7 VERBÁ (SLOVESÁ CZASOWNIKI)

Transkrypt

1 7.1 ÚHRNNÁ CHARAKTERITIKA Verbá sú pomenovania dynamických príznakov, ktoré majú dominantnú vetotvornú funkciu. Z toho vyplýva aj najvyšší počet verbálnych tvarov a najviac gramatických kategórií pri tomto slovnom druhu. Gramatické kategórie slovies sú obsahovo aj formálne v oboch jazykoch rovnaké: kategória vidu, spôsobu, času, osoby, slovesného rodu, zhody v rode a čísle. Dôležitou kategóriou je valencia a v súvislosti s porovnaním slovenčiny a poľštiny aj rekcia hlavne pri negovaných tvaroch, keďže pri negácii verbálneho tvaru s akuzatívom v poľštine je obligatórny záporový genitív: mam książkę nie mam książki, ale pri inom páde sa pád nemení interesuje się książkami nie interesuje się książkami Neurčité tvary a ich funkcie Znakom flektívnych jazykov je uprednostňovanie určitých slovesných tvarov pred neurčitými slovesnými tvarmi a tvorenie syntetických slovesných tvarov pred analytickými tvarmi (Giger, 1999). Neurčité tvary sa používajú: a) na kondenzáciu textu; b) ako súčasť zložených predikátov po neplnovýznamových verbách; c) ako súčasť analytických tvarov. tvorí infinitívne tvary pomocou jednej formovej koncovky -ť, v poľštine sú infinitívy zakončené na -ć, -c: (wieść, grać, móc, oblec), porov. aloni (2002). Infinitív ako základný tvar slovies plní všetky tri funkcie v obidvoch jazykoch. Rozdielom je, že v slovenčine sa infinitív využíva na tvorenie analytického futúra ako jediný tvar, v poľštine v konkurencii s l-ovým particípiom. Adjektiválne particípiá (príčastia) existujú v obidvoch jazykoch. ú to aktívne a pasívne particípiá. Aktívne a pasívne particípiá slúžia primárne na kondenzáciu textu (bližšie 10. lekcia), pasívne particípium sa využíva aj ako súčasť analytických tvarov pasíva. L-ové particípium sa využíva výlučne ako súčasť analytických tvarov, a to préterita a kondicionálu. rozlišuje v l-ovom particípiu v pluráli dva rody. Tvar s formovou a kongruenčnou morfémou -li sa vzťahuje iba na osobné maskulína (chłopcy chodzili, chłopcy by chodzili), ostatné rody majú tvar s formovou a kongruenčnou morfémou -ły (dziewczyny chodziły, dzieci by śpiewały). V slovenčine, ako aj v poľštine sa aktívne particípium prézenta tvorí od nedokonavých slovies z 3. os. pl. a skloňuje sa v slovenčine podľa adjektívneho vzoru s krátkymi koncovkami bez ohľadu na kvantitu predchádzajúcej slabiky: píšuci, robiaci. V poľštine sa skloňuje podľa adjektívneho vzoru tvrdého zakončenia obcy, cudzy a používa sa častejšie, napr. vo funkcii doplnku sa používa particípium prézenta alebo vedľajšia veta (Videl som ho fajčiť. Widziałem go palącego., Widziałem, że pali/jak pali). Tvar n-/t-ového príčastia sa skloňuje podľa adjektívneho vzoru tvrdého zakončenia: napísaný, spracovaný napisany, opracowany. Verbálne substantívum, ktoré sa v obidvoch jazykoch tvorí rovnako, sa používa len na kondenzáciu textu, a to tiež podstatne viac v poľštine. Aj transgresív (prechodník) sa používa len na kondenzáciu textu. má jeden neohybný transgresív, ktorý sa tvorí formovými morfémami -úc/-uc alebo -iac/-ac. Zodpovedá mu poľský neohybný prechodník prézenta s jednotným sufixom -ąc: idąc, pisząc, widząc, stojąc, ktorý sa však tvorí len od nedokonavých slovies. má okrem toho zriedkavejší kongruentný transgresív préterita od dokonavých slovies so sufixmi -wszy a -łszy, napr. padłszy na twarz. 164 t r a n a

2 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami Určité tvary a ich funkcie Určité tvary, pri ktorých sa dá určiť osoba a iné aktualizačné kategórie, slúžia ako predikáty. ú syntetické (indikatív prézenta, syntetické futúrum perfektív, imperatív) a analytické (préteritum, analytické futúrum imperfektív, všetky tvary kondicionálu a pasíva). V slovenčine sa 1. os. sg. indikatívu prézenta a syntetického futúra tvorí relačnou morfémou -m: nesiem, volám, kupujem, robím; prinesiem, zavolám, kúpim, urobím. V poľštine 1. os. sg. tvorí morféma -ę (robię, idę, piszę) alebo -m (czytam, rozumiem). Všetky tvary indikatívu prézenta a syntetického futúra majú v poľštine v 3. os. pl. jednotne koncovku -ą (robią, idą, piszą, mają, dadzą, rozumieją). V slovenčine sú v 3. os. pl. variantné koncovky: vo väčšine slovies je to koncovka -ú, po dlhej slabike -u (oni nesú, oni píšu), pri slovesách s tematickou submorfou í/i je to koncovka -ia, po konsonante j -a (robia, stoja, boja sa). V slovenčine sú tvary préterita a kondicionálu analytické, tvoria sa pomocou l-ového particípia a samostatných gramatických morfém, ktoré sú enklitické a stoja po slove s prízvukom: urobil som/ja som urobil, urobila si/ty si urobila, urobili sme/my sme urobili. V poľštine je syntetický tvar préterita, hoci s rovnakými morfematickým zložením ako v slovenčine: zrobiłem, zrobiłam, zrobiłeś, zrobiłaś, zrobiliśmy, zrobiłyśmy, zrobiliście, zrobiłyście, len v poľštine je možné pridávať napríklad gramatické koncovky 2. os. k zámenám: Coś ty zrobił? Gdzieście byli? Tyś go zaprosiła, nie ja. V poľštine sa v kondicionáli gramatické morfémy píšu spolu s l-ovým particípiom slovesa, pripúšťa sa avšak písať ich aj osobitne: robiłbym/ja bym robił, robiłbyś/ty byś robił. Variantný je v poľštine aj tvar futúra nedokonavých foriem: będzie robił/będzie robić, będę mówił/mówić, będziesz śpiewał/śpiewać, porov. nie będzie tego rozumiała; na wiatr będziecie mówili. yntetické imperatívne tvary sa v týchto jazykoch väčšinou zhodujú: píš pisz, chváľ chwal; pracuj pracuj, daj daj. 7.2 NEURČITÉ VERBÁLNE TVARY Neurčité slovesné tvary ako hybridy verba a iného slovného druhu rehľad neurčitých tvarov v slovenčine Trieda Témy Infinitív L-ové particípium N/t-ové particípium Verbálne substantívum Aktívne particípium Transgresív I. a chytať chytal chytaný chytanie chytajúci chytajúc/schytajúc II. ie/e rozumieť rozumel uzrozumený porozumenie rozumejúci rozumejúc/porozumejúc IIa. niesť niesol/niesla nesený nesenie nesúci nesúc/prinesúc a brať bral braný branie berúci berúc/doberúc ú/u hynúť hynul vyhynutý vyhynutie hynúci hynúc/zhynúc ie/e trieť trel tretý/trený trenie trúci trúc/utrúc III. a pracovať pracoval spracovaný spracovanie pracujúci pracujúc a česať česal česaný česanie češúci češúc/prečešúc ú/ /u chudnúť chudol/chudla schudnutý chudnutie chudnúci chudnúc/schudnúc žiť žil žitý žitie žijúci žijúc/prežijúc ťať ťal zoťatý sťatie tnúci tnúc/vytnúc IV. i/e robiť robil robený robenie robiaci robiac/urobiac ie/e trpieť trpel trpený trpenie trpiaci trpiac/uvidiac a kričať kričal kričaný kričanie kričiaci kričiac/vykričiac 165 t r a n a

