8 PRONOMINÁ (ZÁMENÁ ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ (ČÍSLOVKY LICZEBNIKI)

Transkrypt

1 8 RONOMINÁ (ZÁMENÁ ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ (ČÍLOVKY LICZEBNIKI) 8.1 RONOMINÁ Zámená (pronominá) ako autosyntagmatický, nekvalitatívny slovný druh s deiktickou funkciou, odkazujú na substantíva, adjektíva, adverbiá a numeráliá. Nemajú vlastné kategórie, podľa formálnej paralely s pomenovacími slovnými druhmi sa delia na: substantívne: ja, sa, čo, kto, niekto, nikto, nič ja, się, co, kto, ktoś, nikt, nic; adjektívne: môj, aký, taký, nejaký, čí, ktorý mój, jaki, taki, jakiś, czyj, który; adverbiálne 55 : tu, ako, tak, tam, kde, kam, nikde, všade, vždy tutaj, jak, tak, tam, gdzie, dokąd, nigdzie, wszędzie, zawsze; numerálne: koľko, koľkí, toľko, toľkí, veľa ile, ilu, tyle, tylu, wiele/u. Klasifikácia zámen ersonáliá osobné pronominá osesíva privlastňovacie pronominá Reflexíva zvratné pronominá Demonstratíva ukazovacie pronominá Interogatíva opytovacie pronominá Relatíva vzťažné pronominá Indefinitá neurčité pronominá Determinatíva vymedzovacie pronominá ja, ty, on, ona, ono, my, oni; vy wy, ony one môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich mój, twój, jego, jej, nasz, wasz, ich sa się; privlastňovacie reflexíva: svoj swój ten, tamten, tam, tak, onen ów, taký taki, toľko tyle, tento kto, čo co, aký jaki, ktorý który, čí czyj, kam, kde dokąd, gdzie, kedy kiedy, koľko ile kto, čo co, aký jaki, ktorý który, čí czyj, kde, kam gdzie, dokąd, kedy kiedy, koľko ile niekto, niečo, nejaký, niečí, niekde, niekedy ktoś, coś, jakiś, czyjś, gdzieś, kiedyś každý każdy, všetci wszyscy (pozitívne vymedzenie), iný inny (odlišnosť referencie), ten istý ten sam, tenże (totožnosť referencie); nikto nikt, nič nic, nijaký żaden, ničí niczyj, nikam nigdzie, nikde nigdzie, nikdy nigdy (negatívne vymedzenie) ronominá majú v texte anaforickú funkciu odkazovanie dozadu (Janko prišiel. Videla si ho?) alebo kataforickú funkciu odkazovanie dopredu (Kto prišiel? Janko.) ersonáliá V slovenčine aj poľštine osobné pronominá sú podľa formy substantívne a majú vlastné skloňovanie (často supletívne), v G, D, A majú krátke tvary (ma, ťa, ho, sa, mi, ti, mu, si), ktoré sa používajú ako enklitiky v pozícii na druhom mieste po slove s prízvukom Videl ma./on ma videl./mňa videl. *Ma videl.; Kúpil mi mlieko. On mi kúpil mlieko./mne kúpil mlieko. *Mi kúpil. (*hovorové). Dlhé tvary zámen: ( mňa, teba, jeho/neho, seba, mne, tebe, jemu/nemu, sebe mnie, ciebie, jego/niego, siebie, mnie, tobie, jemu/niemu, sobie) sa v obidvoch jazykoch používajú po predložkách ( Hľadel na mňa., Mlieko kúpil pre teba. atrzył na mnie., Mleko kupił 55 V poľštine sa uvádzajú v gramatikách pri pronominách hlavne flektívne pronominá. 203 t r a n a

2 8 RONOMINÁ (ZÁMENÁ ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ (ČÍLOVKY LICZEBNIKI) dla ciebie.), na začiatku výpovede a pri dôraze ( Mne kúpil mlieko., Mňa nevidel., Jeho sa to netýka., Jemu to nepovedali., eba nevidí. Mnie kupił mleko., Mnie nie widział., Jego to nie dotyczy., Jemu tego nie powiedzieli, iebie nie widzi.). Ak sa s krátkymi tvarmi zámen spája zvratné sloveso, stoja tvary ho, mu v slovenčine až za zvratným sa, napr. bojím sa ho, a to v budúcom čase (nebudem sa ho báť) aj v kondicionáli (nebál by som sