ACTA UNIVERSITATIS WRATISLAVIENSIS No 3079 SOCJOLOGIA XLIV WROCŁAW 2008 FRANTIŠEK ŠKVRNDA Ekonomická univerzita, Bratislava BEZPEČNOSTNÝ SEKTOR AKO PROSTREDIE PÔSOBENIA DÔSTOJNÍKOV (PRÍSPEVOK K SOCIOLOGICKEJ ANALÝZE) ÚVOD Jednu z možných charakteristík bezpečnosti v súčasnosti predstavuje jej objasnenie ako univerzálneho fenoménu determinovaného najmä postmodernou spoločnosťou v globalizujúcom sa svete. Postmoderna i globalizácia samé o sebe predstavujú súhrn rôznych neraz až protirečivých sociálnych procesov. Vzájomné pôsobenie postmoderny a globalizácie spojené s ďalšími aktuálne prebiehajúcimi procesmi vytvára kvalitatívne nové prvky v spoločenskom živote a vývoji a prináša aj potrebu nových prístupov k rozvíjaniu bezpečnostnej teórie. K základným aspektom bezpečnosti človeka patria spoločenské, prírodné a technické. Tieto aspekty bezpečnosti sa nemôžu od seba umelo oddeľovať, lebo navzájom sa podmieňujú a ovplyvňujú a človek svojimi aktivitami meniacimi svet okrem zlepšovania podmienok svojho života vytvára aj rad nových nebezpečenstiev, sociálneho a technického charakteru, ktoré však majú dosah aj na prírodné prostredie jeho existencie. Prírodné, technické a ďalšie aspekty bezpečnosti sa však vnímajú prostredníctvom fungovania a vývoja ľudskej spoločnosti a rôznych prvkov a stránok jej usporiadania. Na bezpečnosť vplýva zložitý, mnohostranný a protirečivý súhrn mnohých vplyvov od udalostí v kozme, stavu životného prostredia a charakteru prírodných podmienok existencie človeka, cez rozsiahly a mnohostranný súhrn ekonomických aktivít až po dianie na rôznych úrovniach usporiadania spoločnosti či už v globálnej (celosvetovej) podobe alebo aj v podobe interakcie v malých skupinách ľudí v ich bydliskách, pracoviskách atď. Okrem tradičných otázok vojny, moci a násilia sa bezpečnosť často charakterizuje v spojení s usporiadanosťou a chaosom.
476 FRANTIŠEK ŠKVRNDA Vidíme dve koncepcie, ktoré sa pri univerzálnom objasňovaní bezpečnosti ako sociálneho (antropocentrického 1 ) fenoménu navzájom prelínajú a dopĺňajú a prinášajú podnety pre rozvíjanie súčasného teoretického pohľadu na ňu. Prvú koncepciu tvorí tzv. nová teória bezpečnosti, známa najmä z Kodanskej školy 2 a druhú úvahy o vytváraní sekuritológie 3. Vo svojom referáte sa zameriam na pojem, ktorý sa začal rozpracovávať najmä v kontexte novej teórie bezpečnosti bezpečnostný sektor. Zvýrazním v ňom tie teoretické a metodologické prístupy, ktoré sa nachádzajú na rozhraní dvoch široko koncipovaných spoločenských vied sociológie a teórie medzinárodných vzťahov 4. Nejde o poznatky a závery založené na empirických výskumoch, aj keď sekundárne sú poznatky a závery z nich využívané. Jadro pohľadu je v teoretických konštrukciách, pojmoch a modeloch, ktoré si vyžadujú ďalšiu diskusiu spojenú s terminologickou, teoretickou i metodologickou precizáciou. Ide o zatiaľ o abstrakciu, ktorá usiluje o komplexný, ucelený pohľad postavený najmä na nedeliteľnosti bezpečnosti, pričom nie je možné ignorovať skutočnosť, že tento atribút je spojený aj s narastaním prvkov asymetrie. STRUČNE K VÝVOJU NÁZOROV NA CHÁPANIE BEZPEČNOSTNÉHO SEKTORA V sociológii sa v druhej polovici 20. stor. vyprofilovali tri prístupy k charakteristike sociálneho fenoménu bezpečnosti: v rámci medzinárodných vzťahov (sociológie medzinárodných vzťahov), ktorú označíme ako globálnej (makrosociálnu) úroveň, kam vchádzajú aj viaceré sociálnofilozofické aspekty vojny a mieru, v rámci vojenskej sociológie, kde sa venuje pozornosť predovšetkým ozbrojeným silám ako základnému nástroju vedenia vojny, ale aj obrany spoločnosti, kde sa zvýrazňujú najmä aspekty, ktoré možno označiť za mezzosociálne, v rámci teórie sociálnych deviácií (sociálnej patológie), ktorá má prevažne mikrosociálny pohľad a zameriava sa na prvky spojené so životom a činnosťou jednotlivcov a malých skupín, ktoré sú veľmi často spojené s používaním rôznych druhov násilia. 1 J. Stańczyk, Współczesne pojmowanie bezpieczeństwa, ISP PAN, Warszawa 1996, s. 15. 2 B. Buzan, O. Waewer, J. de Wilde, Bezpečnost. Nový rámec pro analýzu, Centrum strategických studií, Brno 2005. 3 Pozri L. Hofreiter, Securitológia, AOS gen. M.R. Štefánika, Liptovský Mikuláš 2006; L. Korzienowski, Securitológia. Objektívno-subjektívny charakter bezpečnosti firiem, [in:] Vývoj ekonomickej teórie a vzdelávania, uplatnenie a perspektív v SR, Ekonóm, Bratislava 2005, s. 134 138. 4 F. Škvrnda, Sociologická charakteristika medzinárodnej bezpečnosti, Sociológia 2003, XXXV, č. 5, s. 391 410.
Bezpečnostný sektor ako prostredie pôsobenia dôstojníkov 477 Rozširujúce sa pôsobenie postmoderny a globalizácie viedli k tomu, že tieto relatívne oddelené prístupy sa začali rôznym spôsobom prelínať a hranice medzi nimi sa zotreli. Možno to ukázať na príklade terorizmu, ktorý bol spočiatku (pri svojom vzniku v druhej polovici 19. stor.) prevažne mikrosociálnym fenoménom zameraným na jasne ohraničené ciele. V 70. rokoch minulého storočia získava medzinárodný charakter a v 90. rokoch sa objavuje globálny terorizmus. Do boja s terorizmom sa zapájajú čoraz viac nielen polícia a spravodajské služby, ale aj ozbrojené sily, až začiatkom 21. stor. sa objavuje protirečivá koncepcia vojny s terorizmom. V súčasnom terorizme sa prelínajú prvky vojenskej, politickej a kriminálnej činnosti 5, ale ide aj o fenomén, ktorý vychádza zo špecifických mikrosociálnych podmienok (spôsob organizácie teroristických skupín) cez mezzosociálne prvky (snaha zapôsobiť na vybrané prvky usporiadania spoločnosti či štátu) až po makrosociálne dopady na medzinárodnú bezpečnosť. Sme toho názoru, že aj v novom chápaní bezpečnosti, ktoré zvýrazňuje požiadavku rozvoja ako základného znaku bezpečnosti, multidimenzionálny charakter bezpečnosti a rast rozsahu a významu nevojenskej bezpečnosti zostali zachované viaceré prvky vojenskosociologického prístupu. Na potvrdenie tejto hypotézy možno použiť aj genézu chápania bezpečnostného sektoru. Súčasné chápanie bezpečnostného sektoru do značnej miery vychádza z vojenskosociologického problému vzťahov vojska a spoločnosti (niekedy zjednodušene interpretovaných ako vojensko-civilných vzťahov), najmä otázky spoločenskej kontroly ozbrojených síl (opäť často zjednodušene interpretovaný ako politická kontrola, či politická a demokratická kontrola). Po rozpade bipolárneho usporiadania systému medzinárodných vzťahov vrátane bezpečnosti sa do popredia záujmu najmä politologického skúmania dostala otázka možnosti pôsobenia ozbrojených síl v novovzniknutej situácii v prvom rade na štátnej úrovni. Koncept vzťahov vojska a spoločnosti založený na klasickej práci S.P. Huntingtona Vojak a štát z 50. rokov 20. stor. vyžadoval zásadnú inováciu, najmä v dôsledku pôsobenia postmoderny a globalizácie. Postupne vznikal nový koncept postavený na transformácii spoločenskej kontroly ozbrojených síl najmä v podmienkach bývalých socialistických štátov. Vývoj v posledných rokoch však ukázal, že transformácia ozbrojených síl nie je len problémom bývalých socialistických štátov, ale že trend vytvárania malých úplne profesionalizovaných ozbrojených síl prináša makrosociálne až globálne problémy. Mení sa nielen vojsko a vojaci, ale aj podmienky, úlohy a možnosti ich pôsobenia, ako aj vzťah spoločnosti a štátu k nim. Koncepcia reformy bezpečnostného sektora pôvodne interpretovaná ako problém bývalých socialistických ozbrojených síl sa rozširuje dvomi smermi. V rámci národnej bezpečnosti dochádza nielen k reforme vojska, ale aj polície a spravodajských služieb, ktorým sa však sociologicky ani politologicky neve- 5 O. Krejčí, Mezinárodní politika, Ekopress, Praha 2001, s. 405.
478 FRANTIŠEK ŠKVRNDA nuje taká pozornosť ako vojsku. Navyše pribúda problematika, ktorá sa označuje ako krízový manažment zahŕňajúci aj rôzne akcie preventívneho či záchranného bezpečnostného charakteru. Tieto činnosti sa dotýkajú väčšiny štátov. V rámci medzinárodnej bezpečnosti sa objavuje potreba vytvárania nového systému, ktorý zahŕňa nielen pôsobenie ozbrojených síl, ale aj polície a spravodajských služieb, ktoré sa zapájajú okrem tradičného mocenskopolitického uplatňovania rôznych podôb a prvkov ozbrojeného násilia aj do riešenia problémov sociálno-humanitárneho charakteru. Na globálnej úrovni možno do tejto témy zaradiť aj úsilie o reformu BR OSN. O SOCIOLOGICKOM CHÁPANÍ BEZPEČNOSTNÉHO SEKTORA Bezpečnostný sektor pracovne vymedzíme ako špeciálne vytvorené subjekty (súbor subjektov), ktorých hlavnou alebo jedinou funkciou je zaistenie bezpečnosti v spoločnosti. Pojem bezpečnostného sektora sa viaže na pojem (chápanie) bezpečnostného systému a jeho prostredia a mal by sa charakterizovať v kontexte s nimi. Zo sociologického hľadiska tvoria bezpečnostný sektor inštitúcie-organizácie, ktoré sú základnými nástrojmi (prostriedkami) realizujúcimi činnosti v bezpečnostnom systéme štátu. Sú jeho elementmi, pričom majú väzby aj na ďalšie spoločenské systémy a ich prvky. Do bezpečnostného sektora môžeme zaradiť niekoľko typov inštitúcií, ktorých základnou funkciou je zaistenie bezpečnosti štátu, jeho občanov, organizácií a skupín v ňom, prípadne výrazný podiel na týchto činnostiach. Myslím si, že takéto chápanie bezpečnostného sektora je blízke aj tomu, čo sa prezentuje na wroclawských bezpečnostnosociologických vedeckých konferenciách ako grupy dyspozycyjne. Diskutovanou sociologickou otázkou je či vojsko budeme viac považovať za inštitucionálno-organizačný alebo sociálnoskupinový fenomén. Takéto diskusie aj v súčasnosti umožňujú terminologickú precizáciu i ďalšie teoretické a metodologické rozvíjanie skúmania fenoménov zaradených do okruhu problémov vymedzených. V prvom rade tvoria bezpečnostný sektor ozbrojené sily, polícia a spravodajské služby, ktoré predstavujú najvýznamnejšie subjekty zložky bezpečnostného sektora. Tieto inštitúcie vykonávajú bezpečnostné činnosti, ktoré označíme ako aktívne spojené s priamym pôsobením proti bezpečnostným hrozbám vojenského (mocenskonásilného) charakteru. Pri zaisťovaní bezpečnosti štátu môžu tieto zložky bezpečnostného sektora vykonávať viaceré zvláštne činnosti, na ktoré sú aj špeciálne organizované, vybavené špecifickými kompetenciami a prostriedkami. V činnosti ozbrojených síl a časti spravodajských služieb (v špionáži, vo výzvedných službách) sa potenciálne predpokladá aj pôsobenie v zahraničí. Charakteristika ozbrojených síl, polície a spravodajských služieb predstavuje mimoriadne rozsiahlu problematiku, z ktorej je najrozpracovanejšia oblasť oz-