3 Tematické submorfy l-ového particípia, n-/t-ového particípia a infinitívu sa v slovenčine zhodujú okrem submorfy ie, ktorá alternuje na e (rozumel, trel, trpel; uzrozumený, trený, trpený), a ú, ktorá alternuje s u (minul, spomenul; minutý, spomenutý). ri vzore niesť a chudnúť je v l-ovom particípiu pre maskulína vzniková alternácia /o (niesol, chudol), v pasívnom particípiu /e alebo ú/u (nesený, schudnutý). rehľad neurčitých tvarov v poľštine Trieda Témy Infinitív L-ové particípium N/t-ové particípium Verbálne substantívum Aktívne particípium Transgresív prézenta I. a pytać pytał/pytali pytany pytanie pytający pytając II. e/a rozumieć rozumiał/rozumieli rozumiany rozumenie rozumiejący rozumiejąc IIa. /e nieść niósł/niosła//nieśli niesiony niesienie niosący niosąc a brać brał/brali brany branie biorący biorąc ą/ę ginąć/minąć ginął/ginęła/ginęli minięty minięcie ginący ginąc e/ trzeć tarł/tarli tarty tarcie trący trąc III. a pracować pracował/pracowali (o)pracowany pracowanie pracujący pracując a pisać pisał/pisali pisany pisanie piszący pisząc ą/ /ę chudnąć chudł/chudła schudnięty chudnięcie chudnący chudnąc bić bił/bili bity bicie bijący bijąc ciąć ciął/cięła/cięli cięty cięcie tnący tnąc IV. i/e robić robił/robili robiony robienie robiący robiąc e cierpieć cierpiał/cierpieli cierpiany cierpienie cierpiący cierpiąc e/a krzyczeć krzyczał/krzyczeli krzyczany krzyczenie krzyczący krzycząc rehláska e na a je pred -ł (miał, rozumiał, cierpiał, krzyczał); pred -ny (zrozumiany, cierpiany, krzyczany), ale pred -li a pred -nie je zvyčajne e (mieli, rozumieli, cierpieli, krzyczeli; rozumienie, cierpienie, krzyczenie). rehláska e na ó alebo o je pred -ł (niósł, niosła), ale pred -li a pred -nie zostáva e (nieśli; niesienie). ri najproduktívnejších vzoroch, ktoré zastupujú okolo 80 % poľských slovies, sa aj v poľštine tvary infinitívu a l-ového particípia zhodujú: pytać, pracować, robić Infinitív tvorí infinitívne tvary pomocou formovej morfémy -ť, pred ktorou je v I. triede tematická submorfa a, v II. triede tematická submorfa ie, v IIa. triede tematické submorfy, a, ú, ie (nie-sť, br-ať, hyn-úť, tr-ieť), v III. triede tematické submorfy a, ú/u, (pracov-ať, čes-ať, chudn-úť/vládn-uť, ži-ť, ťa-ť) a v IV. triede tematické submorfy i, ie, a (rob-iť, trp-ieť, krič-ať). V poľštine sú infinitívy zakončené na formovú morfému -ć (wieść, grać), menej na - c: (móc, oblec, piec, biec bežať, strzec striezť, strzyc strihať). red formovými morfémami infinitívu je v I. triede tematická submorfa a (chwyt-ać), v II. triede tematická submorfa e (rozumi-eć), v IIa. triede tematické submorfy, a, ą, e (nieś-ć, br-ać, gin-ąć, trz-eć), v III. triede tematické submorfy a, ą, (pracow-ać, czes-ać, chudn-ąć, ży-ć, cią-ć) a v IV. triede tematické submorfy i, e, a (rob-ić, cierpi-eć, krzycz-eć, sp-ać). Infinitív plní všetky tri funkcie spomenuté v kap L-ové particípium tvorí l-ové particípium pomocou formovej morfémy -l, pred ktorou je v I. triede tematická submorfa a (chytal), v II. triede tematická submorfa e (rozumel), v IIa. triede tematické submorfy, a, u, e (niesol/niesla, bral, hynul, trel), v III. triede tematické submorfy a, o/, (pracoval, česal, chudol/chudla, žil, ťal) a v IV. triede tematické submorfy i, e, a 166 t r a n a

4 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami (robil, trpel, kričal). Za formovou morfémou je vždy kongruenčná morféma: pri kongruencii s maskulínom nulová, pri kongruencii s feminínom -a, pri kongruencii s neutrom -o, v pluráli jedna kongruenčná morféma -i (muž pracoval, žena pracovala, dieťa pracovalo, muži pracovali, ženy pracovali, deti pracovali). ri vzore niesť a chudnúť je pri kongruencii s maskulínom pred formovou morfémou l vokál o (niesol, chudol). V poľštine sa tvorí l-ové particípium pomocou formovej morfémy -ł, za ktorou je tiež kongruenčná morféma: pri kongruencii s maskulínom je nulová morféma, pri kongruencii s feminínom -a, pri kongruencii s neutrom -o (mąż pracował, żona pracowała, dziecko pracowało), v pluráli je morféma -i len pri kongruencii s osobnými maskulínami, v ostatných prípadoch je kongruenčná morféma -y (mężowie pracowali, żony pracowały, dzieci pracowały). Vo väčšine prípadov sa tematické submorfy v infinitíve a v l-ovom particípiu zhodujú. red formovou morfémou je v I. triede tematická submorfa a (pytał, pytała, pytało, pytali, pytały); v II. triede je tematická submorfa a, ktorá pred zmenenou formovou morfémou l alternuje na a/e (rozumiał/a/o/y, ale oni rozumieli); v IIa. triede sú tematické submorfy: (tarł, niósł/nieśli), a (brał) alebo nosovka ą, ktorá pred zmenenou formovou morfémou l alternuje na ą/ę (ginął/ginęli); v III. triede sú pred l-ovou morfémou tematické submorfy: a (pracował, czesał), (chudł/chudli, żył, ciął/cięli), ą/ę, (cisnął/cisnęła /cisnęli); v IV. triede tematické submorfy: i (robił), a/e (cierpiał/cierpieli, krzyczał/a/o/y, krzyczeli). Trieda Témy Infinitív L-ové particípium: m/f/n L-ové particípium: pl. okrem osob. m L-ové particípium.: pl. osob. m I. a pytać pytał/pytała/pytało pytały pytali IIa. a brać brał/brała/brało brały brali III. a pracować pracował/pracowała/pracowało pracowały pracowali III. a pisać pisał/pisała/pisało pisały pisali IV. i robić robił/robiła/robiło robiły robili III. ą/ chudnąć chudł/chudła/chudło chudły chudli III. ży-ć żył/żyła/żyło żyły żyli IIa. nieś-ć niósł/niosła/niosło niosły nieśli III. cią-ć ciął/cięła/cięło cięły cięli IIa. e/ trzeć tarł/tarła/tarło tarły tarli II. e/a rozumieć rozumiał/rozumiała/rozumiało rozumiały rozumieli IV. e/a krzyczeć krzyczał/krzyczała/krzyczało krzyczały krzyczeli IV. e/a cierpieć cierpiał/cierpiała/cierpiało cierpiały cierpieli IIa. ą/ ę ginąć ginął/ginęła/ginęło ginęły ginęli rozlišuje v l-ovom particípiu, pomocou ktorého sa tvoria tvary préterita a kondicionálu, v pluráli dva rody. red plurálovými tvarmi s formovou a kongruenčnou morfémou -li pri zhode s osobnými maskulínami alternuje a na e, ą na ę (chłopcy rozumieli, ludzie ginęli), pred plurálovými tvarmi s formovou a kongruenčnou morfémou -ły pri zhode s ostatnými substantívami je a (wszystkie rozumiały/krzyczały, cierpiały), ale ą, ktoré je len pri zhode s maskulínom (on ginął), alternuje na ę aj vtedy (wszystkie ginęły) Aktívne particípium prézenta rézentné aktívne particípium (činné prítomné príčastie) je adjektivále skloňujúce sa v slovenčine podľa vzoru cudzí s krátkymi koncovkami (vedúci), ktoré sa ani v slovenčine, ani v poľštine nevyužíva na tvorbu analytických určitých tvarov. Tvorí sa od tvarov 3. os. pl. formovou morfémou -c len od slovies nedokonavého vidu a vyjadruje dej prebiehajúci súčasne s dejom vyjadreným vo vete prísudkovým slovesom: chytajúci, červenajúci sa, nesúci, berúci, pracujúci, vidiaci, robiaci, porov. Myšlienkové procesy odohrávajúce sa v mozgových 167 t r a n a

5 bunkách prebiehajú aj samy bez ľudskej vôle. Využíva sa ako prostriedok kondenzácie textu, veľmi frekventovaný je v poľštine. Od slovies I. III. triedy sa tvorí v slovenčine pomocou formového sufixu a koncovky -úci (-uci); od slovies IV. triedy robiť, trpieť, kričať sa tvorí pomocou sufixov -iaci (-aci). Trieda Infinitív 3. os. pl. articípium Infinitív 3. os. pl. articípium I. chytať chytaj-ú chytaj-úci/a/e pytać pytaj-ą pytaj-ący/a/e II. rozumieť rozumej-ú rozumej-úci/a/e rozumieć rozumiej-ą rozumiej-ący/a/e IIa. niesť nes-ú nes-úci/a/e nieść nios-ą nios-ący/a/e brať ber-ú ber-úci/a/e brać bior-ą bior-ący/a/e hynúť hyn-ú hyn-úci /a/e ginąć gin-ą gin-ący/a/e trieť tr-ú tr-úci/a/e trzeć tr-ą tr-ący/a/e III. pracovať pracuj-ú pracuj-úci/a/e pracować pracuj-ą pracuj-ący/a/e česať češ-ú češ-úci/a/e písať píš-u píš-uci/a/e czesać czesz-ą czesz-ący/a/e chudnúť chudn-ú chudn-úci/a/e vládnuť vládn-u vládn-uci/a/e chudnąć chudn-ą chudn-ący/a/e žiť žij-ú žij-úci/a/e żyć żyj-ą żyj-ący/a/e ťať tn-ú tn-úci/a/e ciąć tn-ą tn-ący/a/e IV. robiť rob-ia rob-iaci/a/e robić robi-ą robi-ący/a/e vidieť vid-ia vid-iaci/a/e widzieć widz-ą widz-ący/a/e kričať krič-ia krič-iaci/a/e krzyczeć krzycz-ą krzycz-ący/a/e stáť stoj-a stoj-aci/a/e stać stoj-ą stoj-ący/a/e V poľštine sa tvorí jednotne od 3. os. pl. indikatívu prézenta slovies I. IV. triedy pomocou jedného formového sufixu a koncovky: -ąc-y asívne n-/t-ové particípium asívne particípiá v slovenčine sú adjektiváliá, ktoré sa tvoria formovými morfémami -n-ý (chytaný, vyrozumený, nesený, braný, vypracovaný, videný, robený), pri vzore chudnúť, hynúť formovými morfémami -t-ý (vychudnutý, uhynutý), ale aj variantne vybratý/vybraný; trený/utretý. Tvar n-/t-ového príčastia sa skloňuje podľa adjektívneho vzoru tvrdého zakončenia pekný ( napísaný, spracovaný napisany, opracowany). V obidvoch jazykoch sú to prostriedky, ktoré sa využívajú pri tvaroch pasíva (kochany, darowany, opisywany, brany, grzany, kryty, bity, tworzony) a na kondenzáciu textu: Motýľ oslepený silným svetlom bezhlavo poletoval po miestnosti.; Chrobáčik zatvorený v tesnej škatuľke škriabal tykadlami o vrchnáčik. Tematické submorfy a, sa v infinitíve a v pasívnom particípiu zhodujú (pytać, pracować, pisać, brać pýtať sa, pracovať, písať, brať). Ak je v infinitíve morfa i pri vzore robić, ale aj pri vzore nieść, pasívne particípium má v poľštine zakončenie -ony, -ona, -one, -eni (robiony, niesiony, stracony, straceni). Ak je v infinitíve nosovka ą, alternuje na ę: minąć/minięty, ciąć/ścięty, ścisnąć/ścisnięty. V II. triede tematická submorfa e pred formovou koncovkou n alternuje na a (zrozumiany, ale zrozumieni); rovnako v IV. triede pri vzore widzieć a krzyczeć (cierpiany, krzyczany). asívne particípiá v poľštine sa tvoria len od tranzitív. ri procesných netranzitívnych slovesách korešponduje slovenské pasívne particípium s verbálnym adjektívom v poľštine, napr. zaczadziały začadený. 168 t r a n a

6 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami Trieda Témy Infinitív asívne particípium sg.: m/f/n pl.: one pl.: oni I. a pytać pytany/a/e pytane pytani chytaný/á/é II. e/a/e zrozumieć zrozumiany/a/e zrozumiane zrozumieni (uz)rozumený/á/é IIa. /o/e nieść niesiony/a/e niesione niesieni nesený/á/é a brać brany/a/e brane brani braný/á/é ą/ę ginąć/minąć minięty/a/e minięte minięci minutý/á/é e/ trzeć tarty/a/e tarte tarci trený/á/é III. a opracować opracowany/a/e opracowane opracowani vypracovaný/á/é a czesać czesany/a/e czesane czesani česaný/á/é ą/ /ę wyschnąć wyschnięty/a/e wyschnięte wyschnięci vyschnutý/á/é ukryć ukryty/a/e ukryte ukryci ukrytý/á/é ciąć cięty/a/e cięte cięci (s)ťatý/á/é IV. i/o/e ogłosić ogłoszony /a/e ogłoszone ogłoszeni (o)hlásený/á/é e/a widzieć widziany/a/e widziane widziani videný/á/é e/a krzyczeć krzyczany/a/e krzyczane (u)kričaný/á/é V poľštine pri pasívnom particípiu existujú ešte špecifické bezrodové neosobné tvary zakončené na -o: articípium m articíp. f articíp. n articíp. m articíp. f articíp. n G czyt-a:n-y czyt-a:n-a czyt-a:n-e čít-a:n-ý čít-a:n-á čít-a:n-é czyt-a:n-o zamkni-ę:t-y zamkni-ę:t-a zamkni-ę:t-e zamkn-u:t-ý zamkn-u:t-á zamkn-u:t-é zamkni-ę:t-o tworz-o:n-y tworz-o:n-a tworz-o:n-e tvor-e:n-ý tvor-e:n-á tvor-e:n-é tworz-o:n-o czyt-a:n-i czyt-a:n-e čít-a:n-í čít-a:n-é zamkni-ę:c-i zamkni-ę:t-e zamkn-u:t-í zamkn-u:t-é tworz-e:n-i tworz-o:n-e tvor-e:n-í tvor-e:n-é Obmedzenia na tvorenie pasívneho particípia v obidvoch jazykoch sa týkajú sémantiky slovesa (statické a procesné verbá), ale aj valencie a rekcie (intranzitívne verbá), napr. báť sa, páčiť sa, mať, nachádzať sa, bečať, bľačať, mečať, bedákať, blúzniť, blaznieť, blýskať sa, bolieť, chýbať Verbálne adjektívum V poľštine je navyše verbálne adjektívum, ktoré majú niektoré neakčné slovesá. Tvorí sa pri procesných slovesách, pri ktorých nie je pasívne particípium: osiwiały, zgasły, pobladły, zaczadziały, ale aj pri procesných verbách popri n-/t-ovom particípiu: spuchnięty/spuchły, zmarznięty/zmarzły, zarośnięty/zarosły, zmoknięty/zmokły, wyschnięty/wyschły, zwiędnięty/zwiędły. Existujú verbá, ktoré netvoria ani pasívne particípium, ale ani verbálne adjektívum: wrzeć, pachnąć, wisieć. 169 t r a n a

7 7.2.7 Verbálne substantívum Verbálne substantívum, ktoré sa v obidvoch jazykoch tvorí rovnako, sa nepoužíva na tvorenie určitých tvarov, len na kondenzáciu textu, a to podstatne viac v poľštine. Verbálne substantívum v slovenčine sa tvorí od n-/t-ových particípií a má kontrakčné vždy dlhé koncovky (siatie, dianie, státie, pokánie, viatie, prekliatie, pousmiatie sa). V poľštine sa tvorí formovou morfémou -nie, -enie, -cie (malowanie, pisanie, robienie, chodzenie, bycie, picie). lovesá s tematickou submorfou -ą majú variantné tvary (ciągnięcie/ciągnięnie, westchnięcie/wes tchnięnie). Trieda Témy Infinitív N-/t-ové particípium Verbálne substantívum Trieda Témy N-/t-ové particípium Verbálne substantívum I. a pytać pytany pytanie I. a chytaný chytanie II. e/a rozumieć rozumiany rozumienie II. ie/e (uz)rozumený (po)rozumenie IIa. /o/e nieść niesiony niesienie IIa. /e nesený nesenie a brać brany branie a braný branie ą/ę minąć minięty minięcie ú/u minutý minutie e/ trzeć tarty tarcie ie/ e trený trenie III. a (wy)pracować (wy)pracowany (wy)pracowanie III. a (vy)pracovaný (vy)pracovanie a czesać czesany czesanie a česaný česanie ą/ę chudnąć (s)chudnięcie ú/u (s)chudnutý (s)chudnutie ukryć ukryty ukrycie ukrytý ukrytie (ś)ciąć (ś)cięty (ś)cięcie (s)ťatý (s)ťatie IV. i/o/e robić robiony robienie IV. i/e (u)robený (u)robenie e/a cierpieć cierpiany cierpienie ie/e trpený trpenie e/a krzyczeć krzyczany krzyczenie a (u)kričaný kričanie Netvorí sa od všetkých slovies: być, stać się; móc, musieć, śmieć, mieć; wydać się, słychać, znać byť, stať sa, zostať; môcť, musieť, mať; stávať sa, páčiť sa, zdať sa, čuť, znať. ri verbálnych substantívach zostáva reflexívny komponent: przygotowanie się, tworzenie się správanie sa, povšimnutie si Transgresív Rozdiel medzi slovenčinou a poľštinou je pri transgresívoch. rechodník je v slovenčine neflektívnym neurčitým tvarom slovesa, ktorý sa tvorí od tvarov 3. os. pl. slovies dokonavého aj nedokonavého vidu. Od slovies I. III. triedy sa tvorí z 3. os. pl. pomocou formového sufixu -c, porov. oni češú (oni píšu) a češúc (píšuc); od slovies IV. tiedy robiť, trpieť, kričať sa tvorí pomocou formového sufixu -iac (-ac), porov. oni robia/oni stoja a robiac/stojac lovenskému prechodníku, ktorý sa tvorí od perfektív aj imperfektív, zodpovedá poľský neohybný prechodník prézenta s jednotným sufixom -ąc: idąc, myśląc, słysząc, czytając, śpiewając, ktorý sa tvorí len od nedokonavých slovies. rechodníkom od nedokonavých slovies sa vo vetách vyjadruje, že dej prebieha súčasne s dejom hlavnej vety: kákajúc do vody, uvedomil si nebezpečenstvo úrazu. kacząc do wody, uświadomił sobie niebezpieczeństwo urazu. rechodníkom od dokonavých slovies sa v slovenčine vo vetách vyjadruje, že dej prebehol pred dejom hlavnej vety, v poľštine sa musí použiť minulý prechodník, ktorý sa tvorí od dokonavých slovies: kočiac z mosta, ukončila svoj život. koczywszy z mostu, skończyła swoje życie. 170 t r a n a

8 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami Trieda 3. os. pl. Transgresív imperfektív aj perfektív 3. os. pl. Transgresív prézenta imperfektív Transgresív préterita perfektív I. chytaj-ú (po)chytajúc pytaj-ą pytając spytawszy II. rozumej-ú (po)rozumejúc rozumiej-ą rozumiejąc zrozumiawszy IIa. nes-ú (pri)nesúc nios-ą niosąc przyniósłszy ber-ú (pri)berúc bior-ą biorąc zabrawszy hyn-ú (z)hynúc gin-ą ginąc zginąwszy tr-ú (na)trúc tr-ą trąc starłszy III. pracuj-ú (od)pracujúc pracuj-ą pracując opracowawszy češ-ú (pre)češúc czesz-ą czesząc zaczesawszy píš-u (na)píšuc pisz-ą pisząc napisawszy chudn-ú (s)chudnúc chudn-ą chudnąc schudłszy vládn-u (pre)vládnuc žij-ú (pre)žijúc żyj-ą żyjąc przeżywszy tn-ú (vy)tnúc tn-ą tnąc odciąwszy IV. rob-ia (u)robiac robi-ą robiąc zrobiwszy trp-ia (pre)trpiac cierpi-ą cierpiąc ścierpiawszy krič-ia (pre)kričiac krzycz-ą krzycząc nakrzyczawszy stoj-a (pre)stojac stoj-ą stojąc zastawszy má okrem prítomného prechodníka zriedkavý transgresív préterita, ktorý sa tvorí od l-ového particípia dokonavých slovies formovými sufixmi -wszy (ak je pred formovou morfémou ł vokál, napr. napisał napisawszy) a -łszy (ak pred formovou morfémou ł nie je vokál, napr. padł padłszy), napr. padłszy na twarz. Transgresív préterita nemá v poľštine kategóriu rodu. m/f/n sg. pl. žom iné przeży-wsz-y preži-vší muž, preživšia žena, preživšie dieťa preži-vší muži preživšie ženy, zvieratá V slovenčine mu zodpovedá minulé činné príčastie dokonavých slovies, ktoré sa tvorí zriedkavo len od niekoľkých slovies: napr. vybehnuvší, preživší, vrátivší sa. Obidva prechodníky predstavujú prostriedky kondenzácie a knižného štýlu, prechodník minulý je zriedkavejší a výrazne knižný. 7.3 REHĽAD KONJUGAČNÝCH TYOV lovesá sú rozdelené do konjugačných skupín podľa toho, aká je 1. a 2. osoba singuláru prézenta. Najjednoduchšie je delenie na štyri triedy 48 : 1. -am, -asz (napr. mieć, mam, masz), 2. -em, -esz (napr. rozumieć, rozumiem, rozumiesz), 3. -ę, -esz (napr. kopać, kopię, kopiesz), 4. -ę, -isz (napr. widzieć, widzę, widzisz). V prehľade uvádzame gramatické tvary slovies, pričom rozdielne gramatické morfémy v obidvoch jazykoch a tematické submorfémy v tvare prézenta sú zvýraznené tučným písmom. Špecifickým znakom slovenčiny je progresívna neutralizácia kvantity, ktorá spôsobuje veľkú variantnosť nielen substantívnych a adjektívnych vzorov, ale aj verbálnych vzorov: čítať, chváliť, písať, vládnuť, porov. čítam, chválim, píšu, vládnu. Len koncovky vzoru rozumieť nepodliehajú neutralizácii kvantity, napr. zmúdriem, zmúdrieš. 48 Niektorí jazykovedci vyčleňujú však až jedenásť skupín, zohľadňujúc aj fonetické alternácie a zakončenie infinitívneho a prézentného kmeňa. 171 t r a n a

9 Trieda: Témy v prézente Infinitív 1. os. sg. prézenta Témy Infinitív 1. os. sg. prézenta I. chyt-a:ť chyt-á:m (čít-a:m) I. pyt-a:ć pyt-a:m, pyt-a:sz á ia (a) veš-a:ť veš-ia:m (kráč-a:m) a II. ie rozum-ie:ť rozum-ie:m (zmúdr-ie:m) II. e rozumi-e:ć rozumi-e:m, rozumi-e:sz IIa. ie III. e IV. í (i) nies- :ť nes-ie:m III. nieś -ć nios-ę, niesi-e:sz tr-ie:ť tr-ie:m trz-e:ć tr-ę, trz-e:sz e hyn-ú:ť hyn-ie:m gin-ą:ć gin-ę, gini-e:sz br-a:ť ber-ie:m br-a:ć bior-ę, bierz-e:sz pracov-a:ť pracu:j-e:m prac-ow-a:ć pracu:j-ę, pracu:j-e:sz čes-a:ť češ-e:m, oni češ-ú pis-a:ć pisz-ę, pisz-e:sz píš-e:m (píš-u) chudn-ú:ť chudn-e:m, oni chudn-ú chudn-ą:ć chudn-ę, chudni-e:sz vládn-e:m, (vládn-u) kry- :ť kry:j-e:m kry -ć kry:j-ę, kry:j-e:sz zača- :ť začn-e:m zaczą-ć zaczn-ę, zaczni-e:sz nos-i:ť nos-í:m (chvál-i:m) IV. nos-i:ć nosz-ę, nos-i:sz vid-ie:ť vid-í:m widzi-e:ć widz-ę, widz-i:sz i y krič-a:ť krič-í:m krzycz-e:ć krzycz-ę, krzycz-y:sz Konjugačný systém slovenčiny a poľštiny Na vyjadrenie osoby v prézente nedokonavých slovies a vo futúre dokonavých slovies v slovenčine slúžia koncovky, ktorých tematické submorfy podliehajú fonologickým zmenám: po dlhej slabike sa realizuje neutralizácia kvantity a dlhé morfy á, ia, í sa menia na krátke pendanty: kráčam, lieta, cítime. Rovnako sa správa gramatická morféma -ú (píšu). Neutralizácii nepodlieha tematická submorfa -ie- vo vzore rozumieť (zmúdrie). V poľštine nie sú variantné koncovky v takej miere, porov. tri tematické submorfy v poľštine a sedem variantov tematických submorf v slovenčine. Asi 25 % poľských slovies tvorí 1. os. sg. pomocou koncovky -m, 75 % pomocou koncovky -ę. V slovenčine je unifikovaná koncovka 1. os. sg. -m, pred ktorou je v prézente okrem III. triedy dlhá tematická submorfa, ktorá v I. a IV. triede podlieha neutralizácii kvantity po dlhej slabike. rehľad tvorenia prézentných tvarov: G I. II. III. IV. I. II. /IIa. III. IV. 1. os. -a:m -e:m -ę -ę -á:m (-a:m, -ia:m) -ie:m -e:m -í:m (-i:m) 2. os. -a:sz -e:sz -e:sz -i:sz -á:š (-a:š, -ia:š) -ie:š -e:š -í:š (-i:š) 3. os. -a: -e: -e: -i: -á: (-a:, -ia: ) -ie: -e: -í: (-i: ) 1. os. -a:my -e:my -e:my -i:my -á:me (-a:me, -ia:me) -ie:me -e:me -í:me (-i:me) 2. os. -a:cie -e:cie -e:cie -i:cie -á:te (-a:te, -ia:te) -ie:te -e:te -í:te (-i:te) 3. os. -a:j:ą -e:j:ą -ą -ą -a:j:ú -ej:ú/-ú (-u) -j:ú -ú (-u) -ia (-a) oľskej koncovke -ą zodpovedá v slovenčine koncovka -ú, ktorá vo vzoroch chudnúť a česať podlieha neutralizácii kvantity po dlhej slabike (vládnu, píšu), koncovka -ia, ktorá vo IV. triede nepodlieha neutralizácii kvantity po dlhej slabike (súdia), resp. koncovka -a (stoja). 172 t r a n a

