Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Banská Bystrica PROGRAM STAROSTLIVOSTI CHRÁNENÉ VTÁČIE ÚZEMIE POIPLIE

Transkrypt

1 Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Banská Bystrica PROGRAM STAROSTLIVOSTI CHRÁNENÉ VTÁČIE ÚZEMIE POIPLIE November

2 1. Základné údaje 1.1. Kód územia: SKCHVU Príslušnosť k európskej sústave chránených území: Natura Kategória a názov územia Príslušnosť k európskej sústave chránených území: Natura 2000 Kód územia: SKCHVU021 Kategória: Chránené vtáčie územie Názov územia: Poiplie 1.4. Platný právny predpis: Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 20/2008 Z. z. zo , ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Poiplie, účinná od Celková výmera územia a výmera podľa funkčných plôch Celková rozloha CHVÚ Poiplie stanovená vyhláškou je 8 062,9 ha. Spracovávaná výmera na základe vrstvy GIS ŠOPSR je 7968,5 ha. Po zapracovaní CHVÚ do databáz C - registra katastra nehnuteľností (KN), na ktorom ŠOPSR pracuje, bude možné zosúladiť GIS vrstvu s parcelným stavom. Tabuľka č.1: Výmera v členení podľa druhov pozemkov. Kod pozemku druh pozemku výmera v ha Zastúpenie v % 2 orná pôda 4942,74 62,03 4 vinica 0,00 0,00 5 záhrada 7,13 0,09 6 ovocný sad 0,00 0,00 7 TTP 2110,55 26, lesný pozemok vodná plocha zastavaná plocha a nádvorie ostatná plocha 14,35 0,18 356,54 4,47 138,03 1,73 399,08 5,01 Spolu 7968,43 100,00 Výmery sú spracované podľa stavu katastra nehnuteľností k

3 1.6. Súčasný stav predmetu ochrany Prírodné pomery Geografická poloha a vymedzenie územia CHVU Poiplie sa nachádza na juhu strednej časti SR, v Banskobystrickom kraji v okresoch Veľký Krtíš a Lučenec a Nitrianskom kraji v okrese Levice. CHVU predstavuje úzky pás územia nadväzujúci na vodný tok Ipeľ v úseku medzi mestom Šahy a obcou Nitra nad Ipľom. V úseku od Šiah po Veľkú nad Ipľom, kde je Ipeľ hraničným tokom, tvorí južnú hranicu CHVU vodný tok a zároveň hranica s Maďarskom. Východnú časť ohraničujú z juhu obce Kalonda, Rapovce, Trebeľovce, Fiľakovské Kováče. Severná hranica v západnej časti je vedená prevažne cestou č. II/527 v úseku Šahy - Záhorce, v strednej časti cestou 3. triedy medzi sídlami Vrbovka a Muľa Hámor, smerom na východ pokračuje cestou II/585 po južný okraj Lučenca. Prístup do územia je možný cestnou sieťou zo západu od mesta Šahy, zo severu z Lučenca a z východu od Fiľakova. Východnú časť CHVU križuje cesta č. I/71 Lučenec Fiľakovo a železničné trate Lučenec Maďarsko a Lučenec Fiľakovo. Klíma CHVU je súčasťou teplej klimatickej oblasti, teplého, suchého okrsku s miernou zimou s teplotou v januári do -3 C, s počtom letných dní nad 50. Priemerná ročná teplota vzduchu je 9-10 C, priemerný ročný úhrn zrážok predstavuje mm. Počet dní so snehovou prikrývkou je vo východnej časti územia a v západnej časti. Územie patrí k priemerne inverzným polohám. Podľa údajov najbližšej meteorologickej stanice Boľkovce prevláda juhovýchodné prúdenie vzduchu o rýchlosti 3,3 až 4,3 m/s, menej západné a severovýchodné prúdenie o rýchlosti cca 3 až 4 m/s. Geologické podmienky a formy reliéfu V rámci regionálneho geologického členenia Slovenska (Vass, 1988) je CHVU súčasťou oblasti Vnútrohorské panvy a kotliny, jednotky Juhoslovenská panva, podjednotiek Ipeľská kotlina a Lučenecká kotlina. Podložie prevažnej časti územia CHVU tvorí neogén sivé vápnité prachovce (lučenské súvrstvie), v západnej časti sivé a pestré vápnité prachovce, ílovce, pieskovce, zlepence, štrky, evapority. Územie CVHU priečne pretínajú viaceré zlomové línie. V nadloží územia sa uplatňujú fluviálne sedimenty, prevažne nivné humózne hliny alebo hlinito-pieščité až štrkovito-pieščité hliny dolinných nív. V rámci geomorfologického členenia SR (Mazúr, Lukniš, 1986) patrí CHVU do Alpskohimalájskej sústavy, podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, oblasti Lučensko-košickej zníženiny, celku Juhoslovenská kotlina, podcelku Ipeľská kotlina. Geomorfologické pomery CHVU charakterizujú výrazne negatívne morfoštruktúry priekopových prepadlín v rámci morfoštruktúry lučensko-košickej zníženiny. Prevláda reliéf rovín a nív. Nadmorská výška stúpa smerom na východ od 122 m pri Šahách po 170 m pri Veľkej nad Ipľom. Z hľadiska výskytu geodynamických javov ide o stabilné územie, náchylnosť k svahovým poruchám sa udáva slabá, v centrálnej a východnej časti CHVU stredná. Na území CHVU nie sú zaznamenané lokality zosuvov a svahových deformácií. Makroseizmická intenzita dosahuje nízke hodnoty (6 MSK-64). Hydrologické pomery Územie CHVU predstavuje vrchovinno-nížinnú oblasť s dažďovo-snehovým typom režimu odtoku a akumuláciou v mesiacoch december január, vysokou vodnatosťou vo februári až apríli, maximom v marci a minimom v novembri. Územie CHVU spadá do povodia Ipľa. Rieka Ipeľ tvorí kostru územia CHVU, pričom zo severu priberá pravostranné prítoky, vo východnej 2

