12 VYBRANÉ TEXTY K CVIČENIAM

Transkrypt

1 12.1 SLOVENSKÉ TEXTY TEXT 1 Slovensko Slovensko je malá krajina v srdci Európy. Na severe hraničí s Poľskom, na východe s Ukrajinou, na juhu s Maďarskom a Rakúskom, na západe s Českom. Hlavným mestom Slovenska je Bratislava, ktorá je centrom politického, hospodárskeho a kultúrneho diania. Hoci v minulosti bolo osídlenie Slovenska zväčša vidieckeho charakteru, nájdeme tu aj ďalšie zaujímavé mestá: v západnej časti územia Trenčín, Trnavu, Nitru a Komárno, v centre sú to Banská Bystrica, Martin, Žilina, Zvolen, Banská Štiavnica, Liptovský Mikuláš, na východe Košice, Prešov, Bardejov, Levoča, Poprad a mnohé iné. O bohatej histórii Slovenska svedčí tiež množstvo hradov (napr. Spišský hrad), zámkov a kaštieľov (napr. Bojnice). Okrem toho sa tu zachovali pamiatky ľudového staviteľstva. Najvzácnejšie z nich našli svoje miesto v múzeách ľudovej architektúry pod šírym nebom. Zaujímavé sú skanzeny na Orave, Kysuciach, Liptove a Zamagurí. Z najnovších zaujímavostí treba spomenúť Námestie Európy v meste Komárno, na ktorom sú kópie najvýznamnejších európskych stavieb. Slovensko má rozvinutý ťažký a ľahký priemysel. V lesoch sa ťaží drevo, v podzemí sa dobýva uhlie, železná ruda a mnohé nerasty. Pri obci Solivar pri Prešove sú bohaté ložiská kamennej soli. Z priemyselných odvetví je rozvinuté hutníctvo a strojárstvo, najmä automobilový priemysel, drevárstvo, ale aj chemický, textilný, potravinársky a obuvnícky priemysel. Slovensko je krajina s bohatými kultúrnymi tradíciami. Známe sú Bratislavské hudobné slávnosti, folklórne festivaly vo Východnej, v Strážnici a na Myjave, Bratislavské bienále ilustrácií Bibiana, Zvolenské zámocké hry, Divadelná Nitra a mnoho ďalších podujatí. Na Slovensku je mnoho múzeí, galérií, divadiel, knižníc a iných kultúrno-osvetových centier. Najväčším bohatstvom Slovenska je príroda. Teritórium Slovenska je značne členené. Sú tu vysoké pohoria (Vysoké Tatry), pahorkatiny aj nížiny (Podunajská nížina). Je tu množstvo lesov, podzemných jaskýň, horských plies, vodopádov a jazier. K najznámejším turistickým strediskám patrí Tatranský národný park (TANAP), Slovenský kras, Slovenský raj, Donovaly, Martinské hole, Nízke Tatry a mnohé ďalšie. Štatistické údaje o Slovensku Oficiálny názov: Slovenská republika Medzinárodná skratka: SK, SVK Hlavné mesto: Bratislava, obyvateľov Rozloha: km 2 (27. miesto v Európe, 127. miesto vo svete) Susedné štáty: Česko ( obyvateľov, km 2, dĺžka spoločných hraníc: 252 km), Poľsko ( obyvateľov, km 2, dĺžka spoločných hraníc: 547 km), Ukrajina ( obyvateľov, km 2, dĺžka spoločných hraníc: 84 km), Maďarsko ( obyvateľov, km 2, dĺžka spoločných hraníc: 669 km), Rakúsko ( obyvateľov, km 2, dĺžka spoločných hraníc: 106 km) Forma: republika, parlamentná demokracia Administratívne delenie: 8 správnych krajov 1. Bratislavský kraj so sídlom v Bratislave (2052 km 2, obyvateľov) 286 S t r a n a

2 M. Sokolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami 2. Trnavský kraj so sídlom v Trnave (4147 km 2, obyvateľov) 3. Trenčiansky kraj so sídlom v Trenčíne (4502 km 2, obyvateľov) 4. Nitriansky kraj so sídlom v Nitre (6374 km 2, obyvateľov) 5. Žilinský kraj so sídlom v Žiline (6801 km 2, obyvateľov) 6. Košický kraj so sídlom v Košiciach (6752 km 2, obyvateľov) 7. Prešovský kraj so sídlom v Prešove (8981 km 2, obyvateľov) 8. Banskobystrický kraj so sídlom v Banskej Bystrici (9455 km 2, obyvateľov) Vznik SR: Zástava: bielo-modro-červená so štátnym znakom Štátny znak: strieborný dvojitý kríž na červenom ranogotickom štíte, uprostred sú tri modré vrchy Národná hymna: Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú, zastavme sa bratia, veď sa ony stratia, Slováci ožijú. To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo, ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo. Už Slovensko vstáva, putá si strháva, hej, rodina milá, hodina odbila, žije matka sláva! Ešte jedle rastú na krivánskej strane. Kto jak Slovák cíti, nech sa šable chytí a medzi nás stane! Janko Matuška Prezidenti: Michal Kováč (1993), Rudolf Schuster (1999), Ivan Gašparovič (2004) Mena: euro Obyvateľstvo: 5,38 miliónov, ročný prírastok 1,6 %, 110 obyvateľov na km 2 Národnosti: 85,7 % Slovákov, 9,6 % Maďarov, 1,76 % Rómov, 0,8 % Čechov, 0,45 % Rusínov, 0,2 % Ukrajincov, 0,1 % Nemcov, 0,05 % Poliakov Náboženstvo: rímskokatolícke 61,5 %, evanjelické 6,2 %, gréckokatolícke 3,4 %, ortodoxné 0,7 %, bez vyznania 9,7 %, iné 18,5 % Vzdelanie: základné 13,2 %, stredoškolské bez maturity 43,7 %, stredoškolské s maturitou 30,2 %, vysokoškolské 12,9 % Univerzity a vysoké školy: Bratislava 5, Košice 3, Nitra 2, Banská Bystrica 2, Trnava 2, Prešov 1, Trenčín 1, Žilina 1, Zvolen 1, Ružomberok 1 Úradný jazyk: slovenčina (kodifikovaná Ľudovítom Štúrom v roku 1843; od r funguje ako štátny jazyk; v r bol prijatý zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 15. novembra 1995 o štátnom jazyku Slovenskej republiky, Zbierka zákonov č. 270/1995, čiastka 89, s ). Členstvo v medzinárodných organizáciách: UN, GATT, IWF, Svetová banka, WTO, UNESCO, Európska únia, CEFTA, CD (Dunajská komisia), INTERPOL Podľa Štatistického úradu SR (Štatistická ročenka Bratislava, 2004). 287 S t r a n a

