EDIS shop otvorený! Deň učiteľov. Rozhovor s novým dekanom FRI. Žilinskej univerzity v Žiline. Roč. XXXII.

Transkrypt

1 Žilinskej univerzity v Žiline Roč. XXXII m are c - a p ríl EDIS shop otvorený! Deň učiteľov strana 8 strana 3 Rozhovor s novým dekanom FRI strana 10

2 Príhovor Kvalita vzdelávania Univerzita stojí na dvoch hlavých pilieroch kvalitnom vzdelávaní študentov a dobrom, medzinárodne akceptovanom výskume. To, ako sa darí plniť hlavné poslania univerzity, hodnotí okrem nás samotných aj svet okolo nás. Zamestnávatelia hodnotia znalosti a úroveň našich absolventov, úrady práce ich zamestnateľnosť alebo nezamestnateľnosť, akreditačná komisia a rôzne ratingové agentúry celkové výsledky univerzity. V ostatnej dobe počúvame čoraz častejšie o potrebe zvyšovania kvality vysokoškolského vzdelávania, nedostatočných vedomostiach či praxi študentov. Dovolím si povedať, že častokrát sú pripomienky opodstatnené. Možno však nejde vždy o nekvalitu, len iné vnímanie podmienok, potrieb a možností. V technických odboroch pribúda poznatkov exponenciálnym spôsobom, čo vedie k výraznému zvyšovaniu rozsahu prednášanej látky. Nie vždy však je možné predchádzajúce poznatky ignorovať, pretože často tvoria základ na pochopenie nových technológií a predstavujú teoretický základ predmetov. Rozsah a počty predmetov pritom chceme nechať zachované. Iný problém predstavujú vedomosti potenciálnych kandidátov na štúdium na univerzite. Kameňom úrazu je všeobecne menší rozsah znalostí z prírodovedne orientovaných predmetov. Minimalizácia hodín výučby matematiky a fyziky na stredných školách a možnosť nematurovať z týchto predmetov spôsobuje problémy a vysoký odpad hlavne v prvých ročníkoch bakalárskeho štúdia technických smerov. Výnimkou nie je ani neznalosť elementárnych matematických operácií či porozumenie základným zákonom fyziky. O to nepochopiteľnejšie pôsobia požiadavky učiteľov, aby sa zredukovali pri monitoroch úlohy na čítanie s porozumením na úkor vyhľadávania informácií. Ak nebude študent rozumieť tomu, čo číta a vníma, je jeho ďalšie vzdelávanie otázne. Univerzitný charakter vzdelávania má poskytovať absolventom široký globálny rozhľad v študovanom odbore. To predpokladá, že na jednej strane samotní pedagógovia tento rozhľad majú a odovzdávajú ho študentom, na druhej strane študenti musia mať snahu o takýto charakter vzdelávania. Je predsa jednoduchšie naučiť sa reagovať na určité otázky ako diskutovať o problémoch. Pritom absolvent technických smerov univerzity by mal vynikať hlavne analytickým myslením, kreativitou a dobrou orientáciou v technických problémoch. V minulosti sme na viacerých študijných programoch minimalizovali praktické zručnosti na úkor teoretickej prípravy. Dnes sa ukazuje, že bez praktických skúseností je uplatniteľnosť absolventov horšia a postupne sa snažíme tento stav naprávať. Je však ilúziou predpokladať, že absolvent univerzity bude dňom štátnej skúšky pripravený plnohodnotne pracovať v rôznych spoločnostiach na rôznych postoch jeho dotvorenie na konkrétne podmienky vždy bude záležitosťou jeho zamestnávateľa, alebo jeho samotného. Problém riešenia kvalitného vzdelávania nám neuľahčuje ani akreditačná komisia. Namiesto diskusie o smerovaní a náplni študijných programov sa venujeme vypisovaniu dotazníkov a tabuliek s viac ako osemdesiatimi položkami a tuctom požadovaných príloh pre každý študijný program. Mnohé z požadovaných údajov sú pritom zaznamenané v univerzitných, celoštátnych alebo medzinárodných databázach a teda dostupné aj pre akreditáciu. V mnohých prípadoch nie je až tak podstatná náplň predmetu, ale dodržanie počtu kreditov, vtesnanie sa do schváleného jadra či neprekročenie celkovej hodinovej záťaže študenta. A to nehovorím o neskutočnom náraste byrokratických obmedzení, ktoré sťažujú bežný život univerzity a ukrajujú prevažne z času vyhradeného študentom. Takže čo môžeme robiť na zabezpečenie vysokej kvality vzdelávania? V podstate nič mimoriadne, čo by sme nerobili pravidelne. Úroveň vedomostí kandidátov na štúdium univerzita priamo ovplyvniť nemôže. Čo môže, je alebo výber dobre pripravených študentov s vysokou motiváciou na štúdium, alebo pomoc slabším formou doplnkových či vyrovnávacích kurzov. Pedagógovia so širokým rozhľadom, dobre nastavené vzdelávacie programy, nekompromisné, ale korektné vyžadovanie plnenia povinností a spätná väzba z prostredia, v ktorom naši absolventi pôsobia zabezpečia kreovanie úspešných absolventov i dobré meno univerzity vo vonkajšom svete. Teoreticky je však možné sa tejto situácii aj prispôsobiť a znížiť latku vo vedomostiach. Tento spôsob však napriek poklesu počtu záujemcov o štúdium niektorých programov nebude dobrá cesta do budúcnosti. doc. Ing. Martin Vaculík, PhD. predseda AS ŽU Zo života univerzity Noví docenti Oddelenie pre vedu a výskum Rektorátu Žilinskej univerzity v Žiline oznamuje, že rektorka Žilinskej univerzity v Žiline Dr. h. c. prof. Ing. Tatiana Čorejová, PhD. udelila s účinnosťou od 1. marca 2014 vedecko-pedagogický titul docent: Ing. Daliborovi Bartovi, PhD. zo Strojníckej fakulty ŽU v Žiline v študijnom odbore motorové vozidlá, koľajové vozidlá, lode a lietadlá, Ing. Mariánovi Gogolovi, PhD. z Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov ŽU v Žiline v študijnom odbore doprava, Ing. Michalovi Frívaldskému, PhD. z Elektrotechnickej fakulty ŽU v Žiline v študijnom odbore silnoprúdová elektrotechnika, dr inž. Wojciechovi Zórawskemu z Wydzialu Mechatroniki i Budowy Maszyn Politechniky Swietokrzyskej, Kielce, Poľsko, v študijnom odbore materiály, návrh predložila Strojnícka fakulta ŽU v Žiline. Oddelenie pre vedu a výskum Rektorátu ŽU v Žiline Pracovné výročia te pracovné výročie: Jozefa Imrišková 35-te pracovné výročie: František Kresan 40-te pracovné výročie: Anna Žuffová 45-te pracovné výročie: doc. Ing. Igor Jamnický, CSc. Pracovné výročia január, február, marec, apríl te pracovné výročie Iveta Sobolová Viliam Tavač doc. Ing. Martin Žarnay, PhD. Helena Poláčková 25-te pracovné výročie Anna Tomašcová Dr. h. c. prof. Ing. Tatiana Čorejová, PhD. Mária Imrichová 30-te pracovné výročie Ľubomíra Flachbartová prof. Ing. Milan Gregor, PhD. PaedDr. Róbert Janikovský Cyril Králik 35-te pracovné výročie Alena Michulková 2 SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity n 2/2014

3 EDIS shop otvorený! Zo života univerzity Po vzore mnohých zahraničných a slovenských univerzít má už aj Žilinská univerzita vlastnú predajňu publikácií vydaných na jej pôde. Náročný niekoľkomesačný proces budovania útulného obchodíka bol zavŕšený slávnostným prestrihnutím pásky dňa 20. marca tohto roku. Pri tejto príležitosti predniesla krátky príhovor rektorka ŽU prof. Čorejová, ktorá vyjadrila nádej, že predajňa prinesie veľa spokojnosti zákazníkom a zároveň svojím pôsobením prispeje aj ku skvalitneniu univerzitného prostredia. Spolu s kvestorkou ŽU Ing. Gjašikovou, prítomnými prorektormi, zamestnancami EDIS-u, študentmi a ďalšími hosťami si potom prezrela priestory obchodu, ako aj vystavené publikácie. O tom, čo predchádzalo tejto slávnostnej chvíli, ako aj o víziách do budúcna, nám porozprávala riaditeľka univerzitného vydavateľstva EDIS - Ing. Alena Michálková, ktorá príbeh zrodu novej predajne pozná doslova od A po Z. Kto bol iniciátorom vzniku tohto projektu? S myšlienkou využitia priestoru pri hlavnom vchode ma oslovila p. kvestorka. Hneď od začiatku sme chceli, aby ten priestor bol využitý ako výkladná skriňa univerzity, teda bolo jasné, že sa tam budú predávať publikácie. Už pri návrhu interiéru sme ale mysleli aj na reklamné predmety, ktoré si budú môcť zakúpiť študenti, zamestnanci aj ostatní návštevníci univerzity. Som veľmi vďačná, že máme práve takéto dobré umiestnenie predajne a zároveň, že tento projekt získal podporu od vedenia univerzity. Dlhé roky funguje aj predajňa študijnej literatúry v budove Univerzitnej knižnice, EDIS shop je doplnkom, priblížením k študentovi a rozšírením sortimentu. Čo všetko predchádzalo otvoreniu predajne? Na úplnom začiatku bola práca architektov Ing. arch. Richarda Lichého a Mgr. art. Sandry Pokornej a rozhodovanie, či vôbec ten priestor budeme môcť na predajňu využiť. Myslím, že sa toto podarilo veľmi dobre, a to najmä prostredníctvom navrhnutia regálov špeciálne pre knihy. Na malý priestor dokázali rozmiestniť zariadenie predajne tak, aby sme umiestnili v predajni dostatok titulov. Okrem toho nás čakalo množstvo administratívnych záležitostí, ktoré sa spájajú s tým, že sme verejná vysoká škola, či už to bolo verejné obstarávanie, prepojenie systému predaja s ekonomickým systémom Sofia, vybavenie predajne ostatným zariadením - počítačom, pokladňou, bezpečnostným systémom... Hoci sa na prvý pohľad zdá, že otvoriť malú predajňu je jednoduché, na to, aby bola funkčná, bolo potrebných veľa rúk a hláv na univerzite. Všetkým, ktorí prispeli, veľmi pekne ďakujem. Ako vznikal názov Edis shop? Pracovali sme s viacerými alternatívami a ich grafickým spracovaním. Keďže EDIS ako pracovisko univerzity má túto predajňu na starosti, chceli sme, aby niesla označenie EDIS a zároveň aby bolo jasné, že je to predajňa Žilinskej univerzity v Žiline. Preto to zakomponovanie loga ŽU do názvu, čo je aj v jednej línii s potlačou reklamných predmetov, kde sme to graficky riešili veľmi podobne. Aká je predajná plocha? Celková plocha predajne je cca 30 m 2, ten priestor je síce malý, ale je efektívne využitý. Predajňa je malá, ale veľmi útulná. Pôvodne sme chceli umiestniť do predajne aj kopírku, kde by študenti mohli tlačiť a kopírovať rôzne materiály, ale z hľadiska priestoru nám tento zámer nevyšiel. Uvažujeme však nad alternatívnym riešením. Koľko publikácií sa momentálne ponúka na predaj? Momentálne je v predajni na výber cca 170 knižných titulov. Ponuku budeme samozrejme obmieňať podľa potrieb študentov a vyučujúcich a umiestňovať tu najmä knižné novinky. Knihy sa budú pravidelne dopĺňať cca 2x týždenne. Ak bude niektorý titul momentálne nedostupný, študent si ho bude môcť zakúpiť buď v predajni študijnej literatúry v budove knižnice alebo objednať a my mu ho dovezieme do EDIS shopu. Čo všetko okrem kníh, skrípt si ešte môžu záujemcovia kúpiť? Vytvorili sme edíciu reklamných predmetov tričká, šiltovky, hrnčeky, tašky, perá, bloky. Dbali sme na to, aby išlo o kvalitné a trendy produkty, napr. tričká sú značky Elevate s veľmi precíznym vypracovaním detailov, fľaša na nápoje získala v roku 2014 cenu if za dizajn, rovnako aj potlač predmetov je veľmi kvalitná. Okrem toho sme do sortimentu zahrnuli aj kancelárske potreby, aby študenti mali možnosť kúpiť si zošit, blok, pero... Predajňa funguje zatiaľ krátko, je o tovar záujem? Bolo pomerne náročné a v podstate aj riskantné odhadnúť, o čo bude záujem, aké množstvá tovaru dať vyrobiť, príp. objednať. Podľa prvých dní je objem predaja cca 2/3 literatúra a 1/3 ostatný tovar. Tento pomer je priaznivý a bola by som spokojná, ak by ostal zachovaný. Čo sa týka podpory predaja, určite nás čaká ešte zviditeľnenie predajne medzi študentmi a zamestnancami, doplnenie sortimentu do e-shopu. Bola by som rada, ak by študenti boli hrdí na svoju univerzitu a pýšili sa tým, že tu študujú, napr. aj tričkom s logom univerzity. Plánujete rozšíriť predaj, prípadne pridať ďalšie služby? Všetko bude závisieť od toho, ako sa bude predaj uberať. Ako som spomínala, knižné tituly sa budú priebežne dopĺňať a obmieňať. Momentálne sme vo fáze zbierania pripomienok a návrhov na vylepšenie. Každý návrh na doplnenie sortimentu starostlivo zvážime. Kedy a v akom čase bude predajňa otvorená? Predajňa je otvorená každý pracovný deň od pondelka do piatku v čase od 8:30 do 15:30. Slavka Pitoňáková Foto: Cyril Králik 2/2014 n SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity 3

4 Zo života univerzity Zasadnutie Akademického senátu Žilinskej univerzity v Žiline V pondelok dňa 24. februára 2014 sa uskutočnilo prvé zasadnutie Akademického senátu Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len AS ŽU ) v roku V úvodnej časti rokovania AS ŽU predseda AS ŽU privítal a predstavil 3 novozvolených členov - prof. Dr. Ing. Juraja Gerliciho, člena zamestnaneckej časti AS ŽU v Žiline za SjF ŽU, Ing. Michala Kochláňa, člena študentskej časti AS ŽU v Žiline za FRI ŽU, Ing. Štefana Hardoňa, člena študentskej časti AS ŽU v Žiline za EF ŽU a predložil na schválenie program rokovania AS ŽU, v ktorom boli v porovnaní s pôvodným návrhom navrhnuté drobné zmeny. AS ŽU väčšinou hlasov schválil navrhované zmeny a následne jednomyseľne schválil predložený program rokovania. Po jeho schválení predseda AS ŽU prítomných členov informoval, že došlo k uvoľneniu miesta člena predsedníctva AS ŽU za Strojnícku fakultu. Konštatoval, že členovia AS ŽU (zástupcovia Strojníckej fakulty) navrhli na uvoľnené miesto doc. Ing. Jozefa Brončeka, PhD. AS ŽU väčšinou hlasov schválil predložený návrh aktualizácie zloženia predsedníctva AS ŽU v zmysle čl. 1 ods. 2 Rokovacieho poriadku AS ŽU. Predseda AS ŽU informoval, že dňa 2. júla 2014 končí prvé funkčné obdobie rektorky ŽU a dodal, že voľbu kandidáta na rektora ŽU organizuje a vykonáva AS ŽU. Preto je potrebné zahájiť prípravy voľby kandidáta na túto funkciu. Konštatoval, že voľbu je potrebné vyhlásiť tri mesiace pre skončením funkčného obdobia rektorky ŽU. Zároveň dodal, že postup pri predkladaní návrhov a spôsob voľby je upravený v 12 ods. 1 až 16 Smernice č. 106 Štatút Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len Štatút ). Na základe vyššie uvedených skutočností predložil návrh časového harmonogramu voľby kandidáta na rektora ŽU. AS ŽU jednomyseľne schválil predložený návrh harmonogramu volieb kandidáta na rektora ŽU v Žiline v zmysle 12 ods. 5 Štatútu. V ďalšom bode programu predseda AS ŽU predložil návrh zloženia návrhovej komisie. Informoval, že návrhová komisia organizačne zabezpečuje voľbu kandidáta na rektora ŽU. Jej úlohou je prijímať návrhy na zaradenie kandidátov na kandidátsku listinu od členov akademickej obce ŽU a členov Správnej rady ŽU. Dodal, že pozostáva z 1 člena zamestnaneckej časti AS ŽU za každú fakultu ŽU, z 1 člena zamestnaneckej časti AS ŽU za ostatné súčasti ŽU a zo 4 členov študentskej časti AS ŽU. Uviedol, že identické zloženie má aj predsedníctvo AS ŽU s výnimkou počtu študentov. Z toho dôvodu tradične ako návrhovú komisiu navrhol zloženie predsedníctva AS ŽU doplnené o ďalších dvoch študentov, s výnimkou Mgr. art. Juraja Ruttkaya, Ph.D. Namiesto neho navrhol ako zástupcu FHV PhDr. Slávku Pitoňákovú, PhD. V závere predseda AS ŽU informoval, že nie je v návrhu uvedený, pretože v Štatúte je stanovené, že predseda AS ŽU je súčasne predsedom návrhovej komisie. AS ŽU väčšinou hlasov schválil zloženie návrhovej komisie v zmysle 12 ods. 3 Štatútu. Ďalšia časť rokovania sa týkala aktualizácie zloženia miestnych volebných komisií pre doplňujúce voľby do zamestnaneckej a študentskej časti AS ŽU. Dôvodom bolo zabezpečiť funkčnosť miestnych volebných komisií na jednotlivých fakultách ŽU a ostatných súčastiach ŽU. Predložil návrh na doplnenie miestnej volebnej komisie na Stavebnej fakulte a na ostatných súčastiach ŽU: Ing. Peter Kotek - člen študentskej časti AS ŽU za Stavebnú fakultu ŽU a PhDr. Anna Tománková - členka zamestnaneckej časti AS ŽU za ostatné súčasti ŽU. AS ŽU väčšinou hlasov schválil predložený návrh aktualizácie zloženia miestnych volebných komisií pre doplňujúce voľby do zamestnaneckej a študentskej časti AS ŽU v zmysle čl. 4 ods. 5 Zásad volieb do AS ŽU. Ďalší bod programu sa týkal návrhu na TV vysielanie a vyhotovovania záznamu zasadnutí AS ŽU. Návrh odprezentovala Bc. Daniela Skovajsová. Ako dôvod uviedla zvýšenie informovanosti akademickej obce ŽU, hlavne jej študentskej časti, možnosť voľby zodpovednejších zástupcov a získania vedomostí o činnosti AS ŽU. Informovala, že rokovania AS ŽU by sa vysielali len na internátnej sieti, vysielanie by zabezpečila študentská časť, záznam by sa vysielal v celom rozsahu a bol by uložený na dátovom úložisku študentskej organizácie í-téčko. Ako zodpovednú osobu uviedla jej riaditeľa Martina Potančoka. V diskusii odznel návrh prof. Ing. Františka Schlossera, CSc. uskutočňovať rokovania AS ŽU v NG 01 z dôvodu vyššej kapacity miestnosti a tým možnosti účasti širšej verejnosti. V diskusii odzneli pripomienky o zabezpečení tajného hlasovania a úniku informácií mimo pôdu univerzity. Rovnako odznela požiadavka zabezpečenia ochrany osobnosti v zmysle Občianskeho zákonníka a zabezpečenia súhlasu členov AS ŽU, ako aj vedenia a hostí, že záznam bude zachytávať podobu, ako aj hlasový prejav ich osoby. Predseda AS ŽU dodal, že úložisko nemôže byť na internátoch, ale musí byť v správe ÚIaKT a že zodpovednou osobou nemôže byť študent, ale zamestnanec ŽU. AS ŽU väčšinou hlasov neschválil návrh na TV vysielanie a záznam zasadaní AS ŽU. Potom sa AS ŽU venoval návrhom zmien a doplnení vnútorných predpisov AS ŽU - Rokovacieho poriadku AS ŽU a Zásad volieb do AS ŽU a vysvetlil dôvody týchto zmien a doplnení. Konštatoval, že majú za cieľ zlepšiť prácu stálych poradných pracovných komisií AS ŽU v podobe predkladanie stanovísk k materiálom, zabezpečiť rovnomerné zastúpenie jednotlivých fakúlt na ich činnosti a tiež zmeniť, príp. určiť niektoré potrebné lehoty. Následne predseda odprezentoval návrh zmien a doplnení v Rokovacom poriadku AS ŽU, ktoré sa týkali čl. 3 (Rokovanie akademického senátu) a čl. 7 (Komisie AS ŽU). AS ŽU jednomyseľne schválil Dodatok č. 1 k Rokovaciemu poriadku AS ŽU v zmysle 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o VŠ ) vrátane navrhovaných zmien a úprav schválených na zasadnutí AS ŽU, ktoré sa do Dodatku č. 1 k Rokovaciemu poriadku AS ŽU zapracujú. Predseda AS ŽU ďalej oboznámil s návrhmi na zmeny a doplnenia Zásad volieb do AS ŽU v čl. 3 (Členstvo v AS ŽU), ktoré sa týkali povinnosti ohlásiť tajomníčke AS ŽU zmeny vedúce k zániku členstva v AS ŽU a čl. 8 (Zmeny v zložení AS ŽU), ktoré časovo vymedzovali organizáciu doplňujúcich volieb, ako aj zabezpečenie týchto volieb s predsedom príslušnej časti AS ŽU. AS ŽU jednomyseľne schválil Dodatok č. 1 k Zásadám volieb do Akademického senátu Žilinskej univerzity v Žiline v zmysle 9 ods. 1 písm. b) zákona o VŠ vrátane navrhovaných zmien a úprav schválených na zasadnutí AS ŽU, ktoré sa do Dodatku č. 1 k Zásadám volieb do AS ŽU zapracujú. Návrh aktualizácie zloženia stálych pracovných komisií predseda AS ŽU stiahol z rokovania z dôvodu nesúladu návrhu so schváleným Dodatkom č. 1 Rokovacieho poriadku AS ŽU. Stále poradné pracovné komisie AS ŽU budú zatiaľ pracovať bez zmien, v aktuálnom zložení. V ďalšom bode programu rektorka ŽU predložila návrh na odsúhlasenie zriadenia vecného bremena prechodu a prejazdu. Prof. RNDr. Milan Malcho, PhD. predniesol návrh, uviedol dôvody žiadosti MUDr. Márie Murárikovej a vysvetlil, že predmetné parcely sa nachádzajú pred Ubytovacím zariadením na Hlinách, kde už v minulosti AS ŽU súhlasil s využitím objektu a pozemku na účely zdravotnej starostlivosti a toto rozhodnutie len legalizuje prístup ku objektu. AS ŽU jednomyseľne vyslovil súhlas v súlade s 9 ods. 1 písm. i) zákona o VŠ so zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu na uvedenú parcelu. AS ŽU sa potom zaoberal návrhmi vnútorných predpisov ŽU Smernica č. 113 s názvom Vnútorný systém zabezpečovania kvality vzdelávania na ŽUŽ vrátane jej príloh a Študijný poriadok celouniverzitných študijných programov. 4 SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity n 2/2014

5 Zo života univerzity Doc. Ing. Milan Trunkvalter, PhD. prítomných členov oboznámil, že Smernica č. 113 spolu s jej prílohami bola vypracovaná na základe novely č. 455/2012 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon o VŠ, ktorou sa v zákone doplnilo nové ustanovenie 87a upravujúce vnútorný systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania. Zároveň uviedol, že základný dokument Smernica č bol predložený s výnimkou príloh na rokovanie AS ŽU a bol schválený dňa 2. decembra 2013, pričom prílohy sa v zmysle prijatého uznesenia mali dopracovať a predložiť AS ŽU na schválenie. Súčasne okomentoval a vysvetlil jednotlivé materiály. Uviedol, že Rada kvality ŽU s cieľom odstránenia formálnych nedostatkov a vylepšenia obsahu dokumentu vykonala zmeny v textovom znení základného dokumentu, ktoré sú vypracované v Dodatku č. 1. V diskusii sa riešili otázky týkajúce sa zabezpečenia záležitostí týkajúcich sa vnútorného systému kvality najmä na úrovni rektorátu a požiadavka minimalizácie práce na fakultách, vysvetlili sa základné ukazovatele hodnotenia kvality a tiež potreba splnenia podmienok Akreditačnej komisie. AS ŽU väčšinou hlasov schválil návrh zmien v znení Dodatku č. 1 k tejto Smernici vrátane jej príloh. Prorektor ŽU doc. Ing. Milan Trunkvalter, PhD. predniesol návrh Študijného poriadku celouniverzitných študijných programov. Ako dôvod uviedol potrebu realizácie magisterského stupňa štúdia a koordináciu študijného poriadku s medzinárodným študijným poriadkom Univerzity v meste Telemark (Nórsko). Doc. RNDr. Marián Janiga, CSc. v úvode spomenul činnosť a úspechy Výskumného ústavu vysokohorskej biológie. Odôvodnil zmeny vnútorného predpisu, ktoré boli vykonané tak, aby vyhovovali obom stranám projektu. Zdôraznil tiež nutnosť prekladu vnútorného predpisu do anglického jazyka. AS ŽU jednomyseľne schválil predložený návrh Študijného poriadku celouniverzitných študijných programov v zmysle 9 ods. 1 písm. b) zákona o VŠ. V ďalšej časti rokovania AS ŽU prerokoval návrhy vnútorných predpisov Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov (ďalej len FPEDAS ), ktoré predložila dekanka prof. Ing. Anna Križanová, CSc. - návrh Dodatku č. 1 k Študijnému poriadku FPEDAS, návrh celého znenia Študijného poriadku v znení Dodatku č. 1 a návrh Štatútu FPE- DAS. Uviedla, že navrhované zmeny a doplnenia uvedené v Dodatku č. 1 sú pripravené v súlade s ustanoveniami zákona o VŠ a týkajú sa najmä 60 ods. 7 zákona o VŠ, záverečnej práce a jej obhajoby ako predmetu štátnej skúšky, priebehu štátnych skúšok a opakovaného a náhradného termínu štátnej skúšky. Dekanka fakulty odôvodnila všetky navrhované úpravy v predložených materiáloch. Zároveň oboznámila s dodatočnou úpravou navrhovaného znenia, ktoré bolo predložené členom AS ŽU ako materiál na preštudovanie pred zasadnutím AS ŽU. Dôvodom bola pripomienka Legislatívnej komisie v prípade 9 ods. 6 (odvolanie a odstúpenie dekana) Štatútu FPEDAS. Pôvodne navrhované znenie sa z toho dôvodu upravilo a dalo do súladu so zákonom o VŠ. AS ŽU jednomyseľne schválil návrh Dodatku č. 1 k Študijnému poriadku FPEDAS vrátane jeho celého znenia v znení Dodatku č. 1 a jednomyseľne schválil návrh Štatútu FPEDAS v zmysle 9 ods. 1 písm. b) zákona o VŠ. Na ŽU o EÚ V bode Rôzne predseda AS ŽU predložil ďalší návrh na doplnenie nového odseku 3 do článku 5 a nového odseku 3 do článku 6 vnútorného predpisu AS ŽU - Zásad volieb do AS ŽU, v zmysle ktorého budú kandidáti na členov AS ŽU v prípade volieb do zamestnaneckej a študentskej časti AS ŽU po odsúhlasení svojej kandidatúry doručovať tajomníčke AS ŽU stručnú životopisnú a profesijnú charakteristiku. Dôvodom navrhovaného znenia bola informovanosť akademickej obce ŽU o jednotlivých kandidátov, aby mohla lepšie spoznať a zvoliť svojich zástupcov do AS ŽU. V diskusii odznela požiadavka, aby sa životopisy doručovali spolu so súhlasom o kandidatúre miestnym volebným komisiám a tajomníčka AS ŽU bude len informovaná. Po ukončení diskusie predseda AS ŽU do navrhovaného znenia doplnil, že kandidáti budú životopisy doručovať tajomníčke AS ŽU a predsedovi miestnej volebnej komisie. AS ŽU jednomyseľne schválil návrh doplnenia nového odseku (3) v článku 5 a návrh doplnenia nového odseku (3) v článku 6 Zásad volieb do AS ŽU, ktorý sa zapracuje do Dodatku č. 1 Zásad volieb do AS ŽU. Predseda AS ŽU sa ďalej venoval účasti externých študentov ŽU na voľbách do študentskej časti AS ŽU. Konštatoval, že rovnako ako denní študenti, tak aj externí študenti majú právo voliť a byť volení do študentskej časti AS ŽU. Rektorka ŽU sa vyjadrila, že externí študenti sú súčasťou študentskej obce a nemá informácie, či boli v súvislosti s voľbami do študentskej časti AS ŽU oslovení a či sa ich zúčastňujú. Preto predseda AS ŽU požiadal študentskú časť AS ŽU, aby vypracovala správu, akým spôsobom je zabezpečená účasť externých študentov ŽU vo voľbách do študentskej časti AS ŽU. Bc. Daniela Skovajsová informovala, že študentská časť AS ŽU si nechala vypracovať logo študentskej časti AS ŽU. Rektorka ŽU študentskú časť AS ŽU upozornila, že na ŽU je zamestnaný pracovník zodpovedný za dizajn manuál - Ing. Katarína Géčová a odporučila im, aby ju oslovili. V závere zasadnutia AS ŽU predseda AS ŽU informoval o priebehu hlasovania členov AS ŽU formou per rollam, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 10. januára januára Predmetom hlasovania bolo schválenie návrhu dodatku č. 44 k Smernici č. 32 s názvom Organizačný poriadok iných pracovísk a účelových zariadení a pracovísk rektorátu ŽU, ktorý bol predložený rektorkou ŽU. Zároveň informoval o priebehu zasadnutia predsedníctva AS ŽU, ktoré sa konalo dňa 30. januára Zápis z hlasovania formou per rollam a z rokovania predsedníctva AS ŽU je k dispozícii na intranete. V závere rokovania poďakoval predseda AS ŽU doc. Ing. Martin Vaculík, PhD. prítomným členom AS ŽU za účasť a konštruktívny prístup k rokovaniu a zasadnutie AS ŽU ukončil. Materiály sú v plnom znení k dispozícii na Intranete ŽU > Akademický senát > Zasadanie AS, program, materiály na rokovanie, prípadne v archíve dokumentov AS. doc. Ing. Martin Vaculík, PhD. - predseda AS ŽU O historických míľnikoch, ale aj o súčasnosti Európskej únie a jej vnímaní obyvateľmi Slovenska, o aktuálnom vývoji v EÚ a jeho dopadoch pre našu krajinu hovoril 20. februára 2014 s rektorkou ŽU Tatianou Čorejovou, prorektorom pre vzdelávanie Milanom Trunkvalterom, prorektorom pre zahraničné vzťahy a styk s verejnosťou Petrom Fabiánom a študentmi ŽU Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike. Pri svojej prezentácii o EÚ sa nevyhol ani obdobiu krízy v Európe, príčinám jej vzniku, dôsledkoch a vysvetlil tiež v čom spočívajú hlavné piliere ozdravenia európskej ekonomiky. Dušan Chrenek vo svojej prezentácii ďalej priblížil postavenie Slovenska v EÚ ako silne proexportne orientovanej ekonomiky a jeho vyhliadky do nového programového obdobia V závere stretnutia odpovedal na otázky zúčastnených študentov a členov vedenia univerzity. Otázky sa týkali predovšetkým čerpania štrukturálnych fondov EÚ v podmienkach našej univerzity. Ing. Katarína Géčová, OZVSV 2/2014 n SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity 5