4 časti CHVU aj ľavostranné. Tvorí hraničný tok v pomerne dlhom úseku hranice s Maďarskom až po ústie do Dunaja pri obci Chľaba. V území sa nenachádzajú väčšie prirodzené vodné plochy, alúvium toku sa však vyznačuje výskytom mokradí a močarísk. Vo východnej časti územia boli povrchovou ťažkou štrkopieskov vytvorené umelé vodné plochy. Územie CHVU patrí do hydrogeologického regiónu: Kvartér Ipľa s určujúcim typom medzizrnovej priepustnosti. Hydrogeologické pomery charakterizuje prevažne vysoká prietočnosť a hydrogeologická produktivita, v juhovýchodnej časti územia mierna. Pôdy V území CHVU prevládajú fluvizeme glejové, sprievodné gleje; z karbonátových a nekarbonátových aluviálnych sedimentov. Z hľadiska zrnitosti prevládajú pôdy hlinité a ílovito-hlinité, lokálne ílovité, bez skeletu. Pôdy sú mierne vlhké v západnej časti a mierne suché vo východnej časti územia, so strednou až veľkou retenčnou schopnosťou a strednou priepustnosťou. Potenciálna vodná erózia sa uvádza žiadna alebo len slabá. Flóra Rastlinne spoločenstva prítomné na Poipli aj v súčasnosti sa začali formovať približne pred 10 tisíc rokmi. V preboreáli (pred 10 8 tis. rokmi) prevládali bezlesné stepne oblasti. V boreálnom období (pred 8 7,5 tis. rokmi) sa v teplejších oblastiach rozšírili duby (dub plstnatý Quercus pubescens, cer Quercus cerris), alebo drieň Cornus mas. V atlantickom období (pred 7,5 4,5 tis. rokmi) sa ešte viac šírili dub plstnatý, cer, a iné mediteránne druhy stromov a bylín. Z tohto obdobia sa porasty cerov v okoli Poiplia zachovali len na niekoľkých lokalitách, z ktorých jedno je napríklad lokalitou Natura 2000 (SKUEV Dedinska hora). V subboreálnom období (pred 4,5 2,8 tis. rokmi) s teplejšou, ale suchou klímou sa rozšírili bučiny a hrabiny na úkor dubín. Okrem klímy začína na stav vegetačného krytu pôsobiť výrazne aj človek. V subatlantickom období (pred 2,8 tis. rokmi až po súčasnosť) došlo k ochladeniu a degradácii pod zásahmi človeka. Počas tohto obdobia sa teplomilne druhy udržiavali najmä na južných svahoch a v kotlinách. Vegetácia Poiplia spadá do matranskej podoblasti (Matricum) panónskej flóry (Pannonicum). Väčšina uzemnia je odlesnená. V údolných nivách Ipľa sa rozprestierajú lužne lesy, kde prevláda jelša lepkavá, topole, a vŕby. Na vyvýšeninách, kde nebol porast nahradený ornou pôdou, sa nachádzajú dubovohrabové lesy, s dubom zimným Quercus petrea, cerom, dubom plstnatým, hrabom Carpinus betulus, javorom tatárskym Acer tataricum, a jaseňom manovým Fraxinus ornus. Pri Slovenských Ďarmotách sa vyskytujú aj krovinaté lesy lipy stopkatej Tilia petiolaris a lipy červenej Tilia rubra a lesostepi s dubom plstnatým a viacerými druhmi kostravy Festuca spp. a kavyľa Stipa spp. Klimaxové rastlinné spoločenstva na Poipli predstavujú lesné spoločenstvá, teplomilné spoločenstva skál a skalných stepí, spoločenstva vôd a močarísk, a v malej miere aj spoločenstva slanísk, slatín, rašelinísk a pieskov. Z hľadiska CHVU Poiplie je najvýznamnejší lesný vegetačný stupeň riečnych nív a spoločenstva vôd a močiarov. Vo vegetačnom stupni riečnych nív sa nachádzajú spoločenstva slatinno-jelšových lesov, vŕbovo-topoľových lužných lesov, dubovobrestovo-jaseňových lužných lesov, a jaseňovojelšových lužných lesov. Rastlinne spoločenstva vôd a močiarov sa nachádzajú najmä v strednej a západnej časti CHVU. V močiaroch sa vyskytuje hodne žaburinka Lemna minor, bublinatka obyčajná Utricularia vulgaris, kotvica plávajúca Trapa natans, pálka širokolistá Typha latifolia, pálka úzkolistá Typha angustifolia, trsť obyčajná Phragmites communis, iskerník veľký Ranunculus lingua, šachor tmavý Cyperus fuscus, sitina žabia Juncus bufonius, ostrica pašachor Carex pseudocyperus, alebo kosatec žltý Iris pseudacorus. Z močiarnych krovín su zastúpené vŕba popolava Salix cinerea, krušina jelšová Frangula alnus, alebo jelša lepkavá Alnus glutinosa. Z hľadiska významných ľudských vplyvov na vegetačne spoločenstva je nutne spomenúť aj introdukciu 3

5 cudzokrajného agátu bieleho Robinia psuedoacacia, ktorý bol aktívne vysádzaný na odlesnených plochách v rámci zalesňovania počnúc rokom Fauna Dokazy o prítomnosti živočíchov pochádzajú z územia Poiplia zo skamenelín riečnych sedimentov a sopečného materiálu datovaných z dôb treťohôr a štvrtohôr. Územie Poiplia spadá zo zoogeografického hľadiska do stepnej zóny palearktickej oblasti. Nachádzajú sa v nej zložky: kozmopolitka (napr. myš domova Mus musculus), holarktická (napr. šťuka obyčajná Esox lucius), palearktická (napr. rosnička zelena Hyla arborea), európsko-sibírska (napr. jašterica živorodá Lacerta vivipara), sarmatská (napr. chrček roľný Cricetus cricetus), ponticko-panónska (napr. fúzač čierny Dorcadion aethiops), mediteránna (napr. včelárik zlatý Merops apiaster), atlantická (napr. králik divý Oryctogalus cuniculus), a boreálna (napr. chochláč severský Bombycilla garrulus). Z hľadiska biotopov je pre CHVU najvýznamnejším spoločenstvo lužných lesov a spoločenstvo vôd. Okrem vtákov spoločenstvo lužných lesov a vôd je dôležité pre množstvo ďalších stavovcov a bezstavovcov. Z bezstavovcov sa tu vyskytujú ulitníky (napr. slimák obyčajný Helix pomatia), lastúrniky (napr. korýtko riečne Unio crassus), roztoče (napr. kliešť lužný Haemaphysalis concinna), či hmyz (napr. ohniváčik veľký Lycaena dispar, pestroň vlkovcový Zerynthia polyxena, klinovka hadia Ophiogomphus cecilia, hadovka obyčajná Caleopteryx virgo, potápnik obrúbený Dytiscus marginalis). Stavovce zastupujú ryby (hrúzy Gobio albipinnatus a G. kessleri, kolok vretenovitý Zingel streber), obojživelníky a plazy (napr. hrabavka škvrnitá Pelobates fuscus, kunka červenobruchá Bombina bombina, skokan štíhly Rana dalmatina, rosnička zelená Hyla arborea, užovka fŕkaná Natrix tesselata, jašterica krátkohlavá Lacerta agilis), a cicavce (napr. vydra riečna Lutra lutra, dulovnica vačšia Neomys fodiens, ondatra pižmová Ondatra zibethica, alebo bielozúbky Crocidura suaveolens a C. leucodon). Vplyv človeka na rozšírenie a početnosť živočíšnych druhov a spoločenstiev je na Poipli veľmi citeľný. Významný pre CHVU je najmä vplyv na vodný režim Ipľa a jeho prítokov (stavba prehradení, vysušovanie mokradi, erózia pôdy, introdukcia nepôvodných druhov), čo ovplyvnilo tak spoločenstva ryb, plazov alebo obojživelníkov, ako aj spoločenstvá vtákov viac alebo menej viazaných na vodu (Krištin 2005). Čo sa týka vtáctva spolu bolo v CHVÚ Poiplie v rokoch zistených 232 druhov vtáctva (Mojžiš et al. 2011), z čoho bolo 119 hniezdičov, z toho 98 pravidelne hniezdiacich druhov, 8 nepravidelne a 13 vzácnych hniezdičov. Okrem druhov, ktoré sú dnes predmetom ochrany dnes v území hniezdia aj významné populácie kačice chrapačky, kalužiaka červenonohého a chrapkáča poľného. Okrem týchto druhov je však Poiplie aj významnou migračnou zastávkou pre rôzne sťahovavé druhy vtáctva. Spomedzi nich je napríklad dôležitá hus bieločelá, ktorá v území spĺňa početnosťou kritéria pre zaradenie medzi predmety ochrany, keďže jej početnosť tu presahuje pravidelne viac ako 1 % príslušnej biogeografickej populácie. Vymedzenie a opis biotopov druhov Hniezdnymi biotopmi bociana bieleho sú intravilány obcí a miest v blízkosti s otvorenou krajinou a močiarmi alebo oblasti v rozvoľnených údoliach podhorských tokov, ktoré hraničia s územiami s dostatočnou potravnou ponukou (hmyz, obojživelníky, plazy, vtáky a drobné cicavce) (Fulín 2002). Vo svete hniezdi v oblastiach s ľudskými stavbami alebo s rozvoľnenými stromami, kde si stavia hniezdo. Vyhýba sa hustým porastom a lesom. Potravné biotopy zahŕňajú oblasti v otvorenej krajine (suché aj vlhké biotopy). Podmienkou je nízky porast, ktorý umožňuje lov veľkých bezstavovcov a malých stavovcov (Elliott et al. 2014). Na Slovensku je bocian biely viazaný na intravilány obcí, kde vyhľadáva vyvýšené miesta na hniezdenie (elektrické stĺpy). V minulosti hniezdil na solitérnych stromoch v inundačných územiach dolných tokov riek. Regulácie riek, meliorácie a ničenie lužných lesov zapríčinili presun bociana bieleho do ľudských sídel (hniezda na kostoloch, stodolách a 4