10 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami Tvorenie verbálnych tvarov predstavíme v štyroch konjugačných triedach. Vo veľmi frekventovanej I. triede s jedným produktívnym vzorom chytať má tematická submorfa á v slovenčine varianty: a) -ám: poznať, čakať, zamykať, podobať sa (być podobny), hrať, prečkať; b) -am: umývať, otvárať, zabúdať, počúvať, bývať, pomáhať, spievať, žiadať, bádať, volávať, čítať, miešať, kajať sa; c) -iam: vešať, voňať, večerať, merať, vracať, požičať. 49 I. trieda 1. os. sg. -ám (-iam) -am chytám, vešiam, spievam, získavam; chwytam 3. os. pl. a:j:ú chytajú -a:j:ą chwytają 50 -a:jimperatív -a:j- chytaj -a:j- chwytaj l-ové particípium -a:l- chytal -a:ł chwytał (n-ové particípium -aný/-any) ríklady: volať, volávať, dať, dávať, chodievať, hrať, získavať, kráčať, požičať, zavadzať wołać, opowiadać, żądać, pytać, pamiętać, mieszkać (bývať). V koncovkách prézenta je dlhé á vo vzore chytať vo vzťahu komplentárnej distribúcie s diftongom ia v slovesách s mäkkými konsonantmi (chytá vracia, vonia, požičia, zavadzia), po dlhých slabikách sú vždy krátke koncovky: spieva, vzýva, poddáva sa, pýta sa, nazdáva sa. Veľká produktivita (reciprocita) vzoru súvisí s tým, že toto časovanie majú sekundárne imperfektíva so zakončením -ať, -ávať, -iavať, -ievať, -vať. V poľštine zodpovedá I. triede vzor (s)pytać 51, podľa ktorého sa časujú slovesá, ktoré majú v 1. os. sg. rovnakú koncovku -am s tematickou morfou a: znać znam, poznać, czekać, zamykać, otwierać, przepraszać (ospravedlňovať sa), kochać (milovať), podobać się (páčiť sa), zapominać, słuchać, pomagać, trwać, szukać (hľadať), zgadzać się (súhlasiť, zhodovať sa), śpiewać, grać, umywać, zwracać się do kogoś, latać; biegać, pożyczać. V slovenčine sú slovesá I. triedy bez alternácií, v poľštine len pri slovese mieć sú vokalické alternácie súvisiace s prehláskou e na a, pred -ł, m je a (miał, miały, mamy), pred -li, ć je e (mieć, mieli); pri slovese dać je tvar 3. os. pl. dadzą V relatívne málo frekventovanej II. triede s jedným obmedzene produktívnym kontrakčným vzorom rozumieť je v indikatíve prézenta okrem 3. os. pl., kde je morfa e, vždy tematická submorfa ie, ktorá nikdy nepodlieha neutralizácii kvantity: cnie sa jej, červenie sa, ale aj : zmúdrie, bláznie sa za nimi. V poľštine zodpovedá tejto triede okrem vzoru rozumieć, podľa ktorého sa časuje málo slovies s tematickou morfou e a koncovkou -em v 1. os. sg.: wiedzieć vedieť, powiedzieć povedať, umieć vedieť, mať zručnosti, jeść jesť, aj produktívnejší nekontrakčný vzor siwieć siwieję. oľské ekvivalenty slovenských deadjektívnych slovies časujúcich sa v slovenčine podľa vzoru rozumieť sa časujú podľa osobitného vzoru (o)siwieć siwieję, siwiałem/siwieli, ale miesto pasívneho particípia majú procesné verbá len verbálne adjektívum osiwiały człowiek: 49 V indikatíve (okrem 3. os. pl.) je á po tzv. tvrdých konsonantoch po krátkej slabike; diftong ia je po tzv. mäkkých konsonantoch ň, ľ, š, č, c, č, dz, dž (r, v) po krátkej slabike. ubmorfa a je vždy po dlhej slabike, resp. v type získava a po konsonante j. 50 Tretia osoba plurálu vznikla z pôvodných tvarov padajątъ. 51 odľa aloniho (2002) sa takto časuje 25 % poľských slovies. V slovenčine je to ešte viac (okolová Genči, 2009). 173 t r a n a

11 Vzory: a) rozumieť rozum-iem, rozumený rozumi-eć rozumi-em/rozumi-esz, rozumi-any b) osivieť osiv-iem, osivený osiwi-eć osiwi-eję/osiwi-ejesz, osiwi-ały c) zmúdrieť zmúdr-iem, zmúdrený zmądrz-eć zmądrz-eję/zmądrz-ejesz, zmądrz-ały -e:j- 3. os. pl. -e:j:ú rozumejú -e:j:ą rozumieją II. trieda 1. os. sg. -ie:m rozumiem; rozumiem imperatív -e:j: rozumej -e:j: rozumiej zrozum! l-ové particípium -e:l- rozumel -a:ł/-eli rozumiał/rozumieli (pasívne particípium: -ený -any) ríklady: rozumieť: tlieť, znieť, dozrieť; sivieť: zošalieť, zružovieť, zosilnieť, omdlieť, oťažieť, červenieť; múdrieť: znervóznieť rozumieć, siwi-eć, zmądrzeć ri l-ovom particípiu sú vokalické alternácie v 3. os. pl. pri zhode s osobnými maskulínami oni rozumieli, one rozumiały V neproduktívnej IIa. triede so vzormi niesť, hynúť, brať, trieť je v indikatíve prézenta okrem 3. os. pl. tematická submorfa ie ako v II. triede, ale v 3. os. pl. je pred koncovkou -ú nulová tematická submorfa (nesú, trú, hynú, berú). Vzory: nies-ť nes-iem, nesený nieś-ć niosę/niesi-esz, nesiony; tr-ieť tr-iem, trený/utretý trz-eć trę/trz-esz, tarty; min-úť min-iem, minutý min-ąć minę, mini-esz, minięty; br-ať ber-iem, braný/bratý br-ać biorę/bierz-esz, brany os. pl. - :ú nesú, trú, hynú, berú - :ą niosą, trą, giną, biorą IIa. trieda 1. os. sg. -ie:m nesiem, triem, miniem, beriem; niosę, trę, minę, biorę imperatív - /-i nes!, tri!, zhyň!, ber! nieś!, trzyj! (ty trzesz), miń!, bierz! l-ové particípium - :l-/-e:l-/-u:l-/-a:l- niesol/niesla, trel, minul, bral - :ł-/-e:ł -/-ę:ł- /-ą:ł-/-a:ł-/-u:ł- nieśli, tarł/ tarli, minął minęła/minęli, brał/brali, zepsuł/zepsuli (pasívne particípium: -e:n-ý/-u:t-ý /-a:n-ý nesený, trený, minutý, braný -o:n-y/- :ty/a:n-y niesiony/niesieni, tarty/tarci, minięty, brany) ríklady: niesť: viezť, viesť, triasť, tĺcť, pliesť, vliecť, piecť, riecť, klásť, zamiesť, striezť; trieť: mrieť, mlieť, priprieť, smieť; minúť: hynúť, napomenúť, spomenúť, privinúť; brať: žrať, prať, drať, orať nieść: (u)wieść, pomóc, wlec, wieźć; trzeć: mrzeć, drzeć, przeć; ginąć: minąć; brać: ubrać, sprać. 174 t r a n a