3 TEXT 2 Slovenský jazyk Slovenčina patrí medzi západoslovanské jazyky spolu s poľštinou, lužickou srbčinou a češtinou, ku ktorej má geneticky, typologicky a kultúrne najbližšie. V dejinách spisovnej slovenčiny ako chrbtovej kosti slovenskej kultúrnej histórie sa rozlišuje viacero etáp. I. kultúrna etapa (9. stor. 11. stor. a stor.) je na začiatku charakteristická koexistenciou latinčiny a staroslovienčiny ako nástrojov christianizácie, prekladmi Biblie, početnými hláskoslovnými zmenami, ktoré divergentne prebehli aj v ostatných slovanských jazykoch. V slovenčine prebehli tieto hláskoslovné zmeny: nová mäkkostná korelácia, kontrakcia VjV á (dobrá, voláš, báť sa), zánik a vokalizácia jerov (von, doska, piatok, ovos, cesnak, raž, dážď, otec, deň, dnes), vznik rytmického zákona (neutralizácie kvantity krásny, biely, o dámach, píšu), denazalizácia (dub, ruka, súd; päť, mäso, piaty), zmena mäkkého r na r (rieka, riecť), zmena g na h (hlava, hora, kniha, noha, dobrého), strata jotácie (cena, duša, seno, veniec, pena, bežať, mesto). Z cyrilometodovských textov sa dodnes používajú lexémy spasenie, blahoslaviť, hriech, modliť sa, pokánie. Od začiatku 14. storočia mala na Slovensku popri latinčine dôležité postavenie tiež stará čeština a nemčina. II. kultúrna etapa (polovica 15. stor. polovica 17. stor.) je charakteristická vystúpením heretickej kultúry a s tým súvisiacou demokratizáciou náboženstva a kultúry, po Gutenbergovom vynáleze i šírením tlačených textov, stratou monopolného postavenia latinčiny a snahou zaviesť do administratívy zrozumiteľné jazykové kódy. Na Slovensku s jeho viacerými kultúrnymi centrami sa ako kultúrny jazyk v stor. vedľa latinčiny a kultúrnej slovenčiny naďalej používa čeština, a to v dvoch podobách: ako oficiálna (biblická) a neoficiálna (slovakizovaná) čeština. Slováci nielen študujú, ale aj pôsobia v Čechách, napr. gramatiku češtiny z r Grammaticae Bohemicae... libri duo napísal Slovák Vavrinec Benedikti Nedožerský (Nudozierinus), ktorý zaviedol do českej gramatiky sedem pádov, použil termíny lokál, inštrumentál, v deklinácii už rozlíšil životnosť a zmienil sa tiež o odlišnostiach jazyka Čechov, Moravanov a Slovákov. III. kultúrna etapa (polovica 17. stor. koniec 18. stor.) sa označuje ako epocha techniky, ktorej rozvoj vyvolal tlak na vznik terminológie a rozšírenie písomníctva. Zároveň je toto obdobie charakteristické protireformáciou a emigráciou heretikov. Keďže zbraňou protestantov na obranu náboženstva bolo čítanie biblie v zrozumiteľnom jazyku, zaoberali sa aj písaním gramatík (Tobiáš Mascinius, Daniel Krman, Pavel Doležal), vytváraním kultúrnych mýtov a apológií národa. Slovenskí evanjelici preberali v tejto etape zodpovednosť za spoločný spisovný jazyk Čechov a Slovákov, Daniel Krman vydal na Slovensku v r Kralickú bibliu, ktorej jazyk na pozadí neoficiálnej podoby opísal a kodifikoval Pavel Doležal v r (Grammatica Slavico-Bohemica). Na túto gramatiku s úvodom od Mateja Bela, ktorá obsahuje v zátvorkách tiež slovenské varianty, napr. dnům (-ňom), vyzváňej (-ňaj) a tým otvára cestu k slovakizovaniu češtiny na Slovensku, neskôr nadviazal aj Josef Dobrovský (1809). IV. kultúrna etapa (koniec 18. stor. polovica 19. stor.) ako epocha osvietenstva je charakteristická liberalizáciou vedy a duchovného života, snahou po rozširovaní slovnej zásoby národných jazykov a povinnou školskou dochádzkou. Významným impulzom aj pre kultúrny rozvoj a zmeny bolo zrušenie nevoľníctva. Je to obdobie národného obrodenia, v ktorom vznikol slovenský spisovný jazyk (v zásade s grafemikou č, š, ž, ť, ď, ň, á, é, í ako v češtine aj s výpožičkami z češtiny typu vzďelanja, umeňja, otázka). V rámci národného obrodenia v Čechách sa angažovali tiež známi Slováci Pavol Jozef Šafárik a Ján Kollár. Na Slovensku sa kodifikoval spisovný jazyk na pozadí kultúrnej západoslovenčiny s prvkami slovakizovanej češtiny, ako napr. dúvera, milugíc (Anton Bernolák, berno- 288 S t r a n a

4 M. Sokolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami lákovské obdobie ); neskôr úspešnejšie sa kodifikoval jazyk na pozadí kultúrnej stredoslovenčiny s grafémami ako ď, ť, ň, dz, dž, je, ja, uo; porov. výpožičky vzdelanja, umenja, otázka (Ľudovít Štúr, štúrovské obdobie ). Po zložitej jazykovej situácii, v ktorej existovali popri sebe dve kodifikácie slovenčiny (bernolákovská a štúrovská) a navyše biblická i vtedajšia podoba češtiny, sa dosiahol kompromis, ktorého výsledkom bola pravopisná úprava štúrovskej kodifikácie v Krátkej mluvnici slovenskej od Martina Hattalu (1852), napr. opätovné zavedenie grafém y, ý, zavedenie grafém ľ, ä, iu písanie skupín de, te, ne, le, di, ti, ni, li bez mäkčeňa, tvary adjektív na -ý (pekný, pekného), particípium na -l (napr. bol namiesto štúrovských tvarov typu bou) a tvary neutier na -ie (umenie, vzdelanie). Okrem toho sa na Slovensku naďalej používala latinčina, ktorá sa vo funkcii oficiálneho, úradného jazyka najdlhšie udržala práve v mnohonárodnostnom Uhorsku, a nominálne bola úradným jazykom až do rakúsko-maďarského vyrovnania v r. 1867, hoci od začiatku 19. stor. jej už konkurovala maďarčina. V. kultúrna etapa ( /1920) je obdobím ustálenia a rozvíjania spisovnej slovenčiny v etape rozvoja občianskej kultúry a je deklaráciou národných celkov, národných jazykov, národných literatúr a demokratických ideí. V tejto kultúrnej etape zohral dôležitú úlohu pri stabilizácii spisovnej slovenčiny stredoslovenský Martin ako zjednocujúce kultúrne centrum Slovenska (matičné obdobie /1887 a martinské obdobie 1875/ ), a to hlavne po zákaze kultúrnych inštitúcií v r a počas silnej maďarizácie trvajúcej takmer 50 rokov. Výrazným medzníkom pre periodizáciu dejín spisovnej slovenčiny je rok 1918 vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov. VI. kultúrna etapa (20. stor.) je obdobím rozkvetu občianskej kultúry, industrializácie, abstraktného umenia a nových kódov masovej kultúry (film, rozhlas; v druhej polovici aj televízia). Pre rozvíjanie spisovnej češtiny a slovenčiny a tvorbu teoretických lingvistických prác v ČSR ( ) v neskorších obdobiach má veľký význam pražský štrukturalizmus (Pražský lingvistický krúžok, 1926), ktorý významne ovplyvnil aj slovenskú jazykovedu (k najvýznamnejším slovenským predstaviteľom patrili Ľudovít Novák a jeho žiak Eugen Pauliny). Vo vzťahu k slovenčine sa od vytvorenia ČSR (najmä od prijatia ústavy v r. 1920) uplatňovala myšlienka čechoslovakizmu, ktorej šlo o vytvorenie jednotného československého národa a československého jazyka. Túto tendenciu s jednostranným vplyvom češtiny na slovenčinu podporovala gramatika Jána Damborského Krátka mluvnica slovenská so zvláštnym zreteľom na pravopis (1927), ale predovšetkým Pravidlá slovenského pravopisu (1931). Reakciou na čechoslovakizmus bolo aktivizovanie puristicky orientovaných slovakistov, ktorí začali vydávať časopis Slovenská reč (1932). Kým po rozpade ČSR ( ) v Protektoráte Čechy a Morava kultúra stagnovala, v Slovenskej republike sa stala slovenčina štátnym jazykom, centrálne sa inštitucionalizovala veda, vznikla akadémia vied a vydali sa Pravidlá slovenského pravopisu (1940). Pre socialistické obdobie ( ) je charakteristická nivelizácia vo všetkých spoločenských oblastiach, ktorá mala na podpriemerne rozvinuté oblasti štátu, spoločnosti i kultúry pozitívny vplyv, kým na nadpriemerne rozvinuté oblasti mala negatívny vplyv. Znakmi tohto obdobia so silným centralizmom bolo tiež potláčanie náboženstva, povinná výučba ruštiny na úkor iných cudzích jazykov, štátna, ideologicky usmernená podpora folklóru, podpora jazyka, literatúry, divadla, výtvarného umenia, kinematografie, televízie, rozhlasu a historiografie. Zvyšuje sa úroveň jazykovej kultúry, pokračuje demokratizácia vzdelania, rozširuje sa vplyv masovokomunikačných prostriedkov, vznikajú vedecké opisy gramatík (hlavne na štrukturalistickom základe), slovníky a rozvíja sa prekladanie z iných jazykov. Inštitucionálnou záštitou jazykovedného výskumu na Slovensku bol v tomto období popri vysokoškolských pracoviskách (Univerzita Komenského v Bratislave a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach) najmä Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied v Bratislave. 289 S t r a n a

5 VII. kultúrna etapa globalizácie (po r a 1993), ktorá zasiahla slovenskú kultúru výraznejšie až po zamatovej revolúcii, sa vyznačuje podobnými znakmi ako spoločenský život v ostatných postkomunistických krajinách: nezáujem o ruštinu, veľký záujem o angličtinu, nemčinu, amerikanizácia a komercionalizácia kultúry. Objavujú sa konfliktne chápané kontakty angličtiny s národnými jazykmi a v súvislosti s celkovou demokratizáciou spoločenského života rastie tiež sloboda prejavu, zaniká cenzúra (sčasti aj jazyková), rozvíjajú sa sociolingvistické a korpusové výskumy jazyka. Špecifickým znakom prvej etapy tohto obdobia na Slovensku je aktivizovanie Matice slovenskej (zákon o Matici slovenskej z r. 1990). Od r bola v Ústave ČSFR zakotvená slovenčina ako štátny jazyk; po vzniku samostatnej Slovenskej republiky (1993) bol v r prijatý zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Významným faktorom je vznik nových univerzít, obmedzenie štátnej podpory jednotlivým zložkám kultúry, masové využívanie počítačovej techniky a internetu na školách či vo vede. Jednou z vedúcich tendencií obohacovania slovnej zásoby slovanských jazykov 20. storočia je tendencia k internacionalizácii. Internacionalizácia lexiky ovplyvňuje systémové, typologické tendencie, ale aj pragmaticko-štylistické tendencie. V slovenskom jazyku sa objavujú tie isté tendencie ako vo všetkých postkomunistických kultúrach, aktivujú sa internacionálne afixy a vzrastá počet kompozít. V slovakistike sa prejavuje polarizácia názorov predovšetkým na anglicizmy a prehodnocuje sa aj úloha preskripcie. O internacionalizmoch sa diskutuje i v rámci jazykovej kultúry. Miloslava Sokolová TEXT 3 Slovenčina a čeština Obe v súčasnosti odlíšené etnické skupiny český a slovenský národ pôvodne patrili do praslovanského etnika s predpokladaným spoločným praslovanským jazykom. Po príchode do stredoeurópskeho priestoru sa historickým vývinom začlenili do jedného spoločenského a politického útvaru s jednotným kultúrnym jazykom (obdobie Veľkej Moravy), avšak dlhé približne tisíc rokov trvajúce obdobie ich existencie v odlišných štátnych celkoch sa pokladá za jednu z historických príčin vzniku dvoch samostatných spisovných jazykov českého a slovenského jazyka. K zbližovaniu týchto geneticky veľmi blízkych jazykov dochádzalo počas spoločného štátu Čechov a Slovákov ( ). Aktívne kontakty obidvoch jazykov sa prehlbovali v spoločných sociálnych a ekonomických podmienkach vzhľadom na komunikačné potreby občanov spoločnej republiky. V tomto období je jazyková komunikácia Čechov a Slovákov ovplyvnená pasívnym bilingvizmom (lingválna konvergencia), okrem extrémnej blízkosti jazykov podporovaným tiež celoštátnymi dvojjazyčnými médiami, v ktorých bol pomer vysielania 60 % : 40 % v prospech češtiny, a rozsiahlymi spoločenskými, pracovnými a kultúrnymi kontaktmi. Paralelne sa rozvíjala aj ich slovná zásoba (porov. deriváty: S nehodovosť/ Č nehodovost, S spochybniť/č spochybnit, S autonehoda/č autonehoda, S žiarivka/č zářivka, S obrazovka/č obrazovka, S múčnik/č moučník, S zámer/č záměr, S ústava/č ústava, S podradený/č podřazený, S spotreba/č spotřeba); ďalej sa do slovenčiny preberali jazykovo adaptované lexémy z češtiny: S zmluva/č smlouva, S nutne/č nutně, S prevádzka/č provoz, S prospech/č prospěch, S luhať/č lhát, S cievka/č cívka). Podľa výskumov existuje medzi češtinou a slovenčinou formálna a významová zhoda v textoch v rozsahu približne 38 %, čiastočná zhoda v rozsahu približne 46 % a komunikačne problémové lexémy predstavujú asi 16 %, ale napríklad z 500 najfrekventovanejších slov je 230 úplne zhodných (46 %), 154 (30,8 %) slov 290 S t r a n a

6 M. Sokolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami čiastočne zhodných a 116 (23,2 %) slov celkom odlišných. V obidvoch jazykoch vznikali kontaktové javy s rozličným stupňom funkčnosti. Pred rokom 1993 vychádzala výučba češtiny na slovenských a slovenčiny na českých pedagogicky zameraných vysokých školách práve z existencie pasívneho perceptívneho bilingvizmu. Cieľom výučby bolo v súlade s osnovami základných a stredných škôl, ktoré obsahovali v rámci vyučovania literatúry ukážky textov v origináli, pripraviť absolventov tak, aby boli schopní čítať a interpretovať české a slovenské texty. Na vysokých školách pedagogického zamerania dostali študenti základnú informáciu o druhom jazyku v rámci povinného objektu, preto v Čechách nemusela vznikať česká slovakistika a na Slovensku slovenská bohemistika a výskum pasívneho česko-slovenského a slovensko-českého bilingvizmu bol súčasťou lingvistického výskumu. Po rozdelení federácie v r sa situácia zmenila. Hoci vzťahy Čechov a Slovákov (ako ukazujú najnovšie sociolingvistické výskumy) sa obojstranne hodnotia výrazne pozitívne, redukovali sa spoločenské, pracovné a kultúrne kontakty, zmenila sa situácia v médiách, a preto možno očakávať postupné odďaľovanie jazykov. Napriek tomu niektoré kontakty pretrvávajú: v obmedzenej miere sú vydávané česko-slovenské periodiká, aj naďalej sa organizujú česko-slovenské odborné a kultúrne projekty, bežné sú vstupy českých publicistov do slovenského rozhlasového a televízneho spravodajstva a naopak, rozšírený je český dabing v slovenskom televíznom vysielaní či na DVD a CD nosičoch. Ďalším zdrojom kontaktov oboch jazykov sú paralelné česko-slovenské texty v obchodnej sfére. Koncom 90. rokov sa začínajú opäť rozvíjať nadštandardné vzťahy v oblasti kultúry a vzdelávania v porovnaní s inými bilaterálnymi vzťahmi susediacich štátov. V r bola podpísaná dohoda o vzájomnej spolupráci medzi českým a slovenským rozhlasom, začiatkom r bola uzavretá takáto zmluva aj medzi verejnoprávnymi televíziami v oboch republikách. Na úrovni ministerstiev školstva boli dohodnuté nové podmienky vysokoškolského štúdia Čechov na Slovensku a Slovákov v Čechách: študenti môžu používať počas celého štúdia (vrátane prijímacích a štátnych skúšok) svoj rodný jazyk. Na výskum vzťahov češtiny a slovenčiny v nových podmienkach sú zamerané česko-slovenské projekty, ktoré sa zaoberajú vývinom československého pasívneho bilingvizmu. Ich výsledky potvrdzujú, že podľa očakávania úroveň pasívneho bilingvizmu mierne klesá, pričom vo väčšej miere v Česku než na Slovensku. Slovníček najčastejších lexikálnych rozdielov medzi slovenčinou, češtinou a poľštinou Slovenčina Čeština Poľština alebo nebo albo apríl duben kwiecień atrament inkoust atrament august srpen sierpień bábika panenka lalka bábka loutka kukiełka baňa důl kopalnia baník horník górnik baranina skopové baranina bielizeň prádlo bielizna bocian čáp bocian bodka tečka kropka bodkočiarka středník średnik bozk polibek, pusa pocałunek brav vepř wieprz bravčové vepřové wieprzowe ceruzka tužka ołówek cesto těsto ciasto cestovný poriadok jízdní řád rozkład jazdy cicavec savec ssak 291 S t r a n a

7 Slovenčina Čeština Poľština cintorín hřbitov cmentarz cmar podmáslí maślanka čerešňa třešně czereśnia černica ostružina jeżyna červený rudý, červený czerwony čierne korenie pepř pieprz čižma holínka kozaczki, botki čučoriedka borůvka jagoda, borówka čudovať sa divit se dziwić się december prosinec grudzień desiata přesnídávka drugie śniadanie disciplína kázeň dyscyplina dojča kojenec niemowlę električka tramvaj tramwaj február únor luty fľaša láhev butelka garbiar koželuh garbarz golier límec kołnierz gombík knoflík guzik halušky pl. noky pl. rodzaj klusek (haluszki) hej/áno ano tak hmla mlha mgła horký hořký gorzki horúci horký gorący horúčava horko upał hrianka topinka grzanka hydina drůbež drób chrbát záda plecy chrbtica páteř kręgosłup chrobák brouk chrząszcz chudý hubený; libový szczupły, chudy chudobný chudý biedny, ubogi chudnúť hubnout chudnąć chýr pověst wieść, pogłoska izba pokoj pokój január leden styczeń jeseň podzim jesień jún červen czerwiec júl červenec lipiec kachle kamna piec kaleráb kedluben kalarepa kapusta zelí kapusta kefa kartáč szczotka zubná kefka zubní kartáček szczoteczka do zębów kel kapusta kapusta włoska klietka klec klatka klinec hřebík gwóźdź klinček hřebíček; karafiát goździk kocka kostka kostka kockový cukor kostkový cukr cukier w kostkach korčule brusle łyżwy korčuľovať sa bruslit jeździć na łyżwach korytnačka želva żółw kôstka pecka pestka kôstkoviny peckoviny pestkowiec krajina země krainia, ziemia/kraj kúpele lázně uzdrowisko, łaźnia kúriť topit palić lekvár povidla powidła 292 S t r a n a

8 M. Sokolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami Slovenčina Čeština Poľština list dopis list, pismo lopta míč piłka mačka kočka kot máj květen maj marec březen marzec marhuľa meruňka morela mäsiar řezník rzeźnik maškrtný mlsný łakomy metla koště miotła morča morče, krůtě świnka morska moriak; morka, morča krocan; krůta, krůtě indyk; indyczka, indyczę mravec mravenec mrówka mravčí mravenčí mrówczy múr, stena zeď mur, ściana nádcha rýma katar naraňajkovať sa nasnídat se zjeść śniadanie nebohý zesnulý, nebožtík zmarły, nieboszczyk netvor zrůda potwór nohavice kalhoty spodnie november listopad listopad oblička ledvina nerka oblok, okno okno okno odchod vlaku odjezd vlaku odjazd pociągu odsek odstavec akapit okolo kolem dookoła, wokół okuliare brýle okulary október říjen październik olovrant svačina podwieczorek organ varhany organy otvoriť zahájit otworzyć páčiť sa líbit se podobać się palička hůlka laseczka/pałeczka pečeň játra wątroba pera ret warga perný retný wargowy písať si dopisovat si korespondować platňa deska płyta plecniak batoh plecak plť vor tratwa počuť slyšet słyszeć pohár sklenice, pohár szklanka ponáhľať sa pospíchat spieszyć się požičať půjčit pożyczyć pôžička půjčka pożyczka prekúrený přetopený przegrzany pretekár závodník zawodnik preteky závody zawody priezvisko příjmení nazwisko príchod příjezd przyjście, przybycie, przyjazd pýtať žádat o něco prosić pýtať sa tázat se pytać się raňajky snídaně śniadanie rezance nudle kluski, makaron riad nádobí naczynia robiť dělat robić september září wrzesień skoro, čoskoro brzy wkrótce slivka švestka śliwka smäd žízeň pragnienie 293 S t r a n a

9 Slovenčina Čeština Poľština somár osel, mezek osioł stanica stanice; nádraží dworzec staničný nádražní dworcowy starostlivosť (sociálna) péče (sociální) opieka (socjalna) stolička židle krzesło strukoviny luštěniny rośliny strączkowe svokor tchán teść šošovica čočka soczewica špargľa chřest szparag štopeľ zátka korek štrajk stávka strajk ťava velbloud wielbłąd tlač tisk druk tlačiť tisknout drukować topánka bota but tovar zboží towar uhorka okurka ogórek vankúš polštář poduszka vedieť vědět, umět wiedzieć, umieć, potrafić veľa mnoho, moc wiele (wielu) vidiek venkov prowincja vojna válka wojna vraj prý podobno vravieť mluvit, říkat mówić vrece pytel worek vrecko kapsa kieszeń zabudnúť zapomenout zapomnieć zemiaky brambory ziemniaki zlý špatný zły žreb los los žuvačka žvýkačka guma do żucia Sokolová, M. et al.: Slovenčina a čeština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami. Bratislava Preklad do poľštiny: M. Vojteková. TEXT 4 Podnebie Slovenska Územie Slovenska sa nachádza v miernom klimatickom pásme s prevládajúcimi západnými vetrami. Podnebie charakterizuje pravidelné striedanie štyroch ročných období. Pre počasie je typická väčšia premenlivosť. Výrazne sa uplatňuje vplyv nadmorskej výšky a reliéfu krajiny. Čím vyššie, tým je chladnejšie a daždivejšie. V nížinách a kotlinách sú teploty oveľa vyššie a je tam menej zrážok. Medzi chladnejšie mesiace patria január a február, najteplejším mesiacom je zvyčajne júl. Extrémne suché letá či katastrofické dažde sú výnimkou. Stručne povedané podnebie na území Slovenska je miernejšie ako na severe Európy a pre jeho obyvateľov celkom príjemné. Slovenské naj Najvyššie pohorie: Tatry (2655 m) Rozloha vyše 700 km 2, dĺžka: 55 km, šírka: vyše 17 km. Jadrové pohorie v Západných Karpatoch vyvrásnené počas alpínskych horotvorných pohybov. Delia sa na Západné a Východné Tatry; Východné Tatry sa delia na Vysoké a Belian- 294 S t r a n a

10 M. Sokolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami ske Tatry. Najkrajšie a najzachovalejšie časti prírodnej krajiny sú súčasťou Tatranského národného parku o rozlohe 509,65 km 2. Najvyšší bod: Gerlachovský štít (2655 m) Pohorie Tatry, najvyšší vrch celej horskej sústavy Karpát. Najnižší bod: Streda nad Bodrogom (94 m) Obec na južnom výbežku Východoslovenskej roviny. Spomínaný bod sa nachádza v chotári obce v mieste, kde rieka Bodrog opúšťa územie štátu. Oblasť močiarov a mŕtvych ramien je porastená húštinami s lužnými lesmi. Najvyššie sopečné pohorie: Poľana (1458 m) Sopečné pohorie v oblasti Slovenského stredohoria. Mohutný, silne rozrušený stratovulkán s obrovskou kalderou v centrálnej časti, vytvorenou eróziou pôvodného krátera. Priemer krátera asi 6 km, priemer základne sopky asi 18 km. Kráter má tvar kotliny hlbokej asi 300 m, uzatvorenej kruhovitým i hrebeňovitým valom dlhým 23 km. Pohorie je chránenou krajinnou oblasťou s rozlohou 200,79 km 2. Najväčšia nížina: Podunajská nížina (asi km 2 ) Rozsiahle nížinaté územie na juhozápade Slovenska, je súčasť Malej dunajskej kotliny. Vyššiu severnú časť tvorí Podunajská nížina s pahorkatinným, zriedkavejšie aj členitejším povrchom. Najväčšie územie viatych pieskov: Záhorská nížina Dĺžka: 75 km, šírka: 35 km. Rovinné územie na západnom Slovensku, severná časť Viedenskej kotliny. Veľké plochy viatych pieskov nafúkané prevažne západnými vetrami vo štvrtohorách. Najhlbšia tiesňava: Zádielska dolina Hĺbka: takmer 400 m, dĺžka: takmer 3 km, min. šírka dna: 10 m. Úzka kaňonovitá dolina vytvorená potokom Blatnica vo vápencoch Slovenského krasu. Bočné svahy tvoria strmé previsnuté steny. Početné bralné útvary majú rozmanité podoby a priliehavé názvy. Dolina je štátnou rezerváciou s rozlohou asi 2 km 2. Najmohutnejšia dolina: Bielovodská dolina (dlhá vyše 10 km) Dolina na severnej strane Vysokých Tatier, jej dolná časť siaha až na územie Poľska. V hornej časti je rozvetvená na početné bočné visuté menšie či väčšie doliny s mnohými plesami a vodopádmi. Najhlbšia jaskyňa: Starý hrad (424 m) Nachádza sa v masíve Krakovej hole na severnej strane Nízkych Tatier. Vyše 500 m dlhá jaskyňa má názov podľa charakteristického skalného útvaru. Objavili ju v roku 1967 a dlho bola pokladaná za priepasť. Najväčší rozpad a rozdrobenie sopečného materiálu: Kamenné more (0,133 km 2 ) Jedinečný prírodný výtvor pri obci Vyhne v Štiavnických vrchoch, rozkladá sa na úpätí vrchu Kamenná. Typický príklad kamenného mora vytvoreného balvanovitým rozpadom ryolitov za súčasného pôsobenia slabých tekutých pohybov. Najväčšia rieka: Dunaj 2850 km (na Slovensku 172 km) Preteká územím 10 štátov. Hlavná riečna tepna Slovenska, odvodňuje takmer celé jeho územie. Najprudšia rieka: Poprad (1567 m) Pramení vo Vysokých Tatrách a na území Poľska sa vlieva do Dunajca. Vzniká sútokom Hincovho potoka a Krupej v Mengusovskej doline. Najhlbšie jazero: Veľké Hincovo pleso (hlboké 53 m) Ľadovcové jazero v závere Mengusovskej doliny vo Vysokých Tatrách. Rozlohou 0,179 km 2 je najväčším plesom na slovenskej strane Vysokých Tatier. 295 S t r a n a

11 Naj gejzír: Gejzír v Herľanoch Jediný na Slovensku. Vodu chŕli z hĺbky 405 m do výšky m. Interval erupcií je hodín, každá erupcia trvá asi 30 minút. Vyvrhuje asi 600 hl pitnej minerálnej vody. Teplota vody je C, na konci erupcie sa zvýši na C. Je to vrt artézskej studne navŕtaný v roku Najdlhší vodopád: Kmeťov vodopád (900 m) Nachádza sa v doline Nefcerka vo Vysokých Tatrách. Vysoký skalný stupeň z Nefcerky do Kôprovej doliny prekonáva tromi vodopádmi rozloženými v nadmorskej výške m. Najmohutnejší vodopád: vodopád Skok Prekrásny vodopád v strednej časti Mlynickej doliny vo Vysokých Tatrách. Napája ho potok Mlynica vytekajúci z menších plies v hornej časti doliny. Prekonáva skalnú prekážku, ktorou je zahradené malé pleso nad vodopádom s priliehavým názvom Nad skokom. A ešte mnoho ďalších naj! Spracované podľa publikácie Rekordy Země, Bratislava: Slovenská kartografia TEXT 5 Prešovský kraj Územie vyššieho územného celku Prešovský samosprávny kraj o rozlohe km 2 s počtom obyvateľov tvoria katastrálne územia miest a obcí na území dnešných okresov Stropkov, Svidník, Bardejov, Sabinov, Humenné, Medzilaborce, Snina, Vranov nad Topľou, Stará Ľubovňa, Kežmarok, Poprad, Levoča a Prešov. Prešovský samosprávny kraj sa rozprestiera na území troch historických územných celkov bývalej Šarišskej stolice, Spišskej stolice a Zemplínskej stolice. Jadro územia, bývalá Šarišská stolica, je pokračovaním pôvodného Šarišského komitátu, ktorý sa v 13. storočí vyčlenil z veľkého komitátu Nóvum Castrum. Ide o prevažne hornatý kraj, ktorý charakterizuje veľké bohatstvo lesov. Južná časť leží v Košickej kotline, ktorú na východe ohraničujú Slánske vrchy, na západe Čierna hora, Šarišská vrchovina a Spišsko-šarišské medzihorie. Severnú časť vypĺňajú Nízke Beskydy a Čergov. Hlavným tokom je rieka Torysa. Územím pretekajú Topľa a Ondava. Hranice stolice sa ustálili v 14. storočí. Najstarším dôkazom osídlenia je sídlisko z obdobia stredného paleolitu v katastri obce Plaveč. Doklady dávneho osídlenia sa nachádzajú najmä v doline Torysy a v Košickej kotline. Najstaršie slovanské sídlisko sa zachovalo v katastri Veľkého Šariša. Sídliská z veľkomoravského obdobia boli objavené v Prešove, na Hradisku, v katastri obcí Geraltová, Chmeľová a Vlače. Poveľkomoravské obdobie dokladujú nálezy v katastri Fintíc, Solivaru a Kapušian. Z storočia sú známe hradiská v Šarišských Sokolovciach, Nižnom Tvarožci, Močidlanoch, Ličartovciach. V 13. storočí bolo na tomto území 80 sídiel, z ktorých najvýznamnejšie bolo trhové mesto Veľký Šariš, osada pod kráľovským hradom. V 14. storočí sa slobodnými kráľovskými mestami stali Prešov a Bardejov, začiatkom 15. storočia Sabinov. Koncom 16. storočia získali mestské práva aj Hanušovce nad Topľou, Kurima, Lipany, Plaveč a Veľký Šariš, neskôr pribudli Brezovica a Zborov. Obyvatelia Šariša boli prevažne roľníci. V 19. storočí sa najviac pestoval ovos, jačmeň, raž, konope a ľan, v hornatých krajoch zemiaky a pohánka. Vínna réva sa pestovala len v chotári Ťahanoviec. Bardejov a Prešov pat- 296 S t r a n a

12 M. Sokolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami rili už v stredoveku medzi hlavné strediská remeselnej výroby na Slovensku. V novoveku získal vedúce postavenie Prešov, ktorý sa stal v 18. storočí natrvalo sídlom Šarišskej stolice. Zdroj: TEXT 6 Solivar Solivar v Prešove, národná kultúrna pamiatka, patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Je to unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky, pochádzajúci zo 17. storočia. K objektom na ťažbu kamennej soli a čerpanie soľanky v Solivare patrí najmä šachta Leopold, četerne (rezervoáre soľanky), huta, varňa, sklad soli (komory), kováčske dielne a klopačka (turňa). Jama Leopold bola centrálnym stvárkovým dielom, ktoré treba považovať za najstaršie. Začali ju hĺbiť v roku Ide vlastne o jamu pôvodne nazývanú Cisárska, hlbokú 155 m. V roku 1674 bola nad ňou postavená budova gápľa. Samotný objekt i mechanizmus si vyžiadali závažné opravy (prvá v roku 1807, druhá v roku 1844). Mechanizmus bol otáčaný štyrmi pármi koní. Soľanka sa čerpala v koženom mechu s obsahom asi 5 7 hl. Solivarský gápeľ bol jedným z najväčších v strednej Európe. Zásobníky na uskladnenie vyťaženej soľanky boli postavené v r Na kamenných podstavcoch je osem drevených nádrží s obsahom 1320 hl, celkom hl. Všetky nádrže tvorili jeden celok a boli umiestnené pod jednou strechou, konštrukčne prispôsobené terénu. Do zásobníkov bola soľanka privádzaná z odkaľovacej nádrže dreveným potrubím od šachty Leopold. Z najnižšie situovanej ďalšej nádrže, umiestnenej v niveau terénu četerne, sa soľanka zvádzala do predhrievacej, potom do odparovacej panvy. Sklad soli v pôvodnej podobe bol stavebne dokončený okolo roku Na prelome 18. a 19. storočia boli postavené dve varne František a Ferdinand (zbúrané v roku 1931). Varňa František sa nám nezachovala v pôvodnej podobe, pri požiari v roku 1819 zhorela do tla. Soľanka sa vpúšťala do odparovacej panvy. Kryštalická soľ sa vyhrabávala a prenášala do odkvapových komôr, kde sa soľ ponechala asi 24 hod. Drevenými zvodmi sa premiestnila do sušiarní a po 8 a viac hodinách sa potom prenášala do skladu alebo expedovala. Soľ bola prevážaná z varne do skladu po koľajniciach v malých drevených vozíkoch. V podstate išlo o architektonicky najimpozantnejší objekt celého areálu. Vyhorel dňa 18. mája Zhorela nenapodobniteľná svorníková drevená konštrukcia krovu. Pôvodný areál bývalého panvového solivaru dotvárali ďalšie objekty, akými boli napr. slané kúpele, strojovňa, vozovňa a iné. V podstate už ide iba o budovy bez príslušného technického zariadenia a základného inventára. Pre úplnosť spomenieme turňu zvonicu, ktorá v starších časoch plnila funkciu klopačky. Postavená je na návrší obvale. Klopaním na dosku sa oznamoval baníkom, resp. zamestnancom erárneho podniku začiatok pracovnej doby a iné významné alebo mimoriadne udalosti (živelné pohromy). Svoje poslanie ukončila po prvej svetovej vojne. Areál panvového solivaru ako unikátny komplex technicko- -technologických a iných objektov nemá v oblasti technických pamiatok podobného druhu na území Slovenska konkurenta. Zdroj: S t r a n a

13 TEXT 7 Bardejovské Kúpele Bardejovské Kúpele ležia 5 km severne od mesta Bardejov, v malebnom údolí Karpát, v Nízkych Beskydách, na severovýchodnom Slovensku v oblasti bohatej na minerálne vody. V tesnej blízkosti sa vypína pohorie Magury (902 m), ktoré chráni celé kúpeľné údolie pred vetrami a prudkými poveternostnými zmenami. Je to prirodzená ochranná hradba od východu i západu. Nadmorská výška doliny sa pohybuje od 279 m pri vyústení po 690 m pri prameni Bardejovského potoka. Podnebie kúpeľov je mierne, vnútrozemské. Priemerná ročná teplota je 20 C. Vzduch je čistý, presýtený živicovou vôňou storočných ihličnatých stromov. Práve zemepisná poloha a podnebie je dôležitým predpokladom pre úspech klimatickej liečby v ktoromkoľvek ročnom období. Úspech Bardejovských Kúpeľov zabezpečuje predovšetkým kvalita bardejovských liečivých zdrojov alkalicko-slano-železnatých, studených minerálnych vôd, výhodná poloha v chránenom údolí, vzdialenom od mestského ruchu a výhodné klimatické podmienky. Liečia sa tu choroby tráviaceho ústrojenstva, nešpecifické choroby horných dýchacích ciest a stavy po celkovej fyzickej a psychickej vyčerpanosti. Pitné kúry a balneoterapiu doplňuje fyzikálna a medikamentózna liečba, liečebný telocvik a ďalšie účinné metódy. Kúpele disponujú celkovým počtom lôžok 1 250, rozčlenených v kúpeľných hoteloch OZÓN, ASTÓRIA, FRANTIŠEK a v ich depandancoch. V týchto kúpeľných hoteloch sú pre kúpeľných hostí zabezpečované ubytovacie, stravovacie a doplnkové služby. Jednotlivé kúpeľné hotely sú priamo prepojené s Kúpeľným domom, kde je sústredené poskytovanie všetkých liečebných procedúr. Toto prepojenie vytvára ucelený komplex, čo ocení každý hosť Bardejovských Kúpeľov. Neodmysliteľným zážitkom je prechádzka kúpeľnými parkami a lesnými chodníkmi v areáli ako aj v blízkom okolí. Nemenej zaujímavý je aj spoločenský život s množstvom kultúrnych a športových podujatí, ktorý oslovuje každého návštevníka kúpeľov. Čaro Bardejovských Kúpeľov, ktoré sú síce rozlohou malé, ale nesmierne bohaté na históriu a liečebné úspechy, spočíva v tom, že kto ich navštívil raz, ten sa sem vracia znova a znova. Za dlhú dobu existencie od prvej písomnej zmienky z roku 1247 už navštívilo Bardejovské Kúpele mnoho významných osobností napríklad Mária Lujza, dcéra cisára Františka I. a neskôr druhá manželka cisára Napoleona, ruský cár Alexander I, manželka cisára Františka Jozefa I. Alžbeta prezývaná Sissi, ktorej socha sa vyníma v kúpeľnom parku. Zdroj: S t r a n a

14 M. Sokolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami 12.2 POĽSKÉ TEXTY TEXT 1 Rzeczpospolita Polska Polska to kraj położony w Europie Środkowej. Pod względem swojej powierzchni zajmuje 63 miejsce na Ziemi. Sąsiaduje z Niemcami, Czechami, Słowacją, Ukrainą, Białorusią, Litwą i Rosją. Takie położenie miało i ma wpływ na bogatą historię. Liczne bitwy i cała polityka o terytorium władzy, walki o niepodległość, kiedy to Polska na ponad wiek zniknęła z mapy Europy, i największa migracja ludności ze wschodu na zachód po II wojnie światowej tak w zarysie można by opisać tło historyczne. Równie bogate jest ukształtowanie powierzchni. Od pasm górskich z najwyższym szczytem Rysy (2 499 m n.p.m.) poprzez wyżyny, niziny, jeziora, depresję na Żuławach Wiślanych (1,8 m p.p.m) do Morza Bałtyckiego. Do Bałtyku uchodzą dwie największe rzeki: Wisła (1 047,5 km) i Odra (741 km w granicach Polski). Woda w Polsce to także liczne jeziora największe z nich to Śniardwy ( ha), a najgłębsze Hańcza (108,5 m). Nad rzekami są położone znamienite miasta: Kraków, Warszawa, Wrocław, Poznań, Gdańsk, Szczecin. Administracyjnie Polska została podzielona na 16 województw. Bardziej popularny jest jednak podział na regiony Podhale, Kaszuby, Mazury itd. Każdy z nich ma własną kulturę. Dlatego warto przyjechać i poznać ten kraj. Zdroj: Granice: Granice Polski mają łączną długość km; 528 km: granica morska; 210 km: Rosja; 103 km: Litwa; 416 km: Białoruś; 529 km: Ukraina; 539 km: Słowacja; 790 km: Czechy; 467 km: Niemcy. Stolica: Warszawa, największe miasto w Polsce, liczba mieszkańców Język urzędowy: Językiem urzędowym jest język polski. Jednostka monetarna: Jednostką monetarną Polski jest polski złoty PLN (1 złoty = 100 groszy). Święta narodowe: 3 maja Święto Uchwalenia Pierwszej Polskiej Konstytucji w 1791 roku. 11 listopada Święto Odzyskania Niepodległości w 1918 roku. Liczba ludności: Populacja Polski liczy ok mieszkańców, co stanowi ok. 5,4 % mieszkańców Europy. Gęstość zaludnienia to 124 osoby na 1 km 2. 98,7 % mieszkańców stanowią Polacy, 0,6 % Ukraińcy, 0,7 % inne narodowości (np. Niemcy, Rosjanie). Religią dominującą jest katolicyzm 95 %. Inne wyznania to prawosławie 1,5 %, ewangelicyzm 1 %. Zdroj: W pobliżu Warszawy znajduje się środek Europy. Przecinają się tam linie łączące krańcowe punkty starego kontynentu przylądki Nordkyn (Norwegia) i Matapan (Grecja) oraz przylądek Roca (Portugalia) i środkowy Ural. Obecne terytorium Polski zostało wyznaczone po II wojnie światowej przez ZSRR, Stany Zjednoczone i Wielką Brytanię. W wyniku ustaleń tych mocarstw, Polska utraciła około jednej piątej przedwojennego obszaru. Polskim godłem narodowym jest biały orzeł w złotej koronie umieszczony na czerwonym tle. Legenda głosi, że trzej bracia Lech, Czech i Rus przedzierali się przez puszcze, szukając miejsca, gdzie mogliby się osiedlić. Nagle zobaczyli wzgórze, na którym na starym samotnym dębie siedział orzeł. Wtedy Lech powiedział: Tego orła białego przyjmuję za godło ludu swego, a wokół dębu zbuduję gród swój i od orlego gniazda Gnieznem go nazwę. 299 S t r a n a

15 2 maja Dzień Flagi Rzeczypospolitej Polskiej. Sejm zmienił prawo o godle, barwach i hymnie Polski. Stare prawo z 1980 roku pozwalało na używanie flagi tylko w określone dni i tylko podczas uroczystości państwowych. Najważniejsza zmiana zakłada, że każdy może umieścić godło Polski w miejscu i pomieszczeniu, w którym będzie otaczać go czcią i szacunkiem oraz flagę dla podkreślenia wagi uroczystości, świąt lub innych wydarzeń. Oznacza to, że symbole narodowe mogą być użyte podczas na przykład uroczystości szkolnych czy wesela, przy zachowaniu czci i szacunku. Hymn narodowy. Józef Wybicki napisał słowa pieśni w 1797 roku, gdy przebywał we Włoszech, w legionach generała Dąbrowskiego. Tak powstała nazwa Mazurek Dąbrowskiego. Polacy na całym świecie szykowali się do walki, aby uwolnić Polskę z niewoli. Ta piosenka żołnierska została przez Sejm wybrana w 1926 roku na Hymn Narodowy Polski. Tekst oficjalny: Jeszcze Polska nie zginęła, Kiedy my żyjemy. Co nam obca przemoc wzięła, Szablą odbierzemy. Marsz, marsz, Dąbrowski, Z ziemi włoskiej do Polski, Za twoim przewodem Złączym się z narodem. Przejdziem Wisłę, przejdziem Wartę, Będziem Polakami, Dał nam przykład Bonaparte, Jak zwyciężać mamy. Marsz, marsz, Dąbrowski... Jak Czarniecki do Poznania Po szwedzkim zaborze, Dla ojczyzny ratowania Wrócim się przez morze. Marsz, marsz, Dąbrowski... Już tam ojciec do swej Basi Mówi zapłakany Słuchaj jeno, pono nasi Biją w tarabany. Marsz, marsz, Dąbrowski... Zdroj: Autor: Józef Wybicki Muzyka: melodia ludowa 300 S t r a n a