6 komínoch). S elektrifikáciou vidieka sa stal najčastejším hniezdnym biotopom druhu elektrický stĺp vysokého napätia alebo samostatné stĺpy s umelou hnieznou podložkou (až 47,9% hniezd na podložke za r. 2013) (Fulín a Gúgh 2014). V rámci CHVÚ Poiplie hniezdi bocian biely najmä v blízkosti mokradí, menej v okolí agrocenóz. Väčšina z párov hniezdila v intravilánoch obcí na umelých hniezdnych podložkách (na osobitých stĺpoch alebo na stĺpoch elektrického vedenia). V obciach Balog nad Ipľom, Koláre, Veľká Čalomija a Vrbovka hniezdil druh aj na komínoch budov (Mojžiš a kol. 2011). Bociany biele tiahnu územím CHVÚ, využívajú ho ako ťahový a potravný biotop. Vyhľadávajú najmä zaplavované časti lúk, mokrade a extenzívne obhospodarované pasienky. Hniezdnymi biotopmi kane močiarnej sú rôzne typy mokradí so stojatou alebo pomaly tečúcou vodou a porastami trsti, pálky alebo aspoň ostríc (Karaska et al. 2002). Vo svete obýva druh vodné biotopy so sladkou alebo brakickou vodou; napr. močiare, bažiny, a lagúny s hustým porastom ostríc a pálky. Menej sa vyskytuje v oblastiach bez vodných plôch alebo len v blízkosti mokradí; napr. v okolí pasienkov a iných plôch s nízkou vegetáciou, ryžové a iné obilné polia. Ako potravný biotop využíva poľnohospodársku krajinu; preferuje krmoviny (napr. lucerna), spravidla neďaleko mokradí. Počas migrácie sa vyskytuje aj v atypických biotopoch, napr. preletuje ponad lesnú krajinu a pohoria (zaznamenaná vo výške 3000 m n.m v západnom Kamerune) (Orta et al. 2015). Na Slovensku hniezdi kaňa močiarna v rovinatých oblastiach a kotlinách južného Slovenska. Menej obýva širšie údolia riek v predhorí Karpát alebo vnútrokarpatské kotliny. Viazanosť na rovinaté oblasti vyplýva zo špecifických nárokov druhu na hniezdny biotop preferuje najmä močiare, brehy rybníkov, mŕtvych ramien a štrkoviská. Vzácnejšie hniezdi aj na suchej zemi (vyschnuté močiare s trsťou alebo pálkou) a v poľnohospodárskej krajine (obilné lány) (Karaska et al. 2002). Okrem umiestnených hniezd nad vodou ojedinele hniezdi aj v kríkoch (Východoslovenská nížina, Matušík in litt.). Lovnými biotopmi na Slovensku sú územia s mozaikou mokradí a poľnohospodársky obrábanej pôdy (Karaska et al. 2002). Hniezdnym biotopom v CHVÚ Poiplie bol najčastejšie močiarny porast trstiny, ale hniezdne pokusy boli registrované aj v poraste trstiny nad čerpacou stanicou vo Veľkej Vsi nad Ipľom, na Pažiti medzi Vrbovkou a Malým Kiarovom a v poraste trstiny štrkovísk pri Veľkej nad Ipľom. Hniezdne pokusy v sledovanom období boli negatívne poznačené deštrukciou porastu trstiny snehom v zime, jarnými záplavami, ale aj suchom, čo vyústilo do celkovo slabého reprodukčného úspechu (Mojžiš a kol. 2011). Väčšina územia CHVÚ je optimálnym potravným a migračným biotopom, ktorý intenzívne využívajú aj vtáky maďarskej časti Poiplia. Hniezdnymi biotopmi bučiačika močiarneho sú močiare, rybníky a vodné nádrže, porastené trsťou, pálkou a pobrežným krovím (Danko a Balla 2002). Vo svete obýva najčastejšie sladkovodné mokrade s porastami trstiny a iných druhov vodnej vegetácie (Scirpus, Typha, Phragmites, Baumea a Juncus), najmä s prímesou krovín a stromov (Melaleuca, Muehlenbeckia). Obýva aj okraje jazier, vodných nádrží, rašeliniská, oázy, zalesnené močiare, zarastené brehy potokov a riek, vlhké lúky, pasienky a ryžové polia. Častý je aj v mangrovových porastoch a okrajoch slaných lagún. Počas migrácie sa vyskytuje na otvorených vodných plochách, v urbanizovanej krajine, ako aj v suchých oblastiach (obilné polia, cukrová trstina) (Martínez-Vilalta et al. 2014). Na Slovensku obýva bučiačik močiarny nížiny a kotliny celej južnej časti štátu. Hniezdnymi biotopmi sú najmä rybníky s hustými brehovými porastami, močiare a husto zarastené brehy pomaly tečúcich vôd (Danko a Balla 2002). V rámci CHVÚ Poiplie hniezdi bučiačik močiarny iba v biotopoch s relatívne stabilnou hladinou vody, akými sú štrkoviská a rybníky s dostatočnou plochou trstiny na pobreží (Mojžiš a kol. 2011). Hniezdnymi biotopmi strakoša kolesára sú oblasti v otvorenej krajine s roztrúsenými krovinami a stromami vrátane parkov a sadov. Vyskytuje sa predovšetkým v nížinách a teplejších oblastiach (Šťastný a Hudec 2011). Vo svete obýva biotopy podobného charakteru najmä otvorenú krajinu s roztrúsenými stromami alebo ich skupinkami, menej kroviny. Hniezdne biotopy v Európe zahŕňajú oblasti s extenzívne obhospodarovanými 5

7 sadmi, malými políčkami (melóny, repa, zemiaky), ďalej tabakové polia, vinice a pasienky. Podmienkou hniezdenia je prítomnosť vyšších stromov a dostatočná potravná ponuka (väčšie druhy hmyzu) (Yosef 2008). Na Slovensku hniezdi strakoš kolesár v otvorených, bohato štruktúrovaných habitatoch s množstvom roztrúsene rastúcich vysokých stromov (ovocné dreviny, topole) s výškou približne nad 8 m. Typickými hniezdnymi biotopmi sú oblasti so starými sadmi, obklopené pestrou mozaikou biotopov (políčka, pasienky, záhrady a hospodárske dvory). Potravné biotopy predstavujú miesta s dostatkom veľkých druhov hmyzu (kobylky, svrčky, bystrušky) (Krištín 2002a). V rámci CHVÚ Poiplie sú hlavnou skupinou biotopov strakoša kolesára topoľové aleje a okraje starých záhrad a sadov priamo v obciach alebo v extravilánoch. Hniezdi na vysokých topoľoch, menej na ovocných stromoch (hruška, jabloň, orech). Hniezdo je umiestnené pomerne vysoko (nad 9 m) na periférnych vetvách, chránených pred zemnými predátormi. Potravné teritórium predstavuje pestrú mozaiku biotopov, napr. sady, skupiny alebo aleje stromov, obnažená pôda, kosené trávne porasty striedané s poliami a záhradkami, ktoré poskytujú dostatok potravy veľkých druhov hmyzu (>20 mm), napr. svrčkov, rovnokrídlovcov, chrobákov, bystrušiek, chrústov, atď. Hniezdnymi biotopomi chriašťa malého sú okraje stojatých vôd (rybníky, vodné nádrže) a rozľahlejšie močiare s porastami trstiny, pálky a ostrice (Trnka 2002b). V Európe hniezdi v hustých porastoch sladkovodných mokradí, vrátane okrajov jazier, riek a v zaplavených lesoch. Preferuje jednodruhové alebo zmiešané porasty tráv a bylín, akými sú rody Scirpus, Typha, Carex, Sparganium a Phragmites, ktoré sú zložené zo živej, ale aj mŕtvej biomasy stebiel. Takéto biotopy sa nachádzajú v trvalej prítomnosti vody a zahŕňajú aj popadané horizontálne steblá, ktoré tvoria mosty. V porovnaní s chriašťom bodkovaným (Porzana porzana) preferuje hlbšie zaplavené biotopy. Mimo dobu hniezdenia sa vyskytuje aj na zaplavených pasienkoch a v iných menej typických biotopoch (Taylor 1996). Na Slovensku obýva biotopy podobného chrakteru; napr. plytké stojaté vody a ich okraje husto porastené močiarnou vegetáciou, ďalej okrajové plochy rybníkov, tiež rozsiahlejšie močiare a staré riečne ramená s porastami trstiny, pálky a ostríc, premiešané s napr. s prasličkami, kosatcom žltým a puškvorcom (Hudec a Šťastný 2005). V rámci CHVÚ Poiplie hniezdil chriašť malý na lokalitách močiarneho biotopu s rozsiahlejším porastom trstiny, ale iba počas rokov s relatívne bohatými jarnými zrážkami (PR Kiarovský močiar v roku 2010) alebo počas rokov s nižším množstvom zrážok, ale bez výrazných poveternostných výkyvov (močiar Béter v roku 2011). Optimálnymi hniezdnymi biotopomi druhu sú močiare, kde je stála vodná hladina počas celého hniezdneho obdobia s vysokým podielom submerznej vegetácie, napr. trstiny, pálky alebo ostrice. Potravné biotopy zahŕňajú nevysychajúce močiare, rybníky alebo štrkoviská s úsekmi pomaly tečúcej vody a vynoreným bylinným porastom s mozaikovitým rozmiestnením. Hniezdnymi biotopmi chriašťa bodkovaného sú plytké močiare, okraje rybníkov, vodných nádrží a melioračných kanálov s porastami ostríc, chrastnice, prasličky a trstiny (Trnka 2002a). Vo svete obýva najmä mokraďné oblasti s hustým porastom trstiny, ostrice, tráv a iných emergentných bylín; občas v kombinácií s porastami stromov (napr. rody Acacia, Sesbania, Betula, Salix, Alnus). Často obýva aj oblasti s vlhkým blatistým substrátom alebo mokrade zaplavené ca. do 15 cm. Vyskytuje sa v močiaroch, slatinách, rybníkoch, jazerách, na okrajoch vodných nádrží a v mŕtvych ramenách riek (Taylor 1996). Podobného charakteru sú hniezdiská aj na Slovensku. Chriašť bodkovaný obýva mokrade zarastené vysokou vegetáciou akými sú ostrice s riedkymi kríkmi, prípadne riedko porastené ostricou alebo pálkou. Dôležitá je prítomnosť stojatej vody, ktorá je hlboká aspoň niekoľko cm. Obsadzuje aj menšie vodné nádrže s plytkými brehmi husto zarastenými litorálnou vegetáciou. Hniezdne lokality môžu mať len niekoľko árov (Karaska a Cichocki 2014). V rámci CHVÚ Poiplie sú hniezdnymi biotopmi chriašťa bodkovaného močiarne oblasti. Tokajúce samce sa najpočetnejšie ozývali v PR Cúdeninský močiar, PR Ryžovisko, na Surdockých lúkach (mokraď V od Tešmaku) a v ruderálnom poraste podmočeného poľa / lúk medzi Tešmakom 6

8 a Šahami (Mojžiš a kol. 2011). Od Ipeľského Predmostia po Trenč boli samce registrované v podmočenom lúčnom biotope pri kanáloch a hrádzach (Rároš, Selešťany), mokradiach (Pažiť pri Vrbovke, mokraď SV od Kirti, mokrade medzi Kováčovcami a Peťovom, mokraď SV od Bušiniec) a počas suchých rokov aj v močiaroch (PR Ipeľské hony a PR Kiarovský močiar). Potravné biotopy zahŕňajú nevysychajúce močiare, rybníky alebo štrkoviská s úsekmi pomaly tečúcej vody a vynoreným bylinným porastom s mozaikovitým rozmiestnením. Hniezdnymi biotopmi rybárika riečneho sú oblasti s kolmými hlinitými alebo pieščitými stenami (vyhrabávanie nôr) a čistými stojatými alebo tečúcimi vodami s dostatkom potravy (rybky) (Karaska a Slobodník 2002). Vo svete obýva biotopy podobného charakteru; napr. stojaté alebo pomaly tečúce rieky s dostatkom vhodnej potravy (malé ryby) a brehmi pre vyhrabávanie nôr. V tropických oblastiach je aj v dolných tokoch riek, často s husto porastenými brehmi, v mangrovových porastoch, vlhkých pasienkoch a veľkých záhradách. Hniezdna nora môže byť umiestnená aj 250 m od loviska (rieka) (Woodall 2001). Na väčšine územia Slovenska druh hniezdi pri pomaly tečúcich vodách od najnižších polôh až po 800 m n.m. Podmienkou je prítomnosť kolmých hlinito-piesčitých, alebo štrkovo-piesčitých stien, kde vyhrabáva hniezdne nory. Menej často hniezdi na stojatých vodných plochách napr. na rybníkoch, štrkoviskách, pieskovniach a rybničných sústavách alebo v lesných porastoch neďaleko lovísk (napr. v koreňových vývratoch). Ak nemá možnosť hniezdiť v blízkosti vôd, vyhľadáva aj ťažobne štrko-pieskov, hliny, ale aj kolmé zárezy lesných a poľných ciest vzdialené niekoľko sto metrov od lovísk. V prípade nedostatku potravy na vodnom toku, kde hniezdi, preletuje na lov na inú vodnú plochu. Zvolenému hniezdisku je obyčajne verný viac rokov, pokiaľ je zachovaná kolmá stena a dostatok potravy v blízkosti. Zimuje pri nezamŕzajúcich častiach vodných tokov (napr. pod priehradami) (Hudec a Šťastný 2005; Karaska a Cichocki 2014). V rámci CHVÚ Poiplie je rybárik riečny registrovaný každoročne v celom úseku rieky Ipeľ, ale aj na prítokoch, priľahlých štrkoviskách, pieskovniach, močiaroch a vodných kanáloch (vrátane úsekov v intravilánoch obcí, napr. Kosihy nad Ipľom). Hniezdne biotopy predstavujú hlinité brehy Ipľa, menej brehy štrkovísk a rybníkov (Veľká nad Ipľom) a pieskovní (Kováčovce) (Mojžiš a kol. 2011). V zriedkavých prípadoch zahniezdil aj v čerstvo vykopaných jamách (napr. pri výstavbe kanalizácie a vodovodného potrubia vo Vrbovke). Hniezdnymi biotopmi ďatla hnedkavého je kultúrna krajina v nížinách a pahorkatinách do m n.m so solitérnymi drevinami, stromoradiami, záhradami, sadmi a menšími lesíkmi (Pavlík 2002). Vo svete obýva otvorenú krajinu so zalesnenými oblasťami, častý je v plantážach všetkých druhov, vrátane olivových hájov, v pekanových (Carya) a avokádových plantážach v južných častiach Európy a vo viniciach strednej Európy. Hniezdi aj v stromových alejách pozdĺž ciest, v skupinkách stromov, často v blízkosti ľudských sídel. Častý je aj v nížinných ihličnatých lesoch Turecka (Winkler et al. 2014). Na Slovensku je viazaný na nížinnú kultúrnu krajinu, hniezdi predovšetkým v intravilánoch miest a obcí, kde obsadzuje dreviny v parkoch, záhradách a cintorínoch (Pavlík 2002). Hniezdne biotopy ďatľa hnedkavého v rámci CHVÚ Poiplie zahŕňajú brehové porasty pri Ipli na na okrajoch obcí, napr. cintoríny, sady a aleje. V porovnaní s ďatľom veľkým, ďateľ hnedkavý preferuje najmä redšie stromové porasty s výskytom starých alebo odumretých stromov. Počas zimných mesiacov sa druh zdržoval v stromovej vegetácií priamo v intravilánoch obcí. Hniezdnymi biotopmi včelárika zlatého sú umelé (pieskovne, tehelne, smetiská, zárezy ciest, terasy vinohradov, výkopy a pod.) alebo prirodzené hlinito-piesčité steny (brehy vodných tokov, zosuvy, sprašové steny a pod.) (Darolová a Slobodník 2002). V svete obýva najmä široké riečne údolia, pasienky, ornú pôdu s pozdĺžnymi terasami a roztrúsenými stromami, lúky, členité stepi, ďalej dubové lesy, olivové háje, ryžové polia a v Stredomorí macchie. V Afrike tiež savany, pobrežie jazier a poľnohospodársku krajinu (Fry a Boesman 2014). Na Slovensku hniezdi v kolóniách najmä v južnejších a teplejších častiach. Obýva otvorenú zvlnenú krajinu s jednotlivými stromami alebo ich skupinami, častý je napr. v sadoch, 7

9 terasovitých viniciach a v okolí kvetinových kultúr s dostatkom kolmých stien (hlinité, sprašové) (Hudec a Šťastný 2005). Okrem kolmých stien bolo hniezdenie zistené aj v horizontálnom teréne na lúke alebo poli (Viktora ex Darolová a Slobodník 2002, Darolová unpubl.). V rámci CHVÚ Poiplie hniezdi včelárik zlatý hlavne v umelých, človekom premenených biotopoch. Aktívne hniezdne nory boli registrované napr. v bývalom a aktívnom lome juho-západne od Slovenských Ďarmôt a v opustenom pieskovom lome severne od Seleštian. Hniezdi aj v stenách pivníc a terasách viníc, napr. v terasách bývalých viníc medzi Selešťanmi a Vrbovkou, ďalej v pieskovej jame pri bývalých kasárňach východne od Vrbovky, či v pieskových odkryvoch juho-východne od Kováčoviec. Pokus o hniezdenie bol pozorovaný aj v jame skládky na západnom okraji Ipeľského Predmostia. Potravné biotopy zahrňajú lúky, mokrade, sady a vodné plochy v okolí hniezdnych nôr. Hniezdnymi biotopmi výrika lesného sú teplé, nízko položené oblasti nížiny, kotliny a ich lemujúce pahorkatiny s mozaikovitou štruktúrou krajiny a s hojným výskytom veľkých druhov hmyzu (Danko a Sárossy 2002). Vyhýba sa súvislým lesom a extenzívne využívanej krajine. Vo svete hniezdi v otvorenej alebo čiastočne zalesnenej krajine s porastami listnatých stromov, vrátane parkov, sadov a plantáží. Vyskytuje sa aj v kultúrnej krajine s hájmi, vo veľkých záhradách, lužných lesoch, alejách a v malých lesných plochách miest. V Rusku obýva zmiešané alebo rozvoľnené ihličnaté lesy a borievkové porasty (Juniperus). V Pakistane borievkové kroviny a porasty duba cezmínového (Quercus ilex) v suchej, kamenitej krajine. V afrických zimoviskách preferuje zalesnenú savanu a oblasti s vysokou trávou a krovinami alebo krovitú krajinu (akáciové porasty v suchých riečnych korytách, v hustom bambusovom poraste (Senegal) (Holt et al. 1999). Na Slovensku hniezdny biotop výrika lesného tvoria okraje riedkych lesov lemované extenzívne obrábanými poľnohospodárskymi plochami, ďalej staré sady, parky, vinice a pasienky so solitérnymi stromami. Často obýva aj záhrady v intravilánoch obcí s dostatkom bútľavých stromov (Danko a Sárossy 2002). Hlavnou skupinou biotopov výrika lesného v CHVÚ Poiplie sú staré parky a rozvoľnené lesíky, staré sady a okraje starých sadov a záhrad v intravilánoch obcí alebo v ich okolí. Hniezdi v stromových dutinách, vzácne i v ponúknutých búdkach. Potravné biotopy zahŕňajú pestrú mozaiku biotopov, napr. sady, kosené trávne porasty a pasienky, ktoré ponúkajú dostatok veľkých druhov hmyzu (>20 mm) svrčkov, rovnokrídlovcov, chrobákov, bystrušiek, chrústov atď. Hniezdnymi biotopmi penice jarabej sú krovité porasty na južne exponovaných stráňach a rovinách v teplých nížinných a podhorských oblastiach (Krištín 2002). V Európe a Ázií druh obýva biotopy podobného charakteru. Obýva kroviny a krovinné formácie, od lesných okrajov, hustých tŕnitých krovín, čistín s hustým podrastom po mladé porasty plantáží, húštiny pri riekach, živé ploty pozdĺž ciest, pasienky, lúky, parky a sady (Aymí et al 2015). Druh častejšie hniezdi v suchých oblastiach, ale vo vhodných porastoch môže byť aj v blízkosti vody. Obsadzuje aj svetlé listnaté lesy a ihličnaté lesy s podrastom (Šťastný & Hudec 2011). Na zimoviskách v Afrike sa vyskytuje v suchej otvorenej krajine s krovinami, kde dominujú akáciové porasty (Acacia) a porasty Commiphora a v suchej savane (Aymí et al. 2015). Na Slovensku hniezdi v otvorenej krajine so skupinami alebo pásmi hustých tŕnitých krovín. Spravidla vyžaduje prítomnosť aspoň jednotlivých stromov alebo vyšších kríkov, ktoré využíva ako miesto pre spev (Šťastný & Hudec 2011). Obýva napr. strelnice v bývalých vojenských priestoroch (Lešť), mladé topoľové porasty v spoločenstve Asparago- Crataegetum (Podunajsko, Bohuš ex Krištín 2002) a agátové lesíky (Krištín 2002). Preferuje aj sekundárne biotopy, napr. zarastajúce výsypky, sady, pasienky s krovinami, okraje viníc a svetlých lesov. Pôvodnými biotopmi prepelice poľnej sú stepi a lesostepi. V súčasnosti sú hniezdnymi biotopmi druhu najmä oblasti v otvorenej poľnohospodárskej krajine, napr. obilné polia, krmoviny, menej okopaniny, lúky a pasienky (Demko 2002). Vo svete obýva najmä otvorenú kultúrnu krajinu, roviny alebo miesta s mierne zvlneným povrchom. Podmienkou hniezdenia je prítomnosť hustej vegetácie, ktorá však nie je vyššia ako 1 m. V severo-východnej 8

