prostredí. Akčný plán z abez pečuje rámec v yváženého prístupu k

MOŽNOSTI UPLATNENIA SOCIÁLNEHO PEDAGÓGA AKO KOORDINÁTORA PREVENCIE SOCIÁLNOPATOLOGICKÝCH JAVOV V ŠKOLSKOM PROSTREDÍ Miriam Ma ľová- Niklová Lucia Kamarášová V transformačnom období po roku 1989 nastal v SR ale aj iných postkomunistick ých krajinách prudk ý nárast sociálnopatologických javov nielen u dospel ýc h ale aj u detí a mládeže. Táto skutočnosť v yvoláva spoločenskú potrebu z v ýšenia efektívnosti prevencie nielen v rodine, ale aj vo v ýchovno- vz delávacích z ariadeniach. Viaceré dokument y Európskej únie napr., Protidrogová stratégia EÚ (2005 2012) Protidrogov ý akčn ý plán EÚ 2005-2008, ktorý je konkrétn ym obsahovým, časovým a kompetenčn ým premietnutím cieľov európskej drogovej stratégie do roku 2012 navrhujú potrebu profesionaliz ácie prevencie aj v školskom prostredí. Akčný plán z abez pečuje rámec v yváženého prístupu k redukcii ponuky i dopytu po drogách prostredníctvom špecifick ých aktivít, z ohľadňujúc medz inárodn ý ro z mer, rovnako ako v ýskum. Akčn ý plán o drogách EÚ je súčas ťou Haagskeho programu partnerstva pre európsku obnovu v oblasti slobod y, bezpečnosti a spravodlivosti, ktor ý pre tieto oblasti v yt ýčil desa ť priorít na obdobie nasledujúcich 5 rokov. Ďalším projektom je Národný prog ram boja proti drogám 2005-2008, ktorého hlavným cie ľom je v ytvoriť ú činné nástroje predchádz ania ďalšieho zhor šovania situácie v oblasti z neu žívania drog a drogovej z ávislosti občanov SR, s dôrazom na deti a mládež. Stratégia prevencie kriminalit y v Slovenskej republike na roky 2007 2010 je v poradí už tretím ucelen ým programov ým dokumentom vlád y Slovenskej republiky pre oblasť prevencie kriminalit y, ktorá je z ameraná na priority, z odpovedajúce potrebám i možnostiam pre finan čné a legislatívne z abez pe čenie prevencie kriminality n a Slovensku a s dôrazom na z apojenie čo naj širšej báz y subjektov do prevencie kriminalit y (sieť

prevencie) s v yústením do získavania každého občana pre dôležitú úlohu predchádz ania negatívnym spoločenským javom, a to predovšetk ým na miestnej úrovni. Profesiu sociálneho pedagóga si v yžaduje prudk ý n árast sociálnopatologických javov u detí a mládeže a preto b y bolo žiaduce v ytvoriť miesto sociálneho pedagóga na každej z ákladnej a strednej škole. Profesionaliz áciu procesov prevencie v školskom prostredí z dôraz ňuje aj Akčn ý plán Európskej Únie v oblasti protidrogovej stratégie. Úlohy Akčného plánu plní aj Metodicko- pedagogické centrum. J e to rozpočtová organizácia ur čená na vzdeláv anie pedagogick ých a nepedagogick ých z amestnan cov rez ortu školstva. J edny z úloh, ktoré plní Metodicko- pedagogické centrum v ypl ývajú aj z nariadenia Ministerstva školstva SR. Hlavné úlohy vyplývajúce z prioritných úloh MŠSR na roky 2006 2010: rozšíriťa skvalitniťvzdelávanie pedagogick ých z amestnancov (u čite ľov mater ských škôl, u čiteľov 1.stupňa ZŠ, učiteľov predmetov sloven sk ý jaz yk a literatúra, slovenský jazyk a slovenská literatúra, v yu čovací jazyk národností, dejepis, z eme pis, geografia, občianska v ýchova a občianska náuka, v ýtvarná v ýchova, hudobná vých ova a iné v z ákladnej a strednej škole) v oblasti poznania a úct y k národným a kres ťansk ým tradíciám, podpori ť vlastenectvo modern ými formami a metódami aktivizujúcimi v ýchovno -vz delávací proces, rozšíri ť vz delávaciu ponuku pre pedagogick ých z amestnancov pracujúcich so žiakmi z o znev ýhodneného sociálneho prostre dia, osobitne s deťmi z rómskeho prostredia, aktivizovaťčinnosťna úseku metodik y v ýchovy a vzdelávania ró m sk ych žiakov regionálnou pôsobnosťou v zm ysle úloh projektu Koncepcia v ýchovy a vzdelávania rómskych d e tí a žiakov, z abez peči ť plnenie Národného plánu v ýchovy k ľudským právam v podmien kach rezortu školstva organizovaním