12 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami V poľštine zodpovedajú IIa. triede vzory s tematickou submorfou e, napr. nieść 52. odľa vzoru (nieść niosę, niosą, niesiesz, nieś!, niosłem/niósł; przynieść przyniósłszy) sa časujú slovesá s tematickou morfou e, ktoré majú v 1. os. sg. koncovku -ę, l-ové particípium s nulovou tematickou submorfou (podobne ako infinitív) a konsonantické alternácie: ś/d/dź: (po)kłaść kładę, kładziesz, kładź!, kładłem, pokładłszy; c/g/ż: (o)strzyc (strihať) strzygę, strzyżesz, strzygł, ostrzygłszy; móc mogę, możesz, mógł; c/k/cz: piec piekę, piekł; siec siekę; ciec cieknie/zried. ciecze, ciekł; tłuc tłukę, tłuczesz, tłucz!, tłukł; ś/s/ś: (s)paść (się) pasę, pasiesz, paś!, pasłem, spasłszy; ąś/ęs/ęś: (u)trząść trzęsę, trzęsiesz, trząś/trzęś!, trząsłem/trzęsła, utrząsłszy; ś/t/ć: pleść, zmieść, (po)gnieść gniotę, gnieciesz, gnieć!, gniotłem/gniótł, pogniótłszy; ź/z/ź: gryźć gryzę, gryź!, gryziesz, gryzłem; znaleźć, leźć lezę, leziesz, leź!, lazłem. Nepravidelné slovesá jesť a ísť majú veľa spoločných znakov s touto konjugáciou, porov. poľské leźć, znaleźć znajdę, znajdziesz, znajdź!, znalazłem, znaleziony, znalezieni; ri slovese chcieć dochádza k alternácii e na a a v pluráli a na e: chcieć chciał chcieli. oľské slovesá tejto konjugácie siąść, lęgnąć się/ląc się (arch.), bóść (arch.) majú slovenské ekvivalenty iných typov konjugácie prechod k inému typu je daný tendenciou eliminovať alternácie, porov. bodať, sekať, priahať, líhať si, sadať. Aj sloveso striezť je archaické porov. striehnuť. ri časovacom vzore niesť a brať sú bohaté alternácie aj v slovenčine: niesť nesie, niesol, viesť vedie, viedol, viezť vezie, viezol, rásť rastie, pliesť pletie, priasť pradie, tĺcť tlčie, tĺkol; brať berie, prať perie, žrať žerie, hnať ženie. ri časovacom vzore brať sú vznikové alternácie /e: brať berie, prať perie, žrať žerie, hnať ženie. odľa vzoru trieť (triem, trieš, trel) sa časujú: mrieť, mlieť, drieť, priprieť, privrieť, zavrieť, vrieť, smieť. odľa vzoru (wy)trzeć s alternáciami rz/r/rz: trę, trą, trzesz, trzyj!, tarłem; wytarłszy sa časujú: wrzeć wrzałem, żreć żarłem; mleć mełłem; zemleć zmełłszy. odľa vzoru hynúť (hyniem, hynieš, hynul) s alternáciou n/ň a n/ń sa časuje málo slovies: minúť, napomenúť, spomenúť, privinúť, porov. poľské chłonąć, ginąć, pragnąć pragnę, pragniesz. odľa vzoru (za)brać (biorę, biorą, bierzesz, bierz!, brałem, brany, zabrawszy) sa časujú: wybrać, rozebrać. Okrem vznikových alternácií /o, /e majú alternáciu r/rz: brać, biorę, bierzesz. V tvare 3. os. pl. je v IIa. triede nulová tematická submorfa; v l-ovom particípiu sú morfy -o:l/-e:l/-u:l/-a:l; v pasívnom particípiu sú morfy -e:n-ý (-e:t-ý/-u:t-ý/-a:n-ý/-a:t-ý). ri časovacom vzore brať v n-/t-ovom particípiu je variant -a:n-ý/-a:t-ý V III. triede s produktívnym vzorom pracovať, obmedzene produktívnymi vzormi chudnúť, česať a neproduktívnymi vzormi žať, žuť je v slovenčine v indikatíve okrem 3. os. pl., kde je nulová morfa, tematická submorfa e. ri časovacom vzore česať sú alternácie t/c, d/dz, dz/dž, c/č, k/č, s/š, z/ž, ch/š, sl/šl, l/ľ (blikoce, trbliece sa, vládze, skáče, sáče, hádže, píše, maže, pošle, šušle). retože v slovenčine je tendencia eliminovať alternácie, množstvo slovies prešlo od vzoru česať k vzoru chytať. Vzory: pracovať pracujem, spracovaný pracować pracuję/pracujesz, opracowany česať češem, česaný czesać czeszę/czeszesz, czesany chudnúť chudnem, schudnutý (wy)schnąć schnę/schniesz, wyschnięty žiť žijem, žitý (z)żyć żyję/żyjesz; zżyty ťať tnem, ťatý (ś)ciąć tnę/tniesz, ścięty. 52 Z. aloni (2002) rozlišuje podľa alternácií až 18 vzorov typu niesť (vzor 25 42). 175 t r a n a

13 - -/-j: 3. os. pl. (:j:)- :ú češú, píšu, pracujú, chudnú, žijú, tnú - :ą czeszą, piszą, pracują, chudną, żyją, tną III. trieda imperatív - /-i češ, pracuj, chudni, ži, tni czesz, pracuj, chudnij, 1. os. sg. -e/-j:e:m żyj, tnij češem, píšem, pracujem, chudnem, žijem, tnem; czeszę, piszę, pracuję, chudnę, żyję, tnę l-ové particípium -a:l-/- :l: česal, písal, pracoval, chudol, žil, ťal czesał/czesali, pracował/pracowali, chudł/chudli, żył/żyli (particípium -a:n-ý/-u:t-ý/- :t-ý: česaný, spracovaný, schudnutý, žitý, zoťatý czesany, opracowany, wyschnięty, przeżyty, ścięty) ríklady: pracovať: kupovať, rozhrabovať, organizovať; česať: skákať, písať, mazať, vyslať, rozhrabať, kolísať, vyzobať, vyžobrať, prisypať; chudnúť: blednúť, padnúť, ďobnúť, odopnúť, prerieknuť sa, stŕpnuť, kývnuť, uvädnúť, klesnúť, tiahnuť, kradnúť, vädnúť, priľnúť, hasnúť, viaznuť; žiť: kuť, diať sa, hniť, žiť, viť, vymyť, biť, kryť, šiť, pľuť, duť, hriať, siať, sať, kliať, ryť, viať; ťať: začať, prijať, vziať, žať, napäť/napnúť pracować: kosztować, zatelefonować, potrzebować, żałować, studiować, znajdować się, żartować, protestować; czesać: płukać, krakać, kwakać, skakać, krzesać, odpasać; chudnąć: bluznąć, bryznąć, ciągnąć, cisnąć, dziobnąć (ďobnúť), gasnąć, głuchnąć, chłodnąć; siwieć: czadzieć, czerwienieć, zmądrzeć; żyć: kuć, obuć, zzuć, snuć, żuć; ciąć: wyjąć, wziąć. V poľštine zodpovedajú III. triede vzory s tematickou submorfou e (v 2. os. sg.), napr. pracować, czesać, chudnąć, kryć, ktoré majú v 1. os. sg. vždy koncovku -ę. ri l-ovom particípiu je len konsonantická alternácia v pluráli pri zhode s osobnými maskulínami: oni pracowali. odľa vzoru pracować (pracuję, pracował) s vysokou recepciou (podľa Z. aloniho, 2002, vyše 25 % slovies) sa časujú slovesá s tematickou morfou e, pred ktorou sa ow, resp. yw/iw mení na uj. V 1. os. sg. je koncovka -ę: dziękować dziękuję, rezerwować, gratulować. Na rozdiel od slovenčiny alternáciu s uj majú aj morfémy yw a iw: pokazywać pokazuję, pokazywał; wyskakiwać wyskakuję, wyskakiwał (porov. aj ďalšie slovesá, napr. usługiwać, podsłuchiwać, pokasływać). V slovenčine je alternácia ov/uj len pri vzore pracovať, ostatné slovesá sa časujú podľa vzoru chytať (volávať) bez alternácií. N-/t-ové particípium sa tvorí pomocou -a:n-ý/-u:t-ý/- :t-ý. odľa vzoru czesać sa časujú slovesá s tematickou morfou e, pred ktorou alternujú konsonanty: A) rovnaké ako v slovenčine: g/ż łgać łżę, ale obełgać obełgam; k/cz płakać płaczę; s/sz pisać piszę, kołysać; z/ż wiązać wiążę, pokazać, lizać; t/c łaskotać (štekliť) łaskocę/ łaskoczę; sł/śl posłać poślę; B) iné ako v slovenčine: [b/b ] grzebać grzebię, grzebiesz, skrobać; [m/m ] kłamać kłamię, kłamiesz, drzemać drzemię, drzemiesz, łamać, [p/p ] kopać kopię, kopiesz, kąpać, łypać; [v/v ] rwać rwę, rwiesz, rw-ą, zwać; r/rz orać orzę, orzesz, karać, babrać, żebrać, szemrać; ch/d/dź: jechać jadę, jedziesz; t/cz plątać plączę, plączesz (plantať sa/pľantať sa), kołatać, łechtać, łaskotać (štekliť) łaskoczę, ale miotać miotam; sk/szcz 176 t r a n a