10 Tanzánií sa vyskytuje aj v menej narušených pasienkoch. Vyhýba sa holej pôde (McGowan et al. 2013). V podmienkach Slovenska hniezdi prepelica poľná najmä v agrocenózach. Vyskytuje sa napr. v obilných a repkových poliach, kde obvzlášť preferuje miesta s podrastom tráv, burín alebo krmovín. Najpočetnejšia je na lúkach, ktorými vystupuje až do horských polôh (napr. Hruštínska hoľa, cca 1100 m n. m., Kubínska hoľa, cca 1300 m n. m.). Zriedkavejšie ju možno zastihnúť aj v suchších častiach slatinných rašelinísk, vo väčších ruderáloch. Uprednostňuje otvorenejšiu krajinu. Menším plochám v lesoch sa vyhýba. Na druhej strane bola zastihnutá aj na rozľahlejších rúbaniach v rannom štádiu zarastania. Ďalej obsadzuje aj zaplavované a suché lúky, neobrábané trávnaté plochy (úhory), okraje mokradí, ruderálne biotopy a letiská. Počas migrácie sa vyskytuje aj v mestách; často ju možno počuť ozývať sa zo striech domov (Demko 2002; Hudec a Šťastný 2005; Karaska a Cichocki 2014). Pipíška chochlatá hniezdi v otvorených urbánnych a suburbánnych biotopoch (Krištín 2002b). Vo svete je druh typickým obyvateľom suchej otvorenej krajiny so sporou vegetáciou. Pôvodnými biotopmi boli pravdepodobne oblasti v polopúštiach a stepiach, sekundárne hniezdi v človekom premenenej krajine. Biotopy zahŕňajú otvorenú poľnohospodársku krajinu v severnom Stredomorí, kavyľové stepi (Stipa tenacissima), púšte v severnej Afrike a na Strednom východe, piesky polopúští a suchých agrocenóz v Indii a savany v afrotropickej oblasti. Vyžaduje vysoký podiel obnaženej pôdy, mal by pokrývať až 50% povrchu. Takéto suché miesta zahŕňajú aj oblasti pozdĺž ciest a železničných násypov (de Juana a Suárez 2004). Na Slovensku je pipíška výhradne synantropným druhom. Typickými hniezdnymi biotopmi sú medze a okraje ciest v nížinách a kotlinách. Ďalej hniezdi aj v poľnohospodárskych dvoroch, kde preferuje najmä aktívne družstvá s extenzívnym pasením dobytka. Obýva aj neobrobené alebo čiastočne obrábané pozemky. Hniezdnym prostredím sú aj intravilány miest, napr. trávnaté plochy sídlisk, letiská, okolie väčších podnikov a panelových štvrtí (Krištín 2002b). Hniezdnymi biotopmi brehule hnedej sú strmé hlinité alebo štrkovo-piesočnaté brehy stojatých alebo tečúcich vôd. Obýva aj objekty antropogénneho pôvodu z podobných materiálov ako prirodzené brehy; napr. tehelne, ťažobne štrko-pieskov, vzácne aj v betónových stenách nad vodou, s dutinami s úzkymi vchodmi (SOS/BirdLife 2013). Vo svete obýva brehuľa hnedá prevažne nížinnú otvorenú krajinu, najmä v blízkosti vôd. Hniezdi v brehoch riek, potokov, jazier a nádrží, niekedy v blízkosti alebo priamo v intravilánoch obcí. Obsadzuje dočastné hniezdne biotopy. Vhodnosť biotopov závisí od miery erózie, ktorá vytvára nové, ale zároveň ničí už existujúce hniezdiská. Preferuje tiež novovytvorené brehy bez prítomnosti starých nôr. Potravné biotopy zahŕňajú vodné toky, lúky a pasienky, poľnohospodársku krajinu, príležitostne loví aj v zalesnenej krajine. Často nocuje a odpočíva v trstine (Turner 2004). Na Slovensku hniezdi brehuľa hnedá v antropogénnych a prírodných biotopoch, kde sa nachádzajú vhodné kolmé hlinité, hlinito-piesočnaté alebo pieskovité steny; napr. brehy vôd, ťažobne hliny, štrko-pieskov a steny pri väčších zemných prácach. Zriedkavo hniezdi aj v skládke trosky a v dierach silážnych žľabov (Karaska a Cichocki 2014). Hniezdnymi biotopmi pŕhľaviara čiernohlavého sú suchšie travinné porasty, často s podielom voľných plôch alebo riedkou vegetáciou a s rozptýlenými krovinami. Ďalej hniezdi aj v rôznych typoch sekundárnych biotopov (ruderálne plochy, strelnice, skládky, tankodromy) (Šťastný a Hudec 2011). Vo svete obýva podobné oblasti v otvorenej krajine. V Európe preferuje otvorenú krajinu s rôznou výškou krovín alebo umelé biotopy, akými sú kamenné múry, ploty a vedenia. Častý je aj v oblastiach so zvlneným terénom a bylinným porastom rôznej výšky (vysokohorské planiny, vresoviská, zatrávnené časti pohorí, suché roviny, krovité pasienky, vždyzelené kroviny) (Collar 2005). Podobné biotopy obýva druh aj na Slovensku. Jeho typickým prostredím je trávnatá bezlesá krajina s rozptýlenou drevinnou vegetáciou a s vysokými bylinami. Obvykle sa vyskytuje na suchých teplých, na juh orientovaných stanovištiach; napr. železničné násypy, skládky odpadov, väčšie staveniská s riedkou vegetáciou často s obnaženou pôdou, zaburinené areály poľnohospodárskych družstiev, ruderalizované stanovištia s vysokými bylinami, často je aj v priekopách pozdĺž ciest, v medzihrádzových priestoroch a nivách riek. Ojedinele obýva aj okraje rašelinísk a 9

11 zamokrené lúky s vysokými bylinami (Krištín 2002c, Karaska a Cichocki 2014) Stručný popis predmetu ochrany Chránené vtáčie územie Poiplie bolo vyhlásené za účelom zabezpečenia ochrany a priaznivého stavu ociana bieleho, strakoša kolesára, chriašťa malého, chriašťa bodkovaného, rybárika riečneho, ďatľa hnedkavého, včelárika zlatého, výrika lesného, penice jarabej, pipíšky chochlatej, prepelice poľnej, pŕhľaviara čiernohlavého, brehule hnedej, kane močiarnej, bučiačika močiarneho Hodnotenie stavu predmetu ochrany, stanovenie priorít ochrany Pri zhodnotení stavu predmetu ochrany sa vychádzalo z hodnotenia priaznivého stavu druhov, ktoré sú predmetmi ochrany v jednotlivých CHVÚ na základe dát z monitoringu z rokov Pre potreby hodnotenia stavu druhu je potrebné zohľadniť nielen stav populácie, ale aj biotopov a ohrození, preto sa pri hodnotení kritériá populácie, biotopov a ohrození uvádzajú v programe starostlivosti v celom rozsahu. Pre zhodnotenie napĺňania programu starostlivosti bude potrebné merať zmeny stavu druhov tými istými kritériami ako bol hodnotený ich stav v roku Len takéto meranie stavu zabezpečí porovnateľné vyhodnotenie stavu pri neskoršom hodnotení. Z tohto dôvodu je nižšie uvedená pre každý predmet ochrany celá tabuľka hodnotenia priaznivého stavu v kapitole Stručné, súhrnné, celkové zhodnotenie stavov predmetov ochrany je uvedené v kapitole a stanovenie cieľových stavov druhov je uvedené v kapitole a osobitných záujmov u dotknutých druhov v kapitole Súčasný stav druhu Definovanie priaznivého stavu bociana bieleho (Ciconia ciconia) v Chránenom vtáčom území Poiplie Rozšírenie, početnosť a charakteristika druhu v CHVÚ Poiplie V období rokov bolo registrované pravidelné hniezdenie druhu prakticky na celom území CHVÚ, avšak koncentrácie boli vyššie v blízkosti mokradí ako v krajine s prevahou polí. Najväčšie hniezdne hustoty druh dosahoval v obciach Tešmak, Ipeľské Predmostie, Balog nad Ipľom, Kováčovce, Bušince, Mikušovce a Rapovce. V predmetnom období celková hniezdna populácia kolísala medzi rokmi od 32 do 48 takých párov, ktorým sa vyliahlo aspoň jedno mláďa. Na priľahlej maďarskej strane Ipľa sa pre CHVÚ Ipoly völgye pre obdobie rokov 2005 až 2010 zistilo hniezdenie 30 až 47 párov (Mojžiš a kol. 2011). Hniezdna početnosť a najmä úspešnosť hniezdenia bola determinovaná v tomto období najmä poveternostnými podmienkami (najmä v netypicky chladnom a daždivom roku 2010). Väčšina z párov hniezdila v intravilánoch obcí na umelých hniezdnych podložkách (na osobitých stĺpoch alebo na stĺpoch elektrického vedenia). V obciach Balog nad Ipľom, Koláre, Veľká Čalomija a Vrbovka hniezdil druh aj na komínoch budov (Mojžiš a kol. 2011). Bocian biely územím tiahne, využíva ho ako ťahový potravný biotop, ale počas hniezdnej sezóny v ňom boli zaznamenané aj vysoké koncentrácie nehniezdiacich jedincov (r v okolí Vrbovky). Definovanie stavu: Kritériá hodnotenia PRIAZNIVÝ STAV NEPRIAZNIVÝ STAV 10