Bezpečnostný sektor ako prostredie pôsobenia dôstojníkov 479 brojených síl (vojenskej sociológie). Zo všeobecného hľadiska sa ozbrojené sily, polícia a spravodajské služby označujú za ozbrojené zložky (majúce možnosť používať pri plnení svojich úloh v rôznej podobe ozbrojené násilie) alebo za súčasť tzv. silových rezortov (ministerstva obrany, ministerstva vnútra a ďalších). Zo sociologického hľadiska všetky tri zložky predstavujú sociálne organizácie so špecifickým zameraním a zvláštnymi kompetenciami na realizáciu štátnej moci rôznymi spôsobmi. Vzhľadom na to, že problematika spravodajských služieb (ale ani polície) nie je v sociológii dostatočne rozpracovaná, poukážeme na charakteristiku ozbrojených síl, ktorá môže slúžiť aj na objasnenie fungovania a pôsobenia spravodajských služieb a polície. Treba však vidieť zásadný rozdiel medzi ozbrojenými silami (i políciou) a spravodajskými službami, ktorý spočíva predovšetkým v tom, že spravodajské služby sú početne mnohokrát menšie ako ozbrojené sily a polícia. Kvantitívne sa tento rozdiel nedá špecifikovať lebo údaje o počtoch príslušníkov spravodajských služieb sa zverejňujú len ojedinele. Ozbrojené sily predstavujú rozsiahly (veľký) a zložitý sociálny systém, v ktorom sa prejavuje jednota troch základných stránok: politickej inštitúcie, vojenskej organizácie a sociálnej štruktúry (sociálnych skupín v špecifickom prostredí). Politickoinštitucionálna stránka vyjadruje cieľ, zmysel, zameranie (hodnoty a idey) pôsobenia ozbrojených síl, ich politický, sociálny, morálny, právny a i. obsah. Vojenskoorganizačná stránka súvisí najmä s vonkajším, formálnym usporiadaním politickej inštitúcie ozbrojených síl spájajúcim jej materiálne prostriedky s ľuďmi, ktorí ich používajú. Sociálnoštruktúrna stránka ozbrojených síl je daná najmä zložením ich príslušníkov, sociálnymi vzťahmi medzi sebou navzájom i medzi nimi a ďalšími časťami spoločnosti, ako aj ich postojom k svetu, k štátu, k riešeniu aktuálnych spoločenských problémov, najmä v bezpečnostnej oblasti a pripravenosťou na plnenie predpokladaných úloh 6. Za súčasť bezpečnostného sektoru sa považujú aj súdnictvo a väzenstvo, ktoré sú tiež špeciálnymi štátnymi inštitúciami. Činnosť týchto zložiek je síce z bezpečnostného hľadiska výrazne zameraná na ochranu národných (štátnych) záujmov, ale má skôr pasívny charakter. Môžeme sam zaradiť aj colné služby a štátne organizácie, ktoré majú za cieľ ochranu utajovaných skutočností. Ďalšiu špecifickú zložku bezpečnostného sektora predstavuje krízový manažment. Jeho funkciou je zaistiť bezpečnosť v krízových situáciách, ktoré môžu byť vyvolané prírodnými silami, technickými haváriami, ale aj pôsobením iných faktorov sociálno-ekonomického či politického charakteru. K nemu možno zo sociologického hľadiska zaradiť aj prvky integrovaného záchranného systému. Do bezpečnostného sektora nepochybne patria aj subjekty neštátneho charakteru, ktoré môžu na základe určitej právnej úpravy mocensky používať proti obča- 6 F. Škvrnda, Vplyv medzinárodnej bezpečnosti na začiatku 21. storočia na pôsobenie ozbrojených síl a ich profesionalizáciu, [in:] K. Čukan, D. Polonský, F. Škvrnda, Sociologické pohľady na úplnú profesionalizáciu ozbrojených síl, MO SR, Bratislava 2005, s. 13 17.