16 M. Sokolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami TEXT 2 Małopolskie NAJ Małopolska... ta nazwa towarzyszy mi od urodzenia, to mój region, moje miasto Kraków. Małopolska... nigdy nie zastanawiałam się, co to oznacza, ale spotkania z Przygodą dały mi wiele do myślenia. Każda kolejna edycja małopolskich eliminacji do Szkolnej Giełdy Turystycznej uzmysławia mi, że nasz region to naprawdę Mała Polska. Tu mamy wszystko, całą naszą Ojczyznę w jednej małej pigułce. I to wszystko jest Naj... Najpiękniejsze zakątki przyrodnicze i uprzemysłowione miasta, najwyższe nasze góry Tatry i płaskie pejzaże pradoliny Wisły, najstarsza historia Polski przeplata się z nowoczesnością. Przesadzam? Na pewno nie, postaram się to udowodnić. Na początek parę niebudzących chyba niczyich wątpliwości oczywistych prawd. Tylko tutaj, w Małopolsce, można podziwiać największą w Polsce ilość zabytków, wpisanych na Listę Światowego Dziedzictwa Kulturalnego i Naturalnego UNESCO. Do nich należy Kraków stolica regionu, perła polskich miast, w przeszłości historyczna stolica kraju, siedziba królów. Obecnie centrum naukowe, artystyczne i intelektualne, to o tym mieście papież Jan Paweł II powiedział, iż jest syntezą wszystkiego, co polskie. Sercem tego miasta jest krakowski Rynek miejsce o niespotykanym klimacie, największy rynek w Europie, większy od placu św. Piotra w Watykanie czy placu św. Marka. Od średniowiecza stanowił miejsce spotkań mieszczan krakowskich i kupców z całej Europy. W chwili obecnej jest również tradycyjnym miejscem spotkań krakowian i turystów z całego świata. Rynek urzeka swoją architekturą, centralnie usytuowanymi Sukiennicami budowlą gotyckorenesansową, zwieńczoną przepiękną attyką i okalającymi go kamieniczkami, w których znalazły miejsce liczne kawiarnie, restauracje i puby. Odpoczywając w kawiarnianych ogródkach można przy okazji wysłuchać hejnału krakowskiego, który grany jest co godzinę, na cztery strony świata, z wieży kościoła Mariackiego. W kościele tym znajduje się największy gotycki ołtarz w Europie wyrzeźbiony w lipowym drewnie przez średniowiecznego mistrza z Norymbergi Wita Stwosza. W obrębie starego miasta, dawniej otoczonego murami obronnymi, z których do dziś zachowane zostały jedynie fragmenty, jak pochodząca z ok r. Brama Floriańska czy słynny Barbakan, znajdziemy budowle we wszystkich niemal stylach architektonicznych. Samych zabytkowych kamieniczek jest ponad 300, 58 kościołów i pałaców. W licznych muzeach krakowskich zgromadzono wiele unikatowych skarbów, choćby najsłynniejszy obraz w polskich zbiorach, dzieło Leonarda da Vinci Dama z łasiczką. Nad starym miastem góruje Wzgórze Wawelski a na nim katedra królewska, której początki sięgają XI wieku. Pełna pamiątek i przesycona duchem historii Polski, z grobami królów i najsłynniejszym dzwonem zwanym Zygmuntem. Tu także znajdziemy przepiękny, renesansowy zamek dawniej będący siedzibą królów, a obecnie Państwowych Zbiorów Sztuki. W zamku królewskim na Wawelu znajdziemy między innymi najcenniejszą na świecie kolekcję tkanin, wyszywanych przy użyciu srebrnej i złotej nici, zwanych potocznie arrasami. W komnatach wawelskich, w skarbcu koronnym i zbrojowni królewskiej można również oglądać jedną z najciekawszych i najbogatszych w Europie kolekcji sztuki wschodniej. Eksponaty te to w większości wyposażenie tureckie zdobyte przez wojska Jana III Sobieskiego pod Wiedniem. A może wolicie poszukać najgroźniejszego smoka w Polsce? Jak głosi legenda, u stóp Wawelu miał swoją smoczą jamę, z której zionął ogniem i pożerał panny. Na wprost Wawelu po drugiej stronie Wisły trochę nowoczesności. Centrum Sztuki i Techniki Japońskiej Manggha. W budynku, zaprojektowanym przez wybitnego współczesnego architekta japońskiego Arata Isozaki, możemy podziwiać unikalną kolekcję dawnej sztuki japońskiej oraz tematyczne wystawy związane z Krainą Kwitnącej Wiśni. 301 S t r a n a

17 Kraków to również jedyne miejsce, gdzie mieszkańcy miasta swoim władcom i bohaterom usypywali pomniki z ziemi. Jest ich aż 4, jeden poświęcony legendarnemu założycielowi miasta Krakowi, drugi jego córce Wandzie. Trzeci wzniesiono ku czci Tadeusza Kościuszki, a w latach trzydziestych XX wieku usypano kopiec marszałka Polski Józefa Piłsudskiego. Dziś z wysokości kopców możemy podziwiać panoramę miasta z wszystkimi jego naj... wspaniałościami. Oprócz królewskiego Krakowa ma Małopolska swoje królestwo soli. To dwie słynne kopalnie, jedna w Bochni, a druga w Wieliczce. Kopalnia soli w Bochni jest najstarszą kopalnią soli w Polsce. Z uwagi na zawartość chlorku sodu oraz czystość powietrza i związany z tym mikroklimat od 1995 roku w kopalni jest prowadzona działalność turystyczno-sanatoryjna. Natomiast kopalnia soli w Wieliczce jest jednym z najstarszych działających zakładów wydobywczych na świecie. Działa nieprzerwanie od XIII wieku. Jest także wpisana na listę UNESCO i stanowi unikatową atrakcję turystyczną. Obok trasy turystycznej znajduje się Muzeum Żup Krakowskich, będące jednym z największych muzeów górniczych Europy. I jeszcze jedna ciekawostka górnicza, na terenie Ziemi Gorlickiej w południowowschodniej części regionu było kiedyś wspaniale rozwinięte centrum naftowe. To na tych terenach za sprawą Ignacego Łukasiewicza powstała w 1852 r. pierwsza kopalnia ropy naftowej na świecie. Obecnie w Libuszy koło Gorlic znajduje się Muzeum Przemysłu Naftowego i Etnografii, gdzie zobaczymy najstarsze szyby naftowe, maszyny i narzędzia wiertnicze. Małopolska to jedna z najbardziej malowniczych krain, a niezapomnianego uroku dodają jej zamki i warownie wzniesione na postrzępionych skałach wapiennych, górujące nad otaczającym je krajobrazem. Możemy podziwiać w przepięknych sceneriach roślinnych resztki świetności rycerskiej ruiny zamków w Czorsztynie, Ojcowie czy Ogrodzieńcu, położone na Szlaku Orlich Gniazd, architekturą sięgające czasów gotyku i renesansu. W Małopolsce znajdziemy również inne, wspaniale zachowane rezydencje, takie jak: jeden z najpiękniej położonych zamków rycerskich w Pieskowej Skale, wznoszący się nad Zalewem Czorsztyńskim zamek w Niedzicy, renesansowe perełki zamki w Niepołomicach i Suchej Beskidzkiej. Także w naszym województwie znajdziecie najlepiej w Polsce zachowaną rycerską rezydencję z XV wieku, jaką jest zamek w Dębnie i rezydencję magnacką w Nowym Wiśniczu. Prawie w każdej miejscowości Małopolski znajdziemy zabytkowy kościół, klasztor, a na południowym wschodzie województwa zabytkowe drewniane cerkwie. Ocalałe budowle drewniane pochodzące najczęściej z okresu XV do XVIII wieku mają charakter unikatowy w skali światowej. W pejzaż wsi i małych miasteczek wtapiają się staropolskie dworki, chałupy, karczmy i spichlerze oraz zdumiewające swoją konstrukcją zabytkowe młyny. Kryte strzechą lub gontem, wszystkie te zabytki drewniane dawnej polskiej wsi stanowią barwny zapis przeszłości naszego regionu. Oznakowanych zostało niemal 250 takich obiektów i dziś wędrując po trasach Szlakiem Architektury Drewnianej, których łączna długość wynosi km, możemy podziwiać całe to bogactwo sztuki ludowej. Jest również w Małopolsce wiele tradycji i obrzędów ludowych pieczołowicie kultywowanych, mniej znanych i do ich podziwiania szczególnie zachęcam. Można do nich zaliczyć konkurs palm i rękodzieła wielkanocnego organizowany w Lipnicy Murowanej. Jurorzy co roku na rynku dokonują oceny i wybierają najpiękniejszą i najwyższą palmę. Coraz częściej w innych rejonach kraju słyszy się o organizowaniu podobnych konkursów na wzór tradycji lipnickiej. Natomiast w Zalipiu niewielkiej wsi w powiecie dąbrowskim możecie podziwiać ręcznie malowane chaty wiejskie. Zdobione przepięknymi motywami kwiatowymi są nie tylko ściany budynków, ale także płoty, studnie, piece i sprzęty domowe. W samej wsi i okolicy znajduje się takich zagród kilkadziesiąt. W Kamiannej Wsi położonej na obficie zalesionych terenach do dziś wyrabia się tradycyjnymi metodami miód. Mieści się tu Centrum Apiterapii i dwa razy w roku, na wiosnę i jesienią, organizowane są jedyne w Polsce Targi Miodowe. Inna miejscowość, Łącko, na pograniczu Beskidu Wyspowego oraz Sądec- 302 S t r a n a