12 ohrozenia biotop populácia 1.1. Veľkosť populácie 1.2. Populačný trend 1.3. Veľkosť areálu 1.4. Areálový trend 1.5. Hniezdna úspešnosť 2.1. Hniezdny biotop 2.2. Potravný biotop 2.3. Migračné biotopy Populácia A B C dobrý priemerný dobrý viac ako 50 párov 35 až 50 párov menej ako 35 párov nárast o vyše 5% párov za 5 rokov viac ako 80 % katastrálnych území je obsadených aspoň jedným párom zvýšenie obsadenia za 5 rokov aspoň o jedno katastrálne územie priemerne viac ako 2,9 vyvedených mláďat / pár / rok prírastok aspoň 2 umelých hniezdnych podložiek za 5 rokov a údržba obsadzovaných hniezdnych stanovíšť prírastok zaplavovaných plôch, mokradí, lúk a pasienkov, a ich tradičné využívanie (maloplošné hospodárenie, mozaikovitosť, netechnické plodiny, nízka mechanizácia a chemizácia, pasenie) ako potravný biotop, ponechanie solitérnych starých stromov a prirodzených vyvýšených objektov (napr. stohy) v otvorenej krajine (na nocovanie / odpočinok) postupná eliminácia stĺpov smrti, pozemných elektrovodov a iných umelých vertikálnych konštrukcií (napr. antény, stožiare, vysielače) stabilizovaná populácia za 5 rokov, resp. oscilácia v rozsahu ± 10 % 60 až 80 % katastrálnych území je obsadených aspoň jedným párom za 5 rokov výkyvy v rozmedzí ± 5 % katastrálnych území priemerne 1,3 2,9 vyvedeného mláďaťa / pár / rok údržba a úprava pravidelne obsadzovaných hniezdnych stanovíšť zachovanie mokradí a tradičných poľnohospodárskych činností (maloplošné hospodárenie, mozaikovitosť, netechnické plodiny, nízka mechanizácia a chemizácia, voľné pasenie) ako potravný biotop zisťované prípady kolízií na elektrovodoch a iných umelých vertikálnych konštrukciách; poranení jedinci sú rehabilitovaní pokles počtu párov za 5 rokov o vyše 10 % menej ako 60 % katastrálnych území je obsadených aspoň jedným párom zníženie obsadenia za 5 rokov o viac ako 5 % katastrálnych území priemerne menej ako 1,3 vyvedených mláďat / pár / rok degradácia a likvidácia pravidelne obsadzovaných hniezdnych stanovíšť úbytok mokradí, lúk a pasienkov, a prírastok intenzívnych veľkoplošných vysokých technických poľnohospodárskych kultúr (kukurica, repka, slnečnica) na ornej pôde ako potravný biotop, odstraňovanie solitérnych starých stromov v otvorenej krajine zisťované prípady ničenia hniezd; počet stĺpov smrti neredukovaný; častejšie a vážnejšie poranenia na elektrovodoch a iných umelých vertikálnych konštrukciách 11

13 Kritériá hodnotenia 3.2. Hniezdny biotop 3.3. Potravný a migračný biotop PRIAZNIVÝ STAV NEPRIAZNIVÝ STAV A B C dobrý priemerný dobrý slabá údržba hniezdne stanovištia bez bezpečných a údržby a nahrádzania zriedkavé odstránených, resp. nahrádzanie menej nevyhovujúcich bezpečných hniezdnych stanovíšť (na hniezdnych stĺpoch elektrického stanovíšť vedenia) údržba existujúcich bezpečných a tvorba nových hniezdnych stanovíšť na samostatných stĺpoch mimo elektrického vedenia renaturácia mokradí, zakladanie TTP a ich kosenie a pasenie, intenzívna chemizácia na menej ako 30 % vhodných potravných biotopov, redukcia pozemných elektrovodov a umelých vertikálnych objektov v potravnom biotope a nocoviskách rozorávanie TTP, intenzívna chemizácia na 30 až 60 % vhodných biotopov, nízky počet kolízií s elektrovodmi a umelými vertikálnymi konštrukciami v otvorenej krajine odvodňovanie mokradí, zarastanie TTP drevinami, zastavanie alebo rozorávanie TTP a intenzívna chemizácia na viac ako 60 % vhodných biotopov, časté kolízie s elektrovodmi alebo inými umelými vertikálnymi konštrukciami v otvorenej krajine 1 Kritérium adaptované podľa Antczak a Dolata (2006) Hodnotiaca tabuľka Kritérium Stav* Váha Dosiahnutá hodnota (0-3) (Stav x váha) veľkosť populácie / hustota populačný trend P veľkosť areálu areálový trend hniezdna úspešnosť hniezdny biotop B potravný biotop migračný biotop populácia O hniezdny biotop potravný a migračný biotop Dosiahnutá hodnota spolu: 79 Maximálna možná hodnota ( váh 3): 93 *Bodová hodnota stavu: A = 3 body, B = 2 body, C = 1 bod Celkové vyhodnotenie (percentuálny podiel dosiahnutej hodnoty z možnej hodnoty): A B C % % % 85 % 12

14 populácia Zhodnotenie Druh vykazuje v CHVÚ za sledované obdobie priaznivý a populačne a areálovo stabilný stav. Aj napriek pokračujúcemu úbytku mokraďových alebo podmáčaných biotopov majú hniezdne páry dostatok potravy a hniezdna úspešnosť je determinovaná dominantne poveternostnými podmienkami (teplota, zrážky, vietor) počas hniezdnej doby. Konflikt medzi bocianom bielym a obyvateľmi obcí (znečistenie okolia hniezd, narušenie statiky a funkcie komínov budov, resp. riziko požiarov budov) neohrozuje populáciu bociana, ale potenciálne negatívne môže v blízkej budúcnosti pôsobiť vyššia chemizácia v poľnohospodárstve a vyššia miera pestovania vysokých technických a ekonomických plodín (kukurica, repka). Zásadný negatívny vplyv na druh by mala stavba umelých vertikálnych konštrukcií (elektrovody, veže, stožiare, antény) v otvorenej krajine, ktorú druh využíva ako potravný a migračný biotop Definovanie priaznivého stavu kane močiarnej (Circus aeruginosus) v Chránenom vtáčom území Poiplie Rozšírenie, početnosť a charakteristika druhu v CHVÚ Poiplie Počas rokov boli zaznamenané hniezdne pokusy na týchto lokalitách: močiar pri Tešmaku, močiar v PR Cúdenina, PR Ipeľské hony, mokraď pri Veľkej Vsi nad Ipľom, mokraď medzi Vrbovkou a Malým Kiarovom, PR Kiarovský močiar, PR Dálovský močiar, štrkovisko pri Veľkej nad Ipľom a močiar Béter pri Lučenci (posledná lokalita patrí do VVÚ). Na jednotlivých lokalitách hniezdili 1 až 3 páry / rok, pričom viac ako 1 pár / rok bol registrovaný iba v PR Kiarovský močiar (1 až 3 páry) a močiari Béter (1 až 2 páry). Celkovo bolo v CHVÚ, resp. VVÚ, Poiplie registrovaných 6 až 10, resp. 7 až 12 párov. Na priľahlej maďarskej strane sa pre CHVÚ Ipoly völgye pre obdobie rokov 2005 až 2010 udáva hniezdenie 11 až 15 párov (Mojžiš a kol. 2011). Hniezdnym stanovišťom bol najčastejšie močiarny porast trstiny, ale hniezdne pokusy boli registrované aj v mokraďovom poraste trstiny nad čerpacou stanicou vo Veľkej Vsi nad Ipľom, na Pažiti medzi Vrbovkou a Malým Kiarovom a trstinovom poraste štrkovísk pri Veľkej nad Ipľom. Hniezdne pokusy v sledovanom období boli negatívne poznačené deštrukciou porastu trstiny snehom v zime, jarnými záplavami, ale aj suchom, čo vyústilo do celkovo slabého reprodukčného úspechu (Mojžiš a kol. 2011). Väčšina územia CHVÚ je optimálnym potravným a migračným biotopom, ktorý intenzívne využívajú aj vtáky maďarskej časti Poiplia. Definovanie stavu: Kritériá hodnotenia 1.1. Veľkosť populácie 1.2. Populačný trend 1.3. Veľkosť areálu 1.4. Areálový trend PRIAZNIVÝ STAV NEPRIAZNIVÝ STAV A B C dobrý priemerný nepriaznivý viac ako 10 teritórií 5 10 teritórií menej ako 5 teritórií počet teritórií za 5 rokov stúpol o vyše 20 % počet obsadených hniezdnych lokalít je viac ako 10 lokalít počet obsadených lokalít sa za 5 rokov zvýšil o vyše 20 % počet teritórií za 5 rokov je stabilný s osciláciou ± 20 % počet obsadených hniezdnych lokalít je 5 až 10 lokalít počet obsadených lokalít za 5 rokov je stabilný s osciláciou ± 30 % počet teritórií za 5 rokov klesol o viac ako 20 % počet obsadených hniezdnych lokalít je menej ako 5 lokalít početnosť obsadených lokalít za 5 rokov klesol o viac ako 30 % 13