480 FRANTIŠEK ŠKVRNDA nom prvky organizovaného ozbrojeného násilia. Ide o obecné polície a súkromné bezpečnostné služby. Ich pôsobenie v rámci zaisťovania bezpečnosti štátu a jeho občanov je právne komplikovanejšie a teoreticky zatiaľ v sociálnych vedách vôbec nie je rozpracované. Obecné polície sú (na Slovensku) nástrojom samosprávy. Mali by sa podieľať predovšetkým na zaisťovaní bezpečnosti na lokálnej úrovni. Ich pôsobenie je spojené najmä s ochranou verejných záujmov, ktoré môžu mať regionálne či lokálne zvláštnosti. Najzložitejšie je hodnotenie pôsobenia súkromných bezpečnostných služieb, ktoré sú aj hospodárskymi subjektmi. Ich pôsobenie v bezpečnostnej oblasti je založené na snahe o dosiahnutie zisku. Činnosť súkromných bezpečnostných služieb však využíva aj celý rad zložiek štátnej správy a samosprávy, a preto ich aktivity majú sprostredkovane vplyv i na celkovú bezpečnosť v štáte a v spoločnosti. S pôsobením súkromných subjektov sa stretávame aj v oblasti medzinárodnej bezpečnosti. Ide najmä o pôsobenie súkromných armád a revitalizáciu žoldnierstva 7, ktorá sa prejavuje najčastejšie v ozbrojených konfliktoch na africkom kontinente. Objavuje sa teda nový fenomén, spojený nielen s profesionalizáciou ozbrojených síl, ale najmä s privatizáciou a komercializáciou v bezpečnostnej oblasti. Okrem podnikateľských subjektov, ktoré majú záujem profitovať z podielu na uskutočňovaní množstva stránok a prvkov vojenských a bezpečnostných činností, sa stáva oblasťou podnikania aj samotné uskutočňovanie ozbrojeného násilia. Možno poukázať na pôsobenie takých organizácií v irackej vojne, ako je napr. Blackwater. Vzhľadom na to, že skúmanie bezpečnostného sektora je ešte len v začiatkoch, existujú viaceré otázky, na ktoré v súčasnosti nie je jednoznačná odpoveď. Do akej miery môžeme do tohto sektora počítať výrobné a obchodné, prípadne iné podobné, organizácie pôsobiace v bezpečnostnej oblasti? Ide pritom o širší fenomén, než bola v minulosti tradične chápaná oblasť vojenskej výroby ( špeciálu ). Ako reagovať na situáciu, že bezpečnosť sa stáva čoraz výnosnejším tovarom a to nielen vo vzťahu k štátu, ale aj k súkromným právnickým osobám i k jednotlivcom (na pracovisku, v bydlisku, v domácnosti)? Do akej miery možno považovať za súčasť bezpečnostného sektora mimovládne organizácie, ktorých aktivity sú zamerané aj do tejto oblasti? Činnosť radu neštátnych subjektov v bezpečnostnej oblasti má aj protirečivé dôsledky. Najmä rozširujúce sa pôsobenie súkromných podnikateľských subjektov spojené s privatizáciou v bezpečnostnej oblasti má okrem predností aj rad nevýhod a prináša mnohé komplikácie. Čoraz širšie aktivity súkromných firiem v bezpečnostnej oblasti vyvolávajú preto aj otázky o tom, ktoré stránky a oblas- 7 Pozri A. Leander, Global Ungovernance: Mercenaries, States and the Control over Violence, Copenhagen Peace Research Institute, Kopenhagen 2002; J.L. Taulbee, Mercenaries, Private Armies and Security Companies in Contemporary Policy, International Politics 2000, XXXVII, č. 4, s. 433 455.