vzdelávania, ktorého cie ľom je zlepši ťna školách bez pe čnosť, v ytvoriťpozitívnu sociálno- emočnú klímu, predchádzať sociálno - patologickým javom, ako sú šikanovanie, kriminalita, extrémiz mus (p lnenie Dohovoru o právach dieťa ťa). 1 V súčasnosti v školách narastá výs k yt sociáln ych deviácií ak ými sú z áškoláctvo, šikanovanie, prudký nárast agresivity čo do foriem ako aj roz sahu, narkománie, kriminalit y a pod. Taktiež sú aktuálne aj otázky rómskej problematiky, ktorých riešenie je akcentované krajinami Európskej únie. Sú to všetko javy, ktoré sú súčas ťou slovensk ých škôl, a ktor ých riešenie si v yžaduje interdisciplinárny prístup. Tu sa v ytvára priestor a možnosti pôsobenia sociálnej pedagogiky a t ým a j sociálneho pedagóga, ktorý b y participoval na rieše ní vyššie načrtnut ých problémov. Sociálna p edagogika má už 160 ro čnú históriu. Cel ým historick ým prierezom a ž po súčasnosť sa sociálna pedagogika z ameriavala a z ameriava na oblas ť preventívnych a ktivít. J. Schilling sociálnu pedagogiku považuje z a tzv. poz itívnu pedagogiku z ameranú na pomoc k svojpomoci, rozvoj osobnosti a zlep šenie životných podmienok, pričom ťa žisko sociálnopedagogickej práce spočíva v prevencii z ameranej na deti, mládeža dospel ých. Špecifickú formu pomoci žiakom pochádzajúcim z d ysfunk čn ých a sociálne znev ýh odnených rodín b y mohol v školách posk ytova ť práve sociálny pedagóg, ktorý je teoretick y i praktick y pripraven ý na túto prácu. Sociálny pedagóg b y mal nájsťsvoje uplatnenie aj v z ákladných a stredn ých školách. Základom jeho práce b y bola sociálnovýchovná činnosť so žiakmi v problémových situáciách, resp. v práci so žiakmi z d ysfunkčn ých rodín. Základné činnosti sociálneho pedagóga v základných školách b y spo čívali: so žiakmi v realizovaní primárnej prevencie v organizovaní voľno časových aktivít detí a mládeže v sociálnom poradenstve v aktívnej 1 ZEMAN, M.: In: www.mctba.sk/phupp2007.php.

spolupráci so žiakmi zo znevýhodneného prostredia v spolupráci s rodi čmi. 2 J. Lorenzová a V. Poláčková v tejto súvislosti vymedzujú úloh y sociálneho pedagóga v školách do troch postulátov: 1. sociálna v ýchova mimovyu čovacie aktivit y, podpora sociálneho učenia vo v yučovaní s dôrazom na utváranie prosociáln ych osobnostných čŕt žiakov, 2. sociálne poradenstvo, 3. multikultúrna v ých ova. 3 Podľa v yššie uvádzan ých autoriek sú rol y sociálneho pedagóga v škole nasledovné: ako pomocníka a obhajcu žiaka, jeho práv a dôstojnosti ako mediatóra v konfliktoch so žiakmi a rodi čmi ako koordinátora s verejnou správou ako iniciátora spolupráce s miestnymi v ýchovno- vzdelávacími inštitúciami ako koordinátora voľnočasových projektov a aktivít. 4 Na pôsobenie sociálneho pedagóga v školách upozorňuje aj Z. Bakošová, ktorá medzi kompetencie sociálneho pedagóga uvádz a aj kompetenciu prevencie, čím upoz orňuje na uplatnenie sociálneho pedagóga v prevencii sociálnopatologick ých javov. Autorka v ymedzuje úloh y s ociálneho pedagóga v škole vo vzťahu k žiakom, učiteľom a rodičom. Sociálny pedagóg vo vzťahu k žiakom plní v škole nasledovné úlohy: v pomoci žiakom z ačleni ťsa do kolektívu, v sociálnom správaní sa žiakov, najmä pri emocionálnych, mravných a sociálnych poruchách, v situáciách, ke ď je narušené ich sociálne prostredie a rodinná v ýchova žiakov, prípadne sa vyskytuje s yndróm CAN, 2 EMMEROVÁ, I.: Možnosti uplatnenia sociálneho pedagóga v praxi. In: HRONCOVÁ, J.- EMMEROVÁ, I.: Sociálna pedagogika. Banská Bystrica. 2004, s. 190-192. 3 LORENZOVÁ, J.-POLÁČKOVÁ, V.: Specifika pomáhaní v podmínkách školy. In: KRAUS, B.- POLÁČKOVÁ, V. a i.: Člověk, prostředí, výchova. Brno. 2001, s. 190. 4 LORENZOVÁ, J.-POLÁČKOVÁ, V.: Specifika pomáhaní v podmínkách školy. In: KRAUS, B.- POLÁČKOVÁ, V. a i.: Člověk, prostředí, výchova. Brno. 2001, s. 190.

v situáciách oslabenia z dravotného stavu žiakov, dbá o ich psychohygienu v zm ysle z abezpečenia zdravého životného št ýlu, v situáciách násilia v škole, chráni práva detí a mláde že a spolupracuje s tímom ďalších odborníkov na zlepšení sociálneho správania sa aktérov šikanovania, v situáciách z á školáctva, experimentovaniu s drogami a pod. 5 Vo vz ťahu k učite ľom v škole vymedzuje tieto úlohy sociálneho pedagóga: monitoruje a pomáha riešiť pedagogické situácie najmä z ačínajúcim učiteľom, citlivo reaguje na potreb y u čite ľov v oblasti relax ácie, psychohygien y, predchádz a ich s yndrómu v yhorenia, je podnecovate ľom v ďalšom vz delávaní u čiteľov, upozor ňuje na knižné novink y, časopisy a organizuje rôz ne kurz y, chráni práva u čite ľov vo vzťahu k agresívne sa správajúcim rodičom, učí u čiteľov nadobúdať také z ru čnosti, ako je ochrana dôstojnosti a pod. 6 Vo vz ťahu k rodičom žiakov Z. Bakošová vymedzuje nasledovné úlohy sociálneho pedagóga v škole: pri disharmonickom a narušenom rodinnom prostredí, rodičom posk ytuje rad y o v ýchovnom procese spojenom s v ývinom d ie ťa ťa, o efektívnej komunikácii medzi rodičmi a deťmi, poskytuje rodičom rad y a individuálne konz ultácie v oblasti prevencie sociálnopatologick ých javov a možných rizikách pre ich deti a pod. 7 5 BAKOŠOVÁ, Z.: Sociálny pedagóg a jeho kompetencie. In: Sociálny pedagóg. Zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. Bratislava. 2006, s. 27. 6 BAKOŠOVÁ, Z.: Sociálny pedagóg a jeho kompetencie. In: Sociálny pedagóg. Zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. Bratislava. 2006, s. 27. 7 BAKOŠOVÁ, Z.: Sociálny pedagóg a jeho kompetencie. In: Sociálny pedagóg. Zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. Bratislava. 2006, s. 28.

Na v ýhody škol y a školského prostredia v prevencii poukazuje aj D. Widelak. 8 G. Milkowska a Z. Góra z a hlavné v ýhody realiz ovania prevencie v školách pova žujú: realiz áciu cieleného, s ystematického a dlhotrvajúceho pôsobenia z ameraného na celú populáciu detí a mládeže, možnos ťvčasného diagnostikovania u ohroz en ýc h jedincov a skupín s v yšším rizikom ohroz enia, v ypracovanie rôzn ych programov pedagogickej, psychologickej a sociálnej pomoci pre jedincov a skupiny, možnos ť vz ájomného stretávania sa a spoz návania sa v lokálnej societe a v ytvárania správn ych interpersonáln ych vzťahov, pomoc rodi čom pri v ýchove vlastnýc h detí a ochrane pred sociálnopatologickými javmi a pod. 9 Vo v šeobecnej rovine je cieľom preventívneho pôsobenia škol y podľa A. W eissbrot -Koziarskej propagácia spolo čensk y žiadúceho a akceptovaného správania sa medz i žiakmi, včasné odha ľovanie rôzn ych t ypov patológií prostredia, ktoré ohrozujú zdravie žiakov, poukazovanie na negatívne ú činky u žívania dro g na ľudsk ý organizmus a i. 10 Prevencia sociálnopatologick ých javov v prostredí škôl sa podľa B. Górnickej mô že v praxi realizovaťako: 1. preventívne pôsobenie z amerané proti vz niku rôz n ych t ypov z ávislostí (informatívneho charakteru, poukaz ujúce na škodlivos ť drog a negatívne dopad y na organizmus), 2. preventívne pôsobenie z amerané proti agresii, agresivite a násiliu medzi žiakmi, 3. formovanie asertivit y, asertívneho správania, 4. formovanie schopnosti rozviaz ania konfliktov, 8 WIDELAK, D.: Znaczenie samooceny mlodziezy w dzialalnosci resocjalizacyjnej OHP. In: Praca w systemie wychowawczym Ochotniczych Hufcow Pracy. Opole. 2002, s. 75 80. 9 MILKOWSKA, G.- GÓRA, Z.: O potrzebie profesjonalnej profilaktyki w szkole. In: Problemy opiekuńczo wychowawcze, 2006, č.2, s. 22-23. 10 WEISSBROT- KOZIARSKA, A.: Programy profilaktyczne w szkole. In: BADORA, S.- MUDRECKA, I.: Strategie rozwiazywania problemów uzaleznień. Opole. 2006, s.198-199.