14 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami głaskać głaszczę, klaskać, mlaskać; zd/żdż: gwizdać gwiżdżę; st/szcz chlastać chlaszczę/chlastam; Bez alternácií sú tvary slovies: kroić kroję, tajać, łajać; kaszlać kaszlę, mamlać, paplać. V poľštine má rovnaké časovanie v prézente vzor minąć a chudnąć (v slovenčine minúť min-ie a chudnúť chudn-e), bližšie odľa typu chudnąć sa časujú slovesá so zakončením na -nąć: bladnąć bladnę, bladniesz, bladł; kiwnąć, klęknąć, liznąć, marznąć, moknąć s variantom mokłem/on mókł, mierznąć, odpiąć odepnę, odepniesz (odopnúť); pełznąć, puchnąć, rzednąć, ścierpnąć, schnąć, trzasnąć, trysnąć, (z)więdnąć, więznąć, zniknąć, zakwitnąć. Rovnakú konjugáciu majú aj typy: kraść kradnę, kradn-ą; ląc się/lęgnąć się lęgnę się, lec/legnąć; paść padnę, padniesz; zaląc się/zalęgnąć się zalęgnę się. Vzory żyć a ciąć majú v infinitíve nulovú tematickú morfu. odľa vzoru żyć s kontrahovaným infinitívom (pôv. sějati, dějati, vějati) sa časujú slovesá s prézentnou tematickou morfou e, pred ktorou je interfix j: czuć czuję; (u)kryć kryję, kryłem, kryj/bij!, kryty, ukrywszy; myć, umyć, ryć, wyć, tyć (tučnieť), szyć, żyć; pić piję, bić; lać leję, smiać się, rozwiać, siać, dziać się dzieje się. odľa vzoru ciąć ja tn-ę, oni tn-ą sa časujú slovesá s prézentnou tematickou morfou e, pred ktorou je alternácia ą/m a/m, a/ň, ą/n, n/ń, m/m : zacząć zacznę, zaczniesz, zacząwszy; rozpocząć; żąć żnę, żniesz; dąć dmę, dmiesz; przyjąć przyjmę, przyjąwszy; napiąć napnę, napiąwszy (napäť, napnúť) V IV. triede s produktívnym vzorom robiť a obmedzene produktívnymi vzormi vidieť, kričať je v indikatíve (okrem 3. os. pl., kde je nulová morfa pred gramatickou morfémou -ia, resp. -a hoja, stoja) tematická submorfa í podliehajúca neutralizácii kvantity po dlhej slabike (i). V l-ovom particípiu je submorfa i, e, a (-i:l/-e:l/-a:l); n-/t-ové particípium sa tvorí pomocou -e:n-ý/-a:n-ý. odľa vzoru kričať sa časujú slovesá: mlčať, mečať, bečať, erdžať, zvučať. V poľštine sa časť týchto slovies časuje podľa vzoru widzieć (krzyczeć krzyczał, krzyczeli; słyszeć, milczeć, warczeć, ryczeć, piszczeć, patrzeć, leżeć), ale aj poľština má ekvivalent vzoru s tematickou submorfou a: gwizdać gwiżdżę, gwiżdżesz; stać stoję, stoisz, stój!, stał, stali; spać śpię, śpisz, śpij!, spał, spali. Špecifické znaky konjugácie v slovenčine (existencia podvzorov s krátkymi koncovkami) sú spôsobené neutralizáciou kvantity: robiť a chváliť, krátiť, napr. hlási, súdi. lovenské verbá vzoru robiť nemajú alternácie. Vzory: robiť robím, robený robić robię/robisz, robiony vidieť vidím, videný widzieć widzę/widzisz, widziany; (o)krzyczeć kričať kričím, kričaný spać śpię/śpisz 177 t r a n a

15 os. pl. :ia (:a 53 ) robia, krátia, vidia, kričia :ą robią, widzą, krzyczą, śpią IV. trieda 1. os. sg. -í:m/-i:m robím, krátim, vidím, kričím; 1. os. sg. robię, widzę, krzyczę; imperatív - /-i rob, kráť, zmenši, hoj, mysli, krič rób, krzycz l-ové particípium -i:l-/-e:l-/-a:l-: robil, krátil, hojil, videl, kričal robił/robili, widział/widzieli, krzyczał/krzyczeli, (particípium -e:n-ý/-a:n-ý robený, videný, kričaný robiony, widziany, krzyczany) ríklady: robiť: hnojiť, chytiť, zdobiť, zmenšiť, zväčšiť; hlásiť: mieriť, liečiť; vidieť: sedieť, myslieť, trpieť, šumieť, kypieť, omrzieť; kričať: mlčať, mečať, bečať, erdžať, zvučať, spať robić: zakrzywić, bawić się, sprawić, kręcić, płacić, świecić, zbudzić, sadzić; widzieć: siedzieć, śmierdzieć, brzmieć, grzmieć, krzyczeć, słyszeć, milczeć, warczeć, ryczeć. V poľštine zodpovedajú IV. triede vzory s tematickou submorfou i, napr. robić, widzieć/myśleć, spać. odľa vzoru robić sa časujú slovesá s tematickou morfou i a s koncovkou -ę v 1. os. sg., pri ktorých dochádza k alternáciám: [b /b] gubić, gub! (strácať), robić rób!, sposobić, [f /f] trafić traf!, [m /m]: karmić karm!, [p /p] lepić lep!, [v /v] mówić mów!, łowić, przedstawić; [ć/c] zwrócić zwrócę; stracić; pocić się, wrócić; [ / ]: chodzić chodzę, chodź!, zgodzić się; błądzić, cedzić, szkodzić, głodzić, wstydzić się, wodzić wódź!; [ś/š] prosić proszę; kosić; nosić, skusić, dusić, kaprysić; [ść/šč] pieścić, szeleścić, puścić, czyścić, gościć, złościć, imperatív: szeleść! šelesť/šelesti!, puść!, czyść!; ale pomścić pomścij!; [ź/ž] wozić wożę; kazić, łazić, razić; [ź /ž ] jeździć jeżdżę, jeżdżono, bruźdić, gnieździć; palić palę, pal!, dzielić, tulić, mylić, mylić się, smolić, pozwolić, chwalić. Osobitne sa vyčleňujú aj typy bez konsonantických alternácií: cieszyć (się) cieszę (się); męczyć męczę, tańczyć, zobaczyć, skończyć, uczyć; mierzyć mierzę, iskrzyć, cukrzyć, jeżyć się jeży się, jeżył się; miażdżyć miażdżę; ale možné sú vokalické alternácie o/ó tworzyć tworzę, ale twórz!, mnożyć, korzyć, morzyć; solić, golić. Osobitne sa vyčleňujú aj typy slovies so zakončením na skupinu konsonantov, ktoré práve z toho dôvodu tvoria imperatív koncovkou -ij!/-yj!: waśnić waśnij, czernić, pełnić pełnij/pełń, oznajmić oznajmij, zwolnić zwolnij, tlić się, clić, odszyć odszyj, ale modlić się módl się!. Diskutabilne sa vyčleňujú ako osobitné typy na základe odlišnej grafiky vzory: bronić broń!, ranić, osłonić; zalesić zaleś!; kleić klej, raić, taić, oleić; dwoić dwój, poić pój!, goić, koić, roić, stroić. odľa vzoru widzieć/myśleć sa časujú slovesá: musieć, woleć (dávať prednosť, mať radšej), myśleć. Majú prehlásku e/a a konsonantické alternácie: ć/c lecieć lecę, leciał, lecieli; dź/dz widzieć widzę, widzisz, widź!, widział, widzieli, widziany/widziani, widzenie; ś/sz wisieć wiszę, wiś!, wisiał, wiszenie, musieć; [p ]/p cierpieć cierpię, cierpisz, cierp!, cierpiał, cierpieli; kipieć; [m ]/m szumieć szumiał; ń/n zapomnieć zapomnę, zapomnisz, zapomnij!, zapomniał. Bez konsonantických alternácií sú typy s koreňom na l, sz, cz, rz, ż, ale vokalické alternácie o/ó, e/a v ich tvaroch vznikajú: myśleć myśl! myślał, boleć ból!; piszczeć, patrzeć, leżeć oradie uvedených časovacích vzorov podľa produktívnosti: chytať, pracovať, robiť je v zásade zhodné v obidvoch jazykoch. V porovnaní s frekventovaným vzorom rozu- 53 Koncovka -ia nepodlieha neutralizácii kvantity (trápia, hlásia, šípia, mienia, hospodária, kúpia, rybária, dávia, súdia, trávia, vábia, žiaria), krátky variant -a je po konsonante j (hoja sa, roja sa, boja sa, stoja). 178 t r a n a