15 ohrozenia biotop Kritériá hodnotenia 2.1. Hniezdny biotop 2.2. Potravný biotop Biotopy dôležité počas migrácie Stupeň ohrozenia druhu (prenasledovanie, vyrušovanie) 3.2. Stupeň ohrozenia hniezdneho biotopu 3.3. Stupeň ohrozenia migračného biotopu PRIAZNIVÝ STAV NEPRIAZNIVÝ STAV A B C dobrý priemerný nepriaznivý na 20 až 50 % na menej ako 20 % hniezdnych lokalít je hniezdnych lokalít je permanentná vodná permanentná vodná plocha s plochou trstiny hladina s plochou trstiny viac ako 2 ha menej ako 1 ha na viac ako 50 % hniezdnych lokalít je permanentná vodná plocha s plochou trstiny viac ako 2 ha v okruhu 4 km od hniezdnych stanovíšť sa nachádza viac ako 1500 ha mokradí a lúk v CHVÚ sa nachádza viac ako 10 lokalít s plochou mokradí a lúk väčšou ako 1500 ha / lokalitu hniezdne stanovištia nie sú vyrušované návštevníkmi, rekreantami, rybármi alebo fotografmi aktívne hniezdne lokality nie sú ohrozené negatívnymi antropickými aktivitami (odstraňovanie trstiny, pobrežných drevín, odvodňovanie) migračné biotopy druhu nie sú počas júla až októbra ohrozené negatívnymi antropickými aktivitami (plošné odstraňovanie trstiny a vysokých bylinných porastov) 1 Kritérium adaptované podľa Buczek a Keller (1994) v okruhu 4 km od hniezdnych stanovíšť sa nachádza viac ako 1000 ha mokradí, lúk, alebo polí s nízkymi plodinami v CHVÚ sa nachádza 5 až 10 lokalít s plochou mokradí a lúk väčšou ako 1500 ha / lokalitu menej ako 50 % hniezdnych stanovíšť je vyrušovaných návštevníkmi, rekreantami, rybármi alebo fotografmi menej ako 50 % aktívnych hniezdnych lokalít je ohrozených negatívnymi antropickými aktivitami (odstraňovanie trstiny, odvodňovanie) menej ako 50 % migračných biotopov druhu je počas júla až októbra ohrozených negatívnymi antropickými aktivitami (plošné odstraňovanie trstiny a vysokých bylinných porastov) v okruhu 4 km od hniezdnych stanovíšť sa nachádza menej ako 1000 ha lúk a polí s nízkymi plodinami v CHVÚ sa nachádza menej ako 5 lokalít s plochou mokradí a lúk väčšou ako 1500 ha / lokalitu viac ako 50 % hniezdnych stanovíšť je vyrušovaných návštevníkmi, rekreantami, rybármi alebo fotografmi viac ako 50 % aktívnych hniezdnych lokalít je ohrozených negatívnymi antropickými aktivitami (odstraňovanie trstiny, odvodňovanie) viac ako 50 % migračných biotopov druhu je počas júla až októbra ohrozených negatívnymi antropickými aktivitami (plošné odstraňovanie trstiny a vysokých bylinných porastov) Hodnotiaca tabuľka Kritérium Stav* Váha Dosiahnutá hodnota (0-3) (Stav x váha) P veľkosť populácie populačný trend veľkosť areálu areálový trend B hniezdny biotop potravný biotop

16 biotopy zimovania, migrácie a transl O ohrozenia druhu hniezdny biotop biotopy migrácie a zimovania Dosiahnutá hodnota spolu: 63 Maximálna možná hodnota ( váh 3): 84 *Bodová hodnota stavu: A = 3 body, B = 2 body, C = 1 bod Celkové vyhodnotenie (percentuálny podiel dosiahnutej hodnoty z možnej hodnoty): A B C % % % 75 % Zhodnotenie Druh vykazuje za sledované obdobie v CHVÚ priaznivý stav, ale s populačne značne oscilujúcim až negatívnym trendom. V rámci CHVÚ existujú dva odlišné hniezdne biotopy (mokrade a štrkoviská), na ktorých panujú rozdiely v početnosti, hniezdnej úspešnosti ale najmä v pravidelnosti hniezdenia. Druh vykazuje negatívne trendy práve na pôvodných biotopoch, ktorými sú mokrade a močiare, čo súvisí s čoraz väčším vysušovaním týchto lokalít počas hniezdnej doby. Aj napriek stále pomerne vysokému počtu hniezdnych teritórií iba malý podiel párov vyvedie mláďatá. Bez ľudského zásahu a regulovania vodnej hladiny na močiaroch sa dá postupne očakávať opúšťanie hniezdenia druhu najmä na lokalitách s močiarnym biotopom. Na štrkoviskách môže negatívne v blízkej budúcnosti pôsobiť zvyšujúca sa intenzita lovu rýb rybármi, a z toho plynúce rušenie hniezdiacich vtákov. Zásadným negatívnym vplyvom najmä pre močiarne biotopy sú poveternostné a klimatické vplyvy, ktoré by bolo možné odstrániť, resp. zmierniť reguláciou vodnej hladiny a rozšírením plochy trstín Definovanie priaznivého stavu bučiačika močiarneho (Ixobrychus minutus) v Chránenom vtáčom území Poiplie Rozšírenie, početnosť a charakteristika druhu v CHVÚ Poiplie Druh ako hniezdič bol počas predmetného obdobia registrovaný pravidelne iba na troch, resp. štyroch, lokalitách východnej časti CHVÚ, resp. VVÚ. Ide o štrkovisko a rybníky vo Veľkej nad Ipľom, rybník pri Rapovciach, PR Kiarovský močiar a močiar Béter pri Lučenci (posledne menovaná lokalita patrí do VVÚ Poiplie, nie do CHVÚ). Na každej zo zmienených lokalít boli v sledovanom období zaznamenané nula až dve teritóriá / rok. V závislosti od množstva jarných zrážok hniezdilo v CHVÚ, resp. VVÚ, počas jednotlivých rokov 2010 až 2012 jeden až šesť, resp. osem párov. V priľahlom CHVÚ Ipoly völgye na maďarskej strane Ipľa bola pre roky 2005 až 2010 hniezdna početnosť odhadovaná na 11 až 16 párov (Mojžiš a kol. 2011). Medziročný hniezdny výskyt druhu fluktuuje najviac v močiarnom biotope, kde odráža výraznú sezónnu fluktuáciu vodného režimu. Bez umelej regulácie vody, aj napriek dostatočnej ploche trstinového porastu, nie je tento typ biotopu každoročne vhodný na hniezdenie druhu. Pravidelne naopak druh hniezdi iba v biotopoch s relatívne stabilnou hladinou vody, akými sú štrkoviská a rybníky s dostatočnou plochou trstiny na pobreží (Mojžiš a kol. 2011). Aj napriek intenzívnemu akustickému a vizuálnemu monitoringu druh v predmetnom období nebol registrovaný v potenciálne vhodnom biotope močiarov v západnej časti CHVÚ (PR Ipeľské hony, močiar pri Tešmaku). Definovanie stavu: Kritériá hodnotenia PRIAZNIVÝ STAV NEPRIAZNIVÝ STAV 15