5. rozvíjanie z áujmov u žiakov a študentov, 6. poz dvihnutie sebavedomia žiakov a pod. 11 V oblasti primárnej prevencie sociálnopatologick ých javov sú hlavnými realizátormi preventívn ych programov učitelia z a aktívnej spolupráci psychológov, vychovávateľov, koordinátora prevencie a ďalších odborníkov. Nosnou in štitúciou pri realiz ovaní programov je škola. Pedagogicko -organiz a čné pokyn y pre školy, školské z ariadenia, orgán y štátnej správ y v školstve a orgán y územnej samospráv y odporúčajú ustanoviť školám funkciu koordinátora prevencie (drogových z ávislostí a iných sociálno-patologick ých javov), ktorého úlohou bude v spolupráci s vedením škol y v ypracova ť a realizova ť preventívny program škol y, spolupracovať s centrami v ýchovnej a ps ychologickej prevencie, pedagogickopsychologick ými poradňami a inými o dborn ými z ariadeniami z rezortu zdravotníctva a sociáln ych vecí. V oblasti prevencie toxikománie je nev yhnutná koordinácia preventívnych aktivít v škole. Túto úlohu plní koordinátor prevencie, ktor ý v ytvára a následne realiz uje plán preventívnych aktivít na školsk ý rok a spolupracuje s učiteľmi, mimoškolskými z ariadeniami ako aj mnoh ými odborn ými z ariadeniami a inštitúciami v oblasti prevencie pri ich realiz ácii. Pozitívne mo žno hodnotiť v ytvorenie funkcie koordinátora prevencie na z ákladných a strednýc h školách. Sú časná situácia v školách si však v yžaduje odborné a profesionálne vykonávanie funkcie koordinátora prevencie. Funkciou koordinátora prevencie sú často poverovaní učitelia, ktorí túto funkciu v ykonávajú nad rámec svojho pracovného úväz ku. A preto by bolo žiaduce, keby túto funkciu z astával sociálny pedagóg ako erudovan ý odborník, pripraven ý po stránke teoretickej, koncep čnej aj metodickej v oblasti preventívn ych aktivít. 11 GÓRNICKÁ, B.: Realizacja zadańprofilaktycznych w ośrodkach szkolno-wychowawczych. In: BADORA, S.- MUDRECKA, I.: Strategie rozwiazywania problemów uzaleznień. Opole. 2006, s. 211-213.