6 Zo života univerzity Olympionik a paralympionička. On sánkar, ona lyžiarka. Študent a študentka. Obaja zo ŽU! Marián Zemaník študent fakulty špeciálneho inžinierstva Olympijské hry sú vrcholové viac-športové podujatie a každý športovec vníma účasť na nich ako veľmi významnú a jedinečnú skúsenosť. V rámci ZOH 2014 úspešne reprezentovali viacerí slovenskí športovci. Medzi mini bol aj študent Fakulty špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity - Marián Zemaník, ktorý so svojím športovým kolegom Jozefom Petrulákom súťažil v Soči v disciplíne jazda na saniach v súťaži mužských dvojíc (dvojsedadlové sane). V súčasnosti je v druhom ročníku bakalárskeho štúdia študijného programu bezpečnostný manažment. V jedno aprílové dopoludnie sme mali krátke stretnutie, počas ktorého mi porozprával aj zážitky z olympiády. Štúdium bezpečnostného manažmentu si vybral preto, lebo ho tento smer zaujal a chce popri svojich športových aktivitách rozvíjať a prehlbovať aj svoje vzdelanie. Pokiaľ ide šport, venuje sa mu už od detstva a od roku 2003 viac sánkovaniu. Je členom klubu TJ Lokomotíva Čadca, oddiel sane, v rámci ktorého trénovali v Tatranskej Lomnici (do kalamity v roku 2004) a neskôr v Rakúsku, pretože na Slovensku nie sú vhodné podmienky na trénovanie. Od 13-tich rokov sa úspešne zúčastňuje medzinárodných súťaží. Je viacnásobným majstrom Slovenka. Spoločne s kolegom sa dokázali umiestniť na stupni Slovenskí reprezentanti Marián Zemaník a Jozef Petrulák obsadili v sánkovaní dvojíc 12. miesto. víťazov na pretekoch svetových pohárov juniorov a na majstrovstvách Európy juniorov získali 3. miesto. Taktiež získali ocenenie Športovec roka mesta Čadca v rokoch 2009 až 2012 ako juniori a v roku 2013 túto kategóriu vyhrali už ako seniori. V rámci ZOH 2014 mal aj so svojim kolegom premiéru. V konkurencii 37 dvojíc sa sa kvalifikovali na ZOH, kde mohlo štartovať iba 20 dvojíc. Na olympiádu sa kvalifikovali dve dvojice zo Slovenska. Slovenskí reprezentanti Marián Zemaník a Jozef Petrulák obsadili v sánkovaní dvojíc 12. miesto. Celkovo je so svojimi výkonmi na olympiáde spokojný. Len počas tréningov mali menšie problémy - po jednej kolízii sa zranil jeho kolega Petrulák, no lekári ho dali do poriadku, takže bol schopný podávať ďalšie výkony. Zemaník olympiádu vníma ako úžasný a neopísateľný zážitok, nádherné nové skúsenosti, je to ako iný, pre športovca ideálny svet. Na olympiáde bola skvelá atmosféra a výborná organizácia, kvalitné zabezpečenie pretekov a možnosť stretnúť aj ďalších výborných športovcov. V budúcnosti by sa rád venoval ďalej športu a aj svojmu vzdelaniu, hoci skĺbenie týchto dvoch súčastí jeho života vníma ako zložitejšie, no nie nemožné. Úspešný športovec bol rovnako ako úspešná paralympionička Petra Smaržová pozvaný na krátke posedenie s vedením ŽU. Keďže sa ho nemohol osobne zúčastniť, dodatočná gratulácia a ocenenie vo forme štipendia mu bolo udelené na Fakulte špeciálneho inžinierstva ŽU. Mgr. Valéria Moricová, PhD. - FŠI ŽU Foto: Archív M. Zemaníka Petra Smaržová študentka stavebnej fakulty Už ako 11-ročná štartovala na pretekoch Svetového pohára. V roku 2010 získala bronzovú medailu na Zimných paralympijských hrách vo Vancouvri, 6. miesto v Super G aj superkombinácii, vo Svetovom pohári sa umiestnila na 1. mieste v celkovom hodnotení obrovského slalomu a v Európskom pohári bola prvá v celkom hodnotení všetkých disciplín. O rok neskôr obsadila druhú priečku v slalome aj v obrovskom slalome na MS v Sestriére. Z tohtoročnej paralympiády v Soči si za svoj výkon priniesla bronzovú medailu. V posledný marcový deň si z rúk prorektora pre vzdelávanie doc. Trunkvaltera (v zastúpení rektorky ŽU, prof. Čorejovej) a dekana SvF prof. Vičana prebrala ďakovné listy a od ďalších prítomných vypočula slová uznania za športové úspechy a zodpovednú reprezentáciu SR. Do viac ako hodinovej neformálne debaty sa zapojili aj prorektor pre zahraničné vzťahy a styk s verejnosťou doc. Fabián, riaditeľ Ústavu telesnej výchovy ŽU Dr. Janikovský, pozvaní študenti zo strednej školy a prítomní zástupcovia médií. Časť z diskusie prinášame aj našim čitateľom. Ste študentkou 2. ročníka na stavebnej fakulte. Prečo ste si ako svoju študijnú, možno v budúcnosti aj profesionálnu cestu, vybrali práve stavbárčinu? V prvom rade som už unavená z cestovania, skúšala som študovať aj mimo Žiliny, ale nešlo to. Tu mám individuálny študijný plán, a to je pre mňa priorita. Na stavebnú fakultu ma nahovoril kamarát a myslím, že urobil dobre. Ja som ako dieťa nikdy nevedela, čo chcem v živote robiť, ale mám pocit, že som sa napokon rozhodla správne. Ako sa vám darí skĺbiť šport a štúdium? Je to veľmi ťažké. Uvidíme, ako to pôjde ďalej, pretože stavebná patrí k tým ťažším školám. A viete si predstaviť, že by ste sa stavbárčine profesionálne venovali aj po ukončení štúdia? Teraz je predčasné o tom hovoriť, ale keď to už študujem, rada by som v tom aj pokračovala. Mám pocit, že dnes je trend skončiť nejakú školu, a robiť v inom odvetví. Ja ešte možno v budúcnosti skúsim študovať aj na fakulte telesnej výchovy a športu, kvôli didaktike a vnútornému uspokojeniu zo vzdelania. Lyžovaniu sa venujete už dlhé roky, aké boli vaše lyžiarske začiatky? Odmalička ma ocino ťahal, aby sme lyžovali. Začala som lyžovať na Rači - na malom vleku pri vojenskej chate. Neskôr sa otcovi podarilo získať kontakt na Petra Matiaška bývalého pretekára, ktorý pracuje s mladými postihnutými ľuďmi, ktorí chcú športovať. A keďže lyžovanie bolo práve jeho odvetvie, začal ma trénovať. Pod jeho vedením som sa ako najmladšia účastníčka zúčastnila v roku 6 SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity n 2/2014

7 Zo života univerzity 2006 Zimných paralympijských hier v Turíne. Od roku 2007 ma trénuje Branislav Mažgút. Roky tvrdého trénovania priniesli svoje ovocie v podobe mnohých úspechov, veľa ste precestovali, videli a zažili, môžete porovnávať. Pred olympiádou v Soči sa hovorilo o jej ne/pripravenosti. Aké to tam v skutočnosti bolo? Olympijská dedinka bola naozaj slabšia. Ubytovanie bolo veľmi neosobné, studené aj stôl som si ukradla z chodby, lebo na izbe nebol. Neboli tam chodníky, len kocky... Ale pokiaľ ide o kopec, mala som pocit, že dobrovoľníci robia 24 hodín denne. Keby ste mohlo porovnať trate vo Vancouvri a v Soči, ktoré sa vám viac páčili? Kopec v Soči, to bola placka - strmina - placka, na jednej strane bol nezaujímavý a nudný, ale na strane druhej aj pekný mal zlomy, strminy... Vo Vancouvri bola zaujímavá odklonená časť, aj profil trate bol lepší. Koľko párov lyží ste tam mali? Šesť slalomové, obrákové a dlhé. Chutila vám olympijská kuchyňa? Mali sme všetko - ruská, ázijská, vegetariánska, európska kuchyňa. Veľmi dobre pripravené, ale až tak veľmi mi nechutilo. Tešila som sa na boršč, ten tam ale nebol dobrý, takže keď som prišla domov, navarila mi ho maminka. Ako prebieha vaša príprava