18 M. Sokolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami kiego, gdzie panuje łagodny mikroklimat, korzystnie wpływający na liczne sady rozsiane po całej okolicy, w których królują jabłonie i śliwy, słynie z tradycyjnych metod produkowania śliwowicy. Najpiękniejsze koronki klockowe słynące na całą Europę wyrabiane są również w Małopolsce, w miejscowości Bobowa. To jedyna w Polsce miejscowość skupiająca grupę czynnych koronkarek. W czasie organizowanego począwszy od roku 2000 Międzynarodowego Festiwalu Koronki Klockowej możemy nie tylko przyjrzeć się procesowi wyrabiania koronek, ale i dokonać ich zakupu. Małopolska ma liczne bogactwa naturalne, a największym są liczne źródła wód mineralnych, rozsiane szczególnie na południu województwa. W oparciu o nie rozwinęły się na tym terenie znane uzdrowiska, takie jak: Krynica Zdrój, Szczawnica, Muszyna, Piwniczna Zdrój. W większości z nich znajdują się odpowiednie warunki do leczenia chorób układu oddechowego, układu krążenia, chorób przewodu pokarmowego czy leczenia schorzeń alergicznych. Na podkreślenie zasługuje najsłynniejsze, specjalizujące się w leczeniu dzieci, uzdrowisko w Rabce. Oprócz walorów leczniczych wszystkie te miejscowości i wiele innych miejsc w naszym regionie oferuje przede wszystkim różnorodny wypoczynek dla licznych przyjezdnych z całego kraju i świata. Oferowana jest olbrzymia różnorodność form spędzania czasu. Począwszy od bardzo popularnego w Małopolsce wędkarstwa, do którego mamy wyjątkowo sprzyjające warunki górskie potoki i spokojne duże akweny wodne w Rożnowie i Czorsztynie, aż po sporty ekstremalne. Stadniny i ośrodki hodowlane rozrzucone po całym regionie zachęcają do rekreacji konnej. W Gładyszowie znajduje się największa w Europie hodowla koni rasy huculskiej. Co roku we wrześniu organizowane są Dni Huculskie, impreza, w trakcie której można poznać zalety tych wyjątkowo silnych i odpornych koni oraz zapoznać się z folklorem Huculszczyzny i Łemkowszczyzny. Zapaleni rowerzyści w okolicach Myślenic znajdą największe cyklocentrum w Polsce. Jest tu przygotowanych ponad 100 km tras rowerowych o różnej skali trudności. Można odpoczywać podziwiając widoki, na przykład najpiękniejszy przełom górskiej rzeki. Spływ Dunajcem stanowi jedną z największych atrakcji turystycznych w Polsce. Kto zasmakuje w takiej przygodzie, może spróbować kajakarstwa górskiego. Małopolskie rzeki charakteryzujące się silnym, bystrym nurtem stwarzają wspaniałe warunki do jego uprawiania. W okolicach Krakowa i Zakopanego najlepsze warunki znajdują coraz liczniejsi zwolennicy paralotniarstwa amatorzy podziwiania piękna kraju z lotu ptaka. Niekwestionowanym bogactwem naszego regionu jest właśnie piękno i różnorodność przyrodnicza. Na terenie województwa znajdziemy 80 rezerwatów przyrody udostępnionych dla zwiedzających oraz 6 parków narodowych: Babiogórski, Gorczański, Magurski, Ojcowski, Pieniński i Tatrzański Park Narodowy. Najmniejszy z polskich parków narodowych to Ojcowski, z osobliwym krajobrazem wytworzonym w wyniku działania wód krasowych w wapieniu jurajskim, w którym znajduje się około 400 jaskiń. Widoki urozmaicają przeróżne formy skalne i ostańce wapienne, znajdujemy w nim idealne warunki do krótkich spacerów pieszych i rowerowych. Tatrzański Park Narodowy to z kolei jeden z największych parków w Polsce, obejmuje jedyne u nas góry typu alpejskiego z najwyższym szczytem w Polsce Rysami, 2499 m n.p.m. Z pewnością jest też najczęściej odwiedzanym narodowym parkiem w Polsce. To w Tatrach znajdują się najatrakcyjniejsze tereny do uprawiania narciarstwa, tu również jeździ najstarsza kolej linowa wywożąca narciarzy i turystów na Kasprowy Wierch. Park udostępniany jest dla turystyki pieszej, wspinaczkowej i jaskiniowej. Znajduje się na jego terenie 8 schronisk górskich i 250 km oznakowanych szlaków turystycznych. A Zakopane leżące u stóp Tatr jest najliczniej odwiedzaną miejscowością turystyczną położoną w górach i nie na darmo nazywane jest zimową stolicą Polski. Tu zjeżdżają nie tylko narciarze, ale także miłośnicy górskich wspinaczek i artyści z całej Europy. Zdroj: 45:polskie-qnajq&Itemid= S t r a n a

19 TEXT 3 Karol Wojtyła urodził się w 18 maja Był drugim synem Karola Wojtyły seniora i Emilii z Kaczorowskich. Został ochrzczony 20 czerwca 1920 w kościele Ofiarowania Najświętszej Maryi Panny i otrzymał imiona Karol Józef. Dla Karola Wadowice były miastem wolnym, były niewielkim, ale ważnym miasteczkiem. Gdy przyszły papież ukończył 6 lat zaczął się uczyć w szkole powszechnej. Był chłopcem wesołym, utalentowanym i każdą wolną chwilę lubił spędzać na powietrzu. Latem grał w piłkę nożną. Kochał on też sporty zimowe. Na początku fascynował się szybką jazdą na sankach, próbował też hokeja. Nieco później zaczął jeździć na nartach. Niedaleko obok kościoła Ofiarowania NMP przy ulicy Kościelnej mieszkali państwo Wojtyłłowie. Brat Karola był od niego starszy o 14 lat, pobierał nauki w wadowickim gimnazjum, a później studiował medycynę w Krakowie. Matka Emilia zmarła 13 kwietnia 1929, miała 45 lat. Karol o jej śmierci dowiedział się po przyjściu ze szkoły do domu od sąsiadki. Dzień po pogrzebie matki Karol z ojcem i bratem udali się na pielgrzymkę do Maryjnego Sanktuarium w Kalwarii Zebrzydowskiej. Niedługo później zmarł jego jedyny brat Mundek w wieku 26 lat. Zmarł nagle jako lekarz, bo zaraził się szkarlatyną od pacjentki w szpitalu w Bielsku. Karol wyróżniał się z grona rówieśników ogromną pobożnością. Codziennie w drodze do szkoły wstępował do kościoła, modlił się także w ciągu dnia przed i po jedzeniu, a odrabiając lekcje robił przerwę na modlitwę po przerobieniu każdego przedmiotu. Częściej niż inni przystępował do komunii świętej, był prezesem Kółka Ministranckiego. 14 maja 1938 otrzymał celujące świadectwo maturalne, a następnie jesienią rozpoczął studia na Uniwersytecie Jagiellońskim, wstępując na polonistykę na Wydział Filozoficzny. Zdroj: TEXT 4 Legendy krakowskie legenda o smoku Dawno, dawno temu, za czasów panowania księcia Kraka legendarnego założyciela miasta Krakowa nieustannie znikały młode dziewczyny, a nikt z krakowian nie wiedział, co się z nimi stało. Aż pewnego razu okazało się, że u stóp Wawelskiego Wzgórza w ogromnej pieczarze żył straszliwy smok. Porywał on nie tylko bydło, trzodę chlewną i wszelaką zwierzynę, jego przysmakiem były te młode dziewczyny. Książę Krak zatem ogłosił: Kto zabije smoka, dostanie ode mnie pół królestwa i moją córkę za żonę. Wielu dzielnych rycerzy stawało do walki ze smokiem. Żadnemu jednak nie udało się go pokonać. W końcu młody szewczyk wpadł na wspaniały pomysł! Wypchał skórę owcy siarką i podrzucił pod pieczarę smoka. Głodny potwór zobaczywszy smakowitą owieczkę nie zastanawiał się długo pożarł ją jednym tchem. Zaraz potem poczuł pieczenie w brzuchu. Z każdą chwilą piekło go coraz bardziej. Spragniony pobiegł na brzeg Wisły i począł łapczywie pić wodę z rzeki. Wypił jeden łyk, drugi, trzeci, ale ciągle nie mógł ugasić pragnienia. Pił więc dalej, pił, aż pękł! Miasto zostało uwolnione od straszliwego smoka, a szewczyk otrzymał od króla obiecaną nagrodę i poślubił jego córkę. Smocza jama Jaskinia, którą według legendy zamieszkiwał smok, udostępniona jest do zwiedzania. Ciąg pieczar liczy 81 metrów długości. Można je zobaczyć o każdej porze roku z wyjątkiem zimy. Do jaskini można się dostać schodząc kręconymi schodami wprost ze szczytu Wzgórza Wawelskiego. Przy wyjściu z pieczary znajduje się rzeźba smoka, który zionie prawdziwym ogniem. Zdroj: S t r a n a