Bezpečnostný sektor ako prostredie pôsobenia dôstojníkov 481 ti ich činnosti sa majú kontrolovať a ako? Ďalšie podobné otázky vyvoláva to, či sa nebudeme v budúcnosti stretávať nielen so súkromnými armádami, ale aj s organizáciami policajného a spravodajského typu, ktoré sa budú usilovať využiť priestor, ktorý sa pod tlakom liberálnych reforiem uvoľňuje najmä v malých štátoch? Na stránkach tlače predovšetkým v USA a čiastočne i v západnej Európe sa objavujú aj úvahy o možnej privatizácii činností vykonávaných dnes spravodajskými službami. Nakoniec si položíme otázku, aký majú vzťah k bezpečnostnému sektoru tie riadiace a odborné prvky štátnej správy, samosprávy a rôznych organizácií, ktoré sa podieľajú na zaisťovaní bezpečnosti v okruhu svojej pôsobnosti? Môže ísť napr. o bezpečnostných technikov či pracovníkov na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovníkov vnútornej ochrany a bezpečnosti. Ide teda o mimoriadne široký a rozsiahly súhrn problémov rôzneho obsahu, zamerania a úrovne, ktorého zachytenie v komplexnom, systematickom pohľade na bezpečnosť štátu, jeho orgánov i občanov a ich pôsobenia je náročnou teoretickou i praktickou záležitosťou. Prvky súvisiace so širším chápaním bezpečnosti pôsobiace pri jej zaisťovaní majú mnohé a rozdielne podoby, ktorých diferenciácia sa bude asi ďalej prehlbovať. Bezpečnostný sektor bude teda zrejme tiež potrebné charakterizovať precizovanejším spôsobom prinajmenšom v dvojakom význame. V užšom význame najmä ako mocenskopoliticky pôsobiace silové rezorty spojené s realizáciou bezpečnostnej politiky štáty predovšetkým pri vytváraní aktívnych záruk proti vplyvu bezpečnostných hrozieb a prípadnom mocenskom riešení bezpečnostných problémov vrátane možnosti využitia ozbrojeného násilia, teda v prvom rade v tej oblasti, ktorá sa niekedy označuje ako tzv. veľká politika. V širšom význame ako súhrnu všetkých subjektov štátneho i neštátneho charakteru, ktoré sa podieľajú na vytváraní ďalších záruk proti pôsobeniu bezpečnostných hrozieb, pri riešení bezpečnostných problémov v oblasti, ktorá sa niekedy charakterizuje ako tzv. malá politika. Bezpečnostný sektor možno rozdeliť aj na štátnu a samosprávnu (občiansku) záležitosť, profesionálnu a dobrovoľnú zložku, ako aj podľa ďalších diferenciačných kritérií, či z obsahového, alebo priestorového hľadiska. NAMIESTO ZÁVERU ALEBO O NIEKTORÝCH ASPEKTOCH POZÍCIE A ROLY DÔSTOJNÍKOV V BEZPEČNOSTNOM SEKTORE Napriek tomu, že vychádzame z postulátu nového chápania bezpečnosti o rastúcom rozsahu a význame nevojenskej bezpečnosti, zastávame názor o potrebe dialektického pohľadu na vojenské v nevojenskom a nevojenské vo vojenskom v rámci bezpečnostného sektora. V máloktorej organizácii sa vytvorila mocensky i odborne tak mnohostranná a komplikovaná sociálna skupina ako sú vojaci