počas roka, čo je pre vás krajšie - leto, či zima? Ja leto veľmi nemusím, je to pre mne trápenie, ale ani mínus 20 nie je príjemné. Pokiaľ ide o prípravu, približne do konca apríla mám čas na regeneráciu. Potom začnú kondičné tréningy, v lete ide o naberanie svalovej hmoty a potom sa rieši dynamika. Napríklad vlani sme už od polovice augusta boli na lyžiach. V septembri začínam s prípravou na snehu týždeň som doma, týždeň v Rakúsku a od decembra do marca sú preteky. Tam už sa nedá natrénovať, tam už treba len vylepšovať, čo sa dá. Mávate aj spoločné tréningy so súperkami? Áno. Napríklad predtým, ako sme išli do Soči sme odmietli trénovať na Slovensku. Nedalo sa, pretože doslova lialo. V Rakúsku som mala možnosť trénovať so svojou súperkou a to bolo veľmi dobre, aj napriek tomu, že na tréningu sa nedá úplne presne odhadnúť výsledok, nakoľko nepoznáme presné koeficienty. Ako ste rozdeľovaní do kategórií? Sú tri kategórie nevidiaci, stojaci, vozíčkari. My telesne postihnutí to máme jednoduchšie, i keď niekedy sporné napríklad pri postihnutí rúk a nôh súčasne, potom sa výsledné časy prepočítavajú koeficientom v rámci danej kategórie. Ale napríklad u nevidiacich je veľký problém zaradiť ich do kategórii. Medaila je veľmi ťažká a aj napriek tomu, že je bronzová, pri prvom pohľade na ňu sa od zlatej líši len veľmi málo. A ako funguje navádzač pri nevidiacich, to musí byť veľmi náročné... Kedysi to bolo tak, že navádzač musel veľmi kričať, aby ho bolo v tej rýchlosti počuť. Dnes, už približne 3 4, roky jazdia s krkafónmi. Najnovšie používajú bluetooth zariadenia podobné tým, aké používajú motorkári, reproduktory majú zabudované v prilbe. Ale aj tak musí navádzač kričať aj preto, aby hecoval pretekára. Stáva sa aj to, že vysielačka vypadne a vtedy sa opäť musia vrátiť k starým osvedčím spôsobom navádzania kričaniu. Trate sa stavajú nejako špeciálne? Nie. V našom tíme je to tak, že navádzač musí byť bývalý pretekár, musí mať skúsenosti. A v bežnom živote musia byť veľmi dobrí priatelia, pretože tento šport je o veľmi silnej dôvere. Aj v kategórii stojacich sú športovci s rôznymi postihnutiami, ako sa to ešte prepočítava? Moje postihnutie je napríklad také, že v slalome mám čistý čas bez prepočtu (koeficientu) a v ostatných disciplínach mám minimálny koeficient. Jednonožci jazdia v slalome tiež čistý čas, pretože oni majú tú najrýchlejšiu stopu... Keď to takto poviete, vyznieva to až morbídne... Asi áno, ale je všeobecne známe, že sú to najlepší slalomári. Čo máte radšej - slalom alebo zjazd? Jednoznačne slalom! Zjazd nie je moja silná stránka. Pripadám si pri ňom veľmi komicky lyže majú 206 cm a ja mám 164 cm. Neviem, prečo sa mi zdá, že sú na mňa veľmi dlhé, pričom to nie je pravda. Mám dostatočnú silu na to, aby som zvládla ja ich, nie ony mňa. Rýchlosť teda v tomto smere nie je moja silná stránka. Organizujú sa počas rôznych podujatí pre športovcov aj nejaké spoločné stretnutia, máte vôbec čas na pokojnejšie porozprávanie sa so súpermi? Mávame občas 1 2 dni voľna, tam je na stretávanie priestor. A mávame spoločné večere tam máme možnosť organizovane sa stretávať. Ale u nás to funguje aj neformálne máme medzi sebou veľmi dobré vzťahy. Aké športové podujatia vás čakajú v najbližšom období? Myslíte už aj na paralympiádu v Kórei? Budúci rok mám majstrovstvá sveta, ktoré sú každé dva roky. To je teraz moja priorita. A Kórea? To ešte uvidím. Štyri roky to je veľmi ďaleko, i keď viem, že pretečú ako voda. Pôsobíte veľmi pozitívne a je úžasné, ako sa vám vynikajúco darí žiť aj bez jednej ruky. Mnohí nezvládajú omnoho jednoduchšie rany, resp. ranky osudu... Vždy to môže byť aj horšie. Skepsa je zlá, to je taká zbytočná sebatrýzeň... Veľa ľudí sa ma pýta, či by som nechcela druhú ruku... Ale čo by som ja s tou druhou rukou robila? Ja nepoznám, aké je to mať dve ruky a pre mňa by to bolo podobná príťaž ako protéza. Tú mám len v aute na šoférovanie, lebo byrokracia nepustí. Ale musím povedať aj to, že veľký rozdiel je aj v tom, či sa človek s hendikepom narodí, alebo sa mu zrazu niečo stane a musí sa s tým nečakane vyrovnať... Navyše, v mojom prípade dôležitú úlohu zohrali moji rodičia. Vo všetkom ma vždy podporovali a všetko ma naučili. Dokonca v škôlke som zaväzovala šnúrky spolužiakom, pretože oni to nevedeli... Ste nádherný príklad toho, že aj s hendikepom môže byť život krásny, že sa to dá prijať a dokonca výborne zvládnuť, už len tá zlatá medaila... Držíme palce. Spracovala: Slavka Pitoňáková Foto: Cyril Králik 2/2014 n SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity 7

8 Deň učiteľov ŽU si pripomenula Deň učiteľov Pri príležitosti Dňa učiteľov sa 31. marca tohto roku v Koncertnej sále FHV uskutočnila slávnostná akadémia, počas ktorej si za obetavú prácu v oblasti vzdelávania a za prácu v prospech našej alma mater prevzali vybraní pedagógovia a vedci ŽU plaketu Jána Amosa Komenského. Ceremoniál sa uskutočnil pod moderátorskou taktovkou prorektora pre vzdelávanie doc. Trunkvaltera a jeho slávnostnú atmosféru umocňovalo vystúpenie speváckeho zboru OMNIA, ako aj hudobný program katedry hudby. Vzácne chvíle približujeme nasledujúcou obrazovo slovnou kyticou. Rektorka ŽU v úvodnom príhovore v krátkosti pripomenula nezabudnuteľný odkaz výnimočného mysliteľa J. A. Komenského a stručne popísala najaktuálnejšie problémy súčasného vzdelávania. Pripomenula, že učiteľa, vo všeobecnosti, či ide o jeho pôsobenie na základnej, strednej či vysokej škole, spoločnosť zaradila na nie celkom popredné miesto svojho záujmu. Dostupnosť vysokoškolského vzdelania sa opiera najmä o kvantitu. Naďalej dôležitý je počet študentov. Veľakrát sa tak cieľom vzdelávania stáva iba diplom. A v tomto labyrinte intelektuálneho chaosu chceme my, Vaši kolegovia oceniť Vašu prácu, lebo veľmi dobre vieme, čím všetkým ste prešli. Keby sme si skutočne ctili odkaz J. Á. Komenského, že ľuďom treba dať najskôr výchovu a potom až vzdelanie, súčasnosť by sme dnes určite hodnotili omnoho pozitívnejšie. Prof. Ing. Lubomír Bechný, CSc. a prof. Ing. Petr Skočovský, DrSc. zo SjF si ocenenie prebrali z rúk dekana SjF prof. Ságu. Plaketu si prevzali títo pedagógovia zo SvF: doc. Ing. Karol Potoček, CSc. a Ing. Mária Zemanová. Odovzdal im ju dekan SvF prof. Vičan. Dekan FRI prof. Matiaško v posledný deň vo svojej funkcii odovzdal ocenenie pedagógom prof. Ing. Petrovi Cenekovi, CSc. z FRI. Mgr. Helena Froncová sa slávnosti nemohla zúčastniť, plaketa jej bude odovzdaná na fakulte. Za FPEDAS boli ocenení: prof. Ing. Štefan Cisko, CSc. a doc. RNDr. Pavel Novotný, CSc. Plaketu odovzdala dekanka fakulty prof. Križanová. Pedagógom z EF prof. Ing. Jánovi Vittekovi, PhD. a doc. Ing. Igorovi Jamnickému, CSc. k úspechu zablahoželal prof. Pokorný, prodekan pre vzdelávanie EF. Gratuláciu od dekana FŠI prof. Šimáka pri preberaní plakety si vypočuli doc. Ing. Ladislav Novák, PhD. z FŠI. Doc. Ing. Jozef Ko- 8 SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity n 2/2014

9 Deň učiteľov váčik, CSc. sa podujatia nemohol zúčastniť a plaketa mu bude odovzdaná na fakulte. Pedagógom z FHV prof. PhDr. Borisovi Banárymu, PhD. a doc. Ing. Dušanovi Macháčikovi, CSc. odovzdal plaketu prodekan pre vedu, výskum a vzdelávanie FHV prof. Katuščák. Veľký potlesk publika si svojím vystúpením vyslúžili Matej Belák (tenor) a Zuzana Barochová (soprán) študenti učiteľstva hudobného umenia. Odspievali Kyticu ľudových piesní Mikuláša Schneidera Trnavského. Za Ústav cudzích jazykov ŽU odovzdala plaketu J. A. Komenského doc. PhDr. Anne Hlavňovej, PhD. riaditeľka ÚCJ PhDr. Tománková. PhDr. Michal Žurek si prevzal ocenenie od PaedDr. Janikovského, riaditeľa Ústavu telesnej výchovy. Podujatie po oficiálnom programe pokračovalo neformálnou diskusiou pri malom občerstvení. Rektorky ŽU a predsedovi AS ŽU sme sa pri tejto príležitosti opýtali, čo ich osobne najviac pozitívne motivuje k ďalšej pedagogickej práci. A takéto sú ich odpovede: Prof. Tatiana Čorejová: Moja vnútorná motivácia je založená na vnímaní, poznaní či zistení, že moja práca niekoho zaujíma, niekomu prináša úžitok, že moji študenti nachádzajú uplatnenie v práci i svoje miesto na trhu práce, že sú úspešní a vedia sa postaviť výzvam, ktoré pred nimi stoja v pracovnom i osobnom živote. A potom motivácia v mojom prípade sa viaže na radosť z objavovania, spoznávania nových skutočností a súvislostí. Motivuje ma možnosť slobodne vedecky bádať, možnosť neustále sa vzdelávať, byť v kontakte s múdrymi a talentovanými ľuďmi, mladými ľuďmi, študentmi, ktorí chcú poznať a niečo dokázať, a to aj v medzinárodnom rozsahu. To je všetko pre mňa podstatné a ovplyvňujúce moje konanie. Doc. Martin Vaculík: Najväčšia moja motivácia je stretnúť bývalého študenta, ktorý sa ku mne hlási aj po rokoch, má zamestnanie, ktoré ho teší a s odstupom času konštatuje, že vedomosti a rozhľad, ktorý sme mu poskytli, mu boli užitočné. Takéto hodnotenie si vážim viac ako získavanie bobríkov za všetky možné aj nemožné činnosti. Slavka Pitoňáková Foto: Cyril Králik 2/2014 n SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity 9

10 Rozhovor Už sa neviem hrať Chcel byť pilotom stíhačky, dnes je kapitán na lodi. V zime na snouborde brázdi veľké kopce, v lete sa plaví jachtou po Jadrane. Sám o sebe hovorí, že je typický ajťák, ale s obľubou číta aj zaujímavé knihy a sleduje dobré filmy. Napriek tomu, že sa našiel vo svete vedy, nezabúda na rodinu a snaží sa, aby boli všetci vždy pokope. Absolvent Fakulty riadenia a informatiky ŽU v Žiline, dnes jej dekan doc. Emil Kršák, PhD. Do funkcie dekana FRI ste nastúpili 1. apríla. To je zvláštny dátum zažili ste v tejto súvislosti niečo neočakávane zábavné? Bolo to naozaj vtipné a občas sme sa aj zasmiali nad tým, či to senát myslel vážne... A myslel to vážne? No bohužiaľ áno. (smiech) Ten dátum sa neurčoval, skrátka vyšiel a zhodou okolností padol na tento deň. No nič zaujímavé sa nestalo... Keď už ste začali v takýto deň, budete dekan s humorom? No, ja som sa už ako vedúci katedry snažil robiť veci s nadhľadom. Ak aj boli zložitejšie situácie, snažil som sa riešiť ich tak, aby boli všetky strany spokojné. Nie vždy sa to ale dá. S akými ambíciami vstupujete do funkcie? Asi ako každý. Aby boli ľudia spokojní, aby boli financie, aby sme mali dobrých študentov. To je, myslím, chcenie každého dekana. Každý dekan sa snaží, aby jeho fakulta bola dobrá vo vede, výskume a vo vzdelávaní. To sú základné veci. Vaša fakulta má v kontexte Slovenska dobré výsledky, študenti majú o ňu záujem a zamestnávatelia majú záujem o vašich absolventov. Napriek tomu, je niečo kľúčové, čo vnímate ako problém? Oblasť, ktorej sa venujeme, je na jednej strane ťažká v tom, že sa neustále mení informatika je skrátka taká. Na druhej strane je to veľmi lukratívna oblasť pre študentov a zamestnávateľov. Tomu zodpovedajú aj platy. A to je práve dvojsečná zbraň. Máme problém udržať na fakulte kvalitných kantorov. Komerčná sféra je pre nich veľké lákadlo. Ak chceme udržať nejakú kvalitu a my sa snažíme o tú najvyššiu musíme robiť všetko pre to, aby sme udržali kvalitných pedagógov. Dá sa to vôbec? Pretekať sa v platoch s komerčným sektorom zrejme nie je celkom možné... Financiami sa to dorovnať nedá, len čiastočne. Už nástupný plat absolventa je vyšší ako plat docenta. V novej kancelárii si nový dekan zatiaľ zvyká. Ako teda chcete motivovať pedagógov? Plat je jedna vec. Veľký priestor vidím v tom, že sa môžeme venovať svojmu výskumu. Veľa našich ľudí sa doslova nájde vo vede a výskume, veľa našich ľudí sa nájde vo vzdelávaní. Majú pocit zadosťučinenia, ktorý im komerčná sféra dať nevie. My im zas nevieme dať také platy... Čo konkrétne tu teda drží pedagógov, vrátane vás. Tiež ste mali možnosť odísť za lepším platom, podmienkami... Sebarealizácia. Cítim, že je za mnou nejaký výsledok a nie som len koliesko na voze, časť niečoho, čo vlastne neviem presne čo je. Vidím za sebou študentov, to čo dokázali to mi dáva veľa. A ďalšia vec je výskum môžeme sa slobodne venovať tomu, čo nás baví a v čom sme dobrí. Rozprávame sa počas tretieho dňa vášho pôsobenia v úrade. Čo ste už stihli a aké budú vaše najbližšie kroky? Teraz je najdôležitejšia akreditácia. Nie je priestor, energia, ani šanca v tomto momente čokoľvek meniť. Je to najhoršie obdobie na zmenu dekana. Keď sa podarí akreditácia, začneme robiť ďalšie veci. Máte predstavu o svojom najbližšom tíme. Bude sa meniť vedenie? Áno. My na fakulte sme sa dohodli už dávnejšie, že výmenou dekana by sa mali meniť aj jeho najbližší spolupracovníci. Takže prodekani budú odvolaní a súčasne aj vedúci katedier. Budú nasledovať konkurzy, tak aby ich schválil vo funkcii nový dekan. To nie je celkom štandardné riešenie... U nás to už funguje takto dlhšie. Celé vedenie a riadenie na univerzite je založené na dôvere ľudí, musíte mať spoľahlivých spolupracovníkov. Vaša fakulta má mimoriadne dobré postavenie nielen v rámci ŽU, ale aj v rámci Slovenska. Ako vy osobne vnímate jej postavenie v kontexte ďalších podobných fakúlt na Slovensku. Pokiaľ ide o podobnosť, v rámci odbornosti sa umiestňujeme na prvých miestach. Ak berieme do úvahy záujem zamestnávateľov o našich absolventov, radíme sa k najlepším. Máme informácie od zamestnávateľov v oblasti IT, že po študentoch, konkrétne z našej fakulty, je mimoriadne veľký dopyt. Druhá vec je, že máte aj šťastie - na trhu sú tzv. ajťáci žiadaní. Keby ste vychovávali iných študentov, v iných odboroch, bez ohľadu na kvalitu by to vaše úsilie nemuselo končiť takýmto úspechom... Určite. Ako to vidíte do budúcnosti, myslíte, že aj v dlhodobom horizonte bude stále taký veľký dopyt po IT? To je dobrá otázka. Keď si to zoberieme historicky kedysi bol boom v strojárine a pozrime sa, ako je to dnes... Naozaj, technické odbory, ktoré začnú byť zrazu zaujímavé, postupom času strácajú svoju zaujímavosť. Teraz majú všetky technické školy problém - je veľký dopyt po školách, ktoré poskytujú tzv. soft skills... Nemyslím to v zlom, ale napríklad informatika sa nedá realizovať bez kontaktnej výučby. Bez toho, aby študent sedel za PC, vyvíjal, robil architektúry... To sa nedá naučiť z kníh. To sú hodiny driny, programovania... Myslíte si teda, že študenti hľadajú jednoduchšiu cestu? Technické odbory sú vo všeobecnosti náročnejšie, to sa nedá porovnať napríklad so sociálnou prácou. Ale aj tam klesajú počty študentov... Možno už začínajú chápať, že so zamestnaním budú mať problém, lebo trh je už nasýtený. Spoločnosť sa neustále vyvíja, momentálne je dopyt po technológiách, o niekoľko desaťročí to môže byť inak. Myslíte, že technológie budú stále tak v kurze, ako v súčasnosti? Dopyt bude veľký. Otázne je, aký bude záujem o štúdium. Môže sa stať, že tie pomyslené nožnice sa roztvoria ešte viac a náš absolvent bude zarábať ešte viac, ako dnes. Ak totiž zoberieme do úvahy slová európskeho komisára o tom, koľko informatikov v Európe chýba, 10 SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity n 2/2014

11 Rozhovor V lete oddychuje na Jadrane. neobávam sa. Školy, ktoré teraz existujú, nemajú šancu tento dopyt pokryť. Druhá vec je záujem študentov o ne. Nie je to trošku desivé všade samé technológie? V podstate nie sme schopní urobiť nič bez IT a PC. My sa stále pozeráme na techniku spôsobom je to technika a nič viac. Ale už dlhšiu dobu informatika nie je len o programovaní na rôznych úrovniach. Rezervy sú v oblastiach, kde by sme potrebovali napríklad dizajnérov vo vzťahu k užívateľskému prostrediu. Myslenie dizajnéra, ako navrhnúť užívateľské rozhranie a vôbec ergonómiu ovládania, nám chýba. Kde treba ťuknúť, aby to bolo efektívne pre užívateľa. Veď len ovládanie elektroniky v domácnosti je zbytočne prekomplikované. Vzniká trend zužívateľnenia ovládania rôznych zariadení, aplikácií tak, aby skutočne riešili potreby ľudí a tak, aby dokázali zariadenia efektívne využiť. Nie, že sa musia najskôr naučiť, ako majú niečo využiť... Takže nás čaká poľudštenie informatiky? Bol by som rád, keby ľudia nepozerali na informatiku ako na čisto technickú záležitosť. Napríklad už spomenutá ergonómia ovládania si vyžaduje úplne iné prístupy. Aj preto sa snažíme prilákať na našu fakultu viac dievčat. Dlho sa totiž traduje nie celkom správna predstava o informatikovi hrubé okuliare, zhrbený, jedna ruka na myške, druhá na klávesnici. Ale to už dávno neplatí. A aký ste vy osobne. Ste rigorózny ajťák? Ja myslím, že áno. Hráte aj PC hry? Nie. Ale nie preto, že by ma to nebavilo. Ja sa dnes už neviem hrať klasické PC hry. Ja skôr stále niečo vyvíjam a to je pre mňa istým spôsobom hra. Informatika sa teda podľa vás bude musieť humanizovať, ste na to pripravení? Áno. Naša fakulta už vzdeláva nielen v oblasti informatiky, ale aj manažmentu. Ja by som bol rád, keby tieto dve oblasti navzájom viac spolupracovali. O to sa snažíme aj v akreditácii. Chceme, aby aj informatici mali znalosti z oblasti manažmentu a manažéri z oblasti informatiky. Uvidíme, ako sa to podarí a čo prinesie budúcnosť. Na ŽU ste nastúpili v roku 1992, ako ste začínali? Asi ako každý asistent, postupne sa nabaľovali ďalšie funkcie, niekoľko rokov som pôsobil na detašovanom pracovisku v Prievidzi. Po návrate do Žiliny som sa stal vedúcim katedry. Na tom mieste som pôsobil dlho a myslím, že katedra urobila veľký krok vpred. Momentálne riadite FRI, ale vy máte vodičské oprávnenie aj na riadenie motorových vozidiel hádam všetkých skupín, čo všetko dokážete riadiť? (smiech) Nákladné autá nad 3,5 tony a všetko, čo s tým súvisí... Aj ste to využili? Kedysi áno, teraz už nie. A ako ste sa k tomu dostali. Bola to záľuba, nevyhnutnosť, príležitosť...? Na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej a strojárskej v Tvrdošíne bola ponuka urobiť si vodičský preukaz, tak som to využil. Ja som bol taký - vždy keď bola možnosť vzdelať sa v niečom, využil som ju takže mám ten vodičský preukaz, pedagogické minimum... Skrátka, nech to bolo čokoľvek, študoval som, veď napokon, človek nikdy nevie, čo bude niekedy potrebovať... Takže ste boli zodpovedný a uvedomelý študent... Skôr som len nevedel, čo presne budem v budúcnosti potrebovať. Ste pracovne vyťažený. VŠ je náročné prostredie vo vzťahu k rodine. Zostáva vám na ňu čas? Robím preto všetko. Ja mám vďaka mojej manželke doma skvelé a stabilné zázemie. Aj sa mám kde vrátiť, aj mi je tam dobre. Samozrejme, ja sa tiež snažím. Často si prácu nosím domov, ale nepracujem zatvorený v izbe, snažím byť pri rodine, skĺbiť to. Vždy som sa snažil, aby sme boli pokope. A záľuby? Aký máte vzťah napríklad k literatúre? Literatúra je pre mnohých ajťákov blízka oblasť. Rád si prečítam dobrú knihu a pozriem dobrý film. A šport? Niežeby som aktívne športoval, ale v zime obľubujem snoubord, v lete jachting. Moju najväčšou záľubou sú totiž lode. Mám kapitánsky kurz a vodičák na námorný jachting. Ako sa Oravák dostal k jachtingu? No chcel som lietať. A preto sa plavíte? Na SŠ som veľmi chcel lietať na stíhačke. Odhovorili ma, ale stále ma to láka. Manželka mi na 10. výročie sobáša ponúkla výber z troch dovoleniek jedna z nich bola loď na týždeň. Povedal som, že ak mi aj bude týždeň zle, idem. Ako to dopadlo? Zvládli sme, len po vystúpení v prístave sme mali tanečný krok. No a potom som si na FPEDAS urobil kapitánsky kurz, som veľmi rád a baví ma to. Hovorí sa, že je to drahý koníček... Nie je to až tak finančne náročné. Mnohí si myslia, že je to len pre snobov. Veľa však závisí aj od toho, o aký jachting ide. Ak si vyskladáte posádku, prenajmete jachtu a týždeň sa plavíte, nie je to až také náročné. Dokonca je to lacnejšie ako all inclusive dovolenky. A najmä, je to aktívny oddych. Nie je to tak, že iba ležíme. Každý z posádky má svoju prácu. A kadiaľ sa plavíte? Po Jadrane krásne more, neskutočné ostrovčeky... Sme už relatívne stabilná partia, prenajmeme si jachtu pre 8-člennú posádku a týždeň sa plavíme. Máte rád adrenalín? Áno, v istých hraniciach. Akým mottom sa v živote riadite? Nemám žiadne motto, ale snažím sa všetko robiť tak, aby som s tým, čo robím, nebol spokojný len ja, ale aby s tým boli spokojní všetci. Slavka Pitoňáková Foto: Cyril Králik Archív doc. Kršáka 2/2014 n SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity 11