16 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami mieť v slovenčine je poľský vzor rozumieć málo frekventovaný, lebo väčšina procesných slovies má v 1. os. sg. -ę: siwieję. odobná situácia je aj pri vzore stać, ale opačná situácia je pri vzore widzieć, ktorému zodpovedajú slovenské slovesá dvoch vzorov: vidieť a kričať. Vidové dvojice nemusia mať ten istý časovací typ (umyť umývať, pozrieť pozerať). Nepravidelne sa časujú slovesá: byť być, jesť jeść, ísť iść, vedieť wiedzieć, stať sa stać się (stanę się, staniesz się), stáť stać (stoję, stoisz) a ich odvodeniny: zjesť, dojesť, najesť sa, vyjesť, prejesť sa, pojesť, prísť, dôjsť, nájsť, ujsť, vyjsť, zísť sa, vzísť, zájsť, podísť, predísť, odísť, rozísť sa, prejsť sa, prezvedieť sa, dozvedieť sa, prestať, nastať, vstať, dostať iść idę; dojść dojdę; dojeść dojem, dojesz, dojedzą, dojedli, dojadły; wiedzieć wiem, wiedzieli, wiedziały, dowiedzieć się; zastać zastanę, zastaniesz, zastanie. 7.4 INDIKATÍV Tvorenie prézenta imperfektív a futúra perfektív Tvorenie prézenta imperfektív a futúra perfektív predstavíme v piatich konjugačných triedach najfrekventovanejších a problémových vzorov podľa slovenčiny V I. a II. triede je aj v poľštine v 1. os. sg. koncovka -m, len v tvare 3. os. pl. neprebehla kontrakcia. Trieda I. G Koncovky: a) s dlhým á b) s diftongom ia c) s krátkym a Vzor czytać chytať požičať čítať 1. os. czyt-a:m chyt-á:m požič-ia:m čít-a:m 2. os. czyt-a:sz chyt-á:š požič-ia:š čít-a:š 3. os. czyt-a: chyt-á: požič-ia: čít-a: 1. os. czyt-a:my chyt-á:me požič-ia:me čít-a:me 2. os. czyt-a:cie chyt-á:te požič-ia:te čít-a:te 3. os. czyt-a:j:ą chyt-a:j:ú požič-a:j:ú čít-a:j:ú Trieda II. G rozumieć rozumieť 1. os. rozumi-e:m rozum-ie:m 2. os. rozumi-e:sz rozum-ie:š 3. os. rozumi-e: rozum-ie: 1. os. rozumi-e:my rozum-ie:me 2. os. rozumi-e:cie rozum-ie:te 3. os. rozumi-e:j:ą rozum-e:j:ú V slovenčine sa slovesá typu sivieť časujú pravidelne podľa kontrakčného vzoru rozumieť, v poľštine majú osobitnú nekontrakčnú paradimu, napr. oszaleć, zróżowieć, zemdleć, sczerwienieć, zmądrzeć. 179 t r a n a

17 Trieda II. G Koncovky: a) s diftongom ie b) s diftongom ie Vzor osiwieć osivieť zmúdrieť 1. os. osiwi-ej:ę osiv-ie:m zmúdr-ie:m 2. os. osiwi-ej:e:sz osiv-ie:š zmúdr-ie:š 3. os. osiwi-ej:e: osiv-ie: zmúdr-ie: 1. os. osiwi-ej:e:my osiv-ie:me zmúdr-ie:me 2. os. osiwi-ej:e:cie osiv-ie:te zmúdr-ie:te 3. os. osiwi-ej:ą osiv-e:j:ú zmúdr-e:j:ú Trieda IIa. má štyri málo receptívne vzory: Trieda IIa. G nieść (e/o/e) brać ( /o, /e) niesť (V /V) brať ( /e) 1. os. nios-ę bior-ę nes-ie:m ber-ie:m 2. os. niesi-e:sz bierz-e:sz nes-ie:š ber-ie:š 3. os. niesi-e: bierz-e: nes-ie: ber-ie: 1. os. niesi-e:my bierz-e:my nes-ie:me ber-ie:me 2. os. niesi-e:cie bierz-e:cie nes-ie:te ber-ie:te 3. os. nios-ą bior-ą nes-ú ber-ú IIa. G minąć trzeć minúť trieť 1. os. min-ę tr-ę min-ie:m tr-ie:m 2. os. mini-e:sz trz-e:sz min-ie:š tr-ie:š 3. os. mini-e: trz-e: min-ie: tr-ie: 1. os. mini-e:my trz-e:my min-ie:me tr-ie:me 2. os. mini-e:cie trz-e:cie min-ie:te tr-ie:te 3. os. min-ą tr-ą min-ú tr-ú Trieda IIa. má v slovenčine vzory: niesť (triasť trasie, priasť pradie, vliecť vlečie, tiecť tečie, liezť lezie, pásť pasie, viesť vedie, viezť vezie, hniesť hnetie, piecť pečie, obliecť oblečie, striezť strežie), brať (prať perie, žrať žerie, hnať ženie, drať derie), trieť (mlieť melie, privrieť privrie, utrieť utrie), hynúť (minúť minie, spomenúť spomenie, uplynúť uplynie). V poľštine sú to vzory: nieść niosę, niesiesz, piec piekę, piecze; wlec wlokę (wlekę), wlecze; wieść wiodę, wiedzie; gnieść gniotę, gniecie; brać biorę, bierze; (prać piorę, pierze, żreć żrę, żre); trzeć trę, trzesz (mleć mielę, mielesz; chcieć chcę, chcesz; wrzeć wrę, wrzesz); minąć minę, miniesz (ginąć ginę, giniesz; płynąć płynę, płyniesz) III. trieda má päť vzorov: mimoriadne receptívny pracovať (ova/uje: asi 30 % všetkých slovies), česať (češe), chudnúť (chudne), nereceptívny žiť (žije) a žať (žne). Aj poľský vzor pracować patrí medzi najreceptívnejšie vzory. odľa vzoru pracować sa časujú aj poľské slovesá so sufixom -ywać/-iwać: odlatywać, związywać, zalatywać, przypatrywać się, oddziaływać, opanowywać, pisywać, podsłuchiwać, zyskiwać, odzyskiwać, zamieszkiwać. 180 t r a n a

18 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami Trieda Koncovka: a) dlhé ú b) krátke u III. G pracować (ow/uj) czesać (s/sz,...) pracovať (ov/uj) česať (s/š,...) písať 1. os. prac-uj-ę czesz-ę prac-uj-e:m češ-e:m píš-e:m 2. os. prac-uj-e:sz czesz-e:sz prac-uj-e:š češ-e:š píš-e:š 3. os. prac-uj-e: czesz-e: prac-uj-e: češ-e: píš-e: 1. os. prac-uj-e:my czesz-e:my prac-uj-e:me češ-e:me píš-e:me 2. os. prac-uj-e:cie czesz-e:cie prac-uj-e:te češ-e:te píš-e:te 3. os. prac-uj-ą czesz-ą prac-uj-ú češ-ú píš-u Koncovka: a) dlhé ú b) krátke u III. G chudnąć (n/ń) chudnúť (n/ň) vládnuť (n/ň) 1. os. chudn-ę chudn-e:m vládn-e:m 2. os. chudni-e:sz chudn-e:š vládn-e:š 3. os. chudni-e: chudn-e: vládn-e: 1. os. chudni-e:my chudn-e:me vládn-e:me 2. os. chudni-e:cie chudn-e:te vládn-e:te 3. os. chudn-ą chudn-ú vládn-u III. G kryć ciąć (ą/n/ń) kryť ťať (a/ň/n, a/m) 1. os. kryj-ę tn-ę kryj-e:m tn-e:m 2. os. kryj-e:sz tni-e:sz kryj-e:š tn-e:š 3. os. kryj-e: tni-e: kryj-e: tn-e: 1. os. kryj-e:my tni-e:my kryj-e:me tn-e:me 2. os. kryj-e:cie tni-e:cie kryj-e:te tn-e:te 3. os. kryj-ą tn-ą kryj-ú tn-ú V poľštine má rovnaké časovanie v prézente vzor minąć a chudnąć (v slovenčine minúť minie a chudnúť chudne), porov. poľské tvary: minąć minie, minął, minęła, minęli; ginąć ginie, chudnąć chudnie, ściągnąć ściągnie, ciągnąć ciągnął, ciągnęła, ciągnęli; ale v poľštine sa tieto dva vzory odlišujú v tvorení l-ového particípia a minulého prechodníka: a) on wyciągnął, wyciągnęła, wyciągnęli, minął, minęła, minęli; ścisnął, ścisnęła, ścisnęli ścisnąwszy; b) bladnąć, puchnąć, gasnąć, schnąć, zwiędnąć: on bladł, puchł, gasł, sechł, zwiądł/zwiędnął zwiądłszy IV. trieda s tematickou submorfou í v prézente a syntetickom futúre, ktorá podlieha neutralizácii kvantity: hlásiť hlási, má tri vzory: receptívny vzor robiť (upokojiť sa) a málo receptívne vzory vidieť (myslieť, trpieť, hľadieť) a kričať (bečať, erdžať, pršať, držať). odľa podvzoru stáť sa časuje aj sloveso báť sa. Trieda Koncovky: a) s dlhým í b) s krátkym i IV. G robić robiť chváliť 1. os. robi-ę rob-í:m chvál-i:m 2. os. rob-i:sz rob-í:š chvál-i:š 3. os. rob-i: rob-í: chvál-i: 181 t r a n a