482 FRANTIŠEK ŠKVRNDA dôstojníci. Fungovanie viacerých zložiek bezpečnostného sektora predpokladá aj naďalej pôsobenie skupín dôstojníkov, pričom základ tohto fenoménu tkvie vo vojenskej oblasti. V podmienkach úplnej profesionalizácie ozbrojených síl dochádza ku kvantitatívnym zmenám najmä v početných stavoch dôstojníkov, ale kvalitatívne sa ich pozícia a rola vo vnútri vojenskej organizácie nemení. Ak dochádza ku kvalitatívnym zmenám, tieto majú vo vojenskej organizácii exogénny charakter a súvisia s vonkajšími zmenami v pôsobení vojska. V tomto kontexte možno vidieť aj činnosť dôstojníkov v bezpečnostnom sektore. Sociálne podmienené aspekty vedomia, konania a správania dôstojníkov v bezpečnostnom sektore, majú okrem sociologicky dlhodobo skúmaných otázok spojených najmä s cyklom priebehu služby (kariéry, povolania a pod.) od voľby, cez prípravu, výkon funkcií až po odchod, ktoré možno ešte ďalej diferencovať aj nové aspekty. Vidím ich predovšetkým vo vplyve postmoderny a globalizácie. Len najstručnejšie, ide o to, že postmoderna mení dôstojnícky zbor vo vojsku i v celom bezpečnostnom sektora najmä z mikrosociálneho hľadiska. Prejavuje sa to predovšetkým vo vzťahu dôstojníkov k sebe, k tejto skupine, k vojsku (bezpečnostnému sektoru), štátu, spoločnosti, svetu a pod. Za mimoriadne protirečivé možno považovať tie prvky postmoderny, ktoré zvýrazňujú parciálnosť, fragmentárnosť, nedôveru k pravde, logike, racionalite, odmietanie využívania organizačného fenoménu a pod. Postmoderná spoločnosť nepredpokladá pokračovanie v pôsobení dôstojníkov modernej (industriálnej) spoločnosti, kde boli jedným z typických predstaviteľov organizačnej racionality. Okrem toho postmoderna oslabuje, obmedzuje pôsobenie štátu zvnútra a ani samotný štát už nepokladá dôstojníkov za takú svoju oporu ako v minulosti. Globalizácia má zas predovšetkým makrosociálne pôsobenie a oslabuje, obmedzuje pôsobenie štátu zvonku. Zakladá sa síce na viacerých prvkoch, ktoré sú pre dôstojníkov sociálno-historicky blízke až zvnútornené sila, jednota, univerzalizmus a pod. Na presadzovanie týchto prvkov však už nepotrebuje v takom rozsahu ako v minulosti štát s jeho dôstojníkmi vo vojsku (bezpečnostným sektorom), ale preferuje finančné, obchodné, informačné a pod. nástroje. Mimoriadne protirečivým prvkom meniacim známe integračné mechanizmy v dôstojníckom zbore je kultúrna unifikácia, stieranie rozdielov medzi národnými kultúrami a pod. Celkom na záver. Napriek pesimistickému záveru, ktorý akosi vyplýva z uvedeného, ak považuje bezpečnosť za sociálny fenomén nedeliteľného ale asymetrického charakteru, kde nemožno prehliadať význam komplexného riešenia problémov, nemožno rezignovať ani na poznávanie nenahraditeľného pôsobenia bezpečnostného sektora v systéme bezpečnosti a dôstojníkov v inštitúciách-organizáciách tvoriacich tento sektor. Pri vzniku masových konskripčných armád sa kvalitatívne zmenila pozícia dôstojníkov i ich vlastnosti a po čase sa prejavila aj v ďalších zložkách, ktoré sa vytvárali na základe vojenskej organizácie. V sú-
Bezpečnostný sektor ako prostredie pôsobenia dôstojníkov 483 časnosti sme svedkami zmien vo vojsku jeho zložitého a protirečivého prechode k úplnej profesionalizácii. V tomto rámci vznikajú viaceré procesy, ktoré je nevyhnutné skúmať práve v dimenziách, ktoré sú dané zameraním konferencie a ktorých poznanie môže byť prínosom pre teóriu i prax, pre občanov, národ, spoločnosť, štát i svet, ďalší rozvoj civilizácie a jej bezpečnosti v postmoderne a globalizácii.