Ďal šie úloh y, ktoré plní Metodicko-pedagogické centrum v ypl ývajú z Ak čn ých p lánov, ktoré sú konkretizované nasledovne: realiz ovanie kurzov, seminárov, vzdelávacích c yklov určen ých pedagogick ým z amest nancom, koordinátorom projektu Školy podporujúce z dravie a pod. z abez pe či ťa ktívnu ochra nu zdravia detí prevenciou proti faj čeniu, drogám, proti HIV a pod. Podobné skúseností so sociálno -v ýchovnou prácou realiz ovanou v prostredí škôl majú viaceré štát y. V sú časnosti sa s t ýmto druhom sociálno-výchovnej práce mô žeme stretnú ť napr. v krajinách ako sú Argentína, Austrália, Kanada, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Ghana, Hong Kong, Maďarsko, J aponsko, Korea, Macedónsko, Mongolsko, Saudská Arábia, Singapore, Sri Lanka, Švédsko, Thajsko, Spojené Arabské Emirát y, Ve ľká Británia a USA. 12 V USA je sociálny pracovník v školách profesionálom, ktorý participuje na rie šení problémov medzi rodičmi, školou a širším sociáln ym prostredím. Taktiež v ypracúva rôzne vz delávacie program y pre žiakov a študentov z minoritných skupín, národností a napomáha ich lepšej asimilácii v novom prostredí. 13 Škola je popri rodine druhým najsilnej ším socializ ačn ým činiteľom. V prípadoch, keď z lyháva rodina musí z v ýšené úsilie v oblasti prevencie uskutočňova ťškola. Škol y a školské z ariadenia sú povinné z abezpečova ť aktívnu ochranu detí pred všetkými sociálnopatologickými javmi v zm ysle Dohovoru o právach die ťa ťa a realizova ť včasnú prevenciu. Škola musí vykonávať preventívne činnosti, najmä vo vzťahu k málopodnetnému rodinnému prostrediu dieťa ťa. Sociálny pedagóg je odborne pripraven ý v obla sti prevencie a mal b y v škole pôsobiťv blízkej budúcnosti i v samotnej funkcii sociálneho pedagóga. Na z avedenie s ystematizovaných miest sociálneho pedagóga v školách poukazujú vo svojich prácach aj J. Hroncová (2004) a I. Emmerová (2006) a tiežiní auto ri. 12 HUXTABLE, M. School social work: A growing international profession. Journal of school social work. Cedar Falls, 27, 2001, 2, s. 5-20. 13 MARY ANN SUPPES CAROLYN CRESSY WELLS.: The social work experience. United States of America. 1991, s. 174-187.

LITERATÚRA BAKO ŠOVÁ, Z.: Kompetencie sociálneho pedagóga. In: Sociálny pedagóg. Editor: BAKOŠOVÁ, Z.: Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou ú čas ťou. Bratislava: UK, 2006. ISBN 80-223- 2205-9. CZEREDRECKA, B.: Ksz talcenie pracowników spolecznych i pedagogów opiekuńczych w okresie Transformaci ustrojowej. In: BRAGIE L, J.- MUDRECKÁ, I.: Problemy kszaltowania i doskonalenia zawodowego pracowników socjalnych. Opole, 1998. IS BN 83-87635-25-1. EMMEROVÁ, I.: Možnosti uplatnenia sociálneho pedagóga v praxi. In: HRONCOVÁ, J.-EMMEROVÁ, I.: Sociálna pedagogika. Banská Bystrica: PF UMB, 2004. ISBN 80-8083 -028-2. GÓRNICKÁ, B.: Realiz acja z ada ń profilakt ycznych w ośrodkach szkolno- wychowaw cz ych. In: BADORA, S.- MUDRECKA, I.: Strategie rozwiazywania problemów uzaleznień. Opole: UO, 2006. IS BN 978-83-7395-164- 8. HUXTABLE, M. School social work: A growing international profession. Journal of school social work. Cedar Falls, 27, 2001, 2. KAWULA, S.: Pedagogika spoleczna. Dokonania, - aktualnośćperpektywy. Turoň: W ydawnictwo Adam Marsz alek, 2005. ISBN 83-7441 -079-5. LORENZOVÁ, J.-POLÁ ČKOVÁ, V.: Specifika pomáhaní v podmínkách školy. In: KRAUS, B. POLA ČKOVÁ,V.: Člověk, prost ředí, výchova. Brno: P aido, 2001. ISBN 80-7315 -004-2. MARY ANN SUPPES CAROLYN CRESSY W ELLS.: The social work experience. United States of America 1991. ISBN 0-07- 062607-3.

M ILKOWSKA, G.- GÓRA, Z.: O potrz ebie profesjonalnej profilakt yki w szkole. In: Problemy opiekuńczo wychowawcze, 2006, č.2. W EISSBROT - KOZIARSKA, A.: Program y profilakt yczne w szkole. In: BADORA, S. - MUDRECKA, I.: Strategie rozwiazywania problemów uzaleznień. Opole: UO, 2006. ISBN 978-83-7395-164 -8. W IDELAK, D.: Znaczenie samooceny mlodziez y w dzialalnosci resocjaliz acyjnej OHP. In: Praca w systemie wychowawczym Ochotniczych Hufcow Pracy. Opole. 2002. www.mctba.sk/phupp2007.php. Adresa autoriek: PhDr. Miriam Maľová Niklová Katedra pedagogiky, Pedagogická fakulta UMB Ružová č. 13 Banská Bystrica 974 11 e -mail: mmalova @pdf.umb.sk tel. č.: 436 4757 Mgr. Lucia Kamará šová Katedra pedagogiky, Pedagogická fakulta UMB Ružová č. 13 Banská Bystrica 974 11 e -mail: lkamarasova@pdf.umb.sk tel. č.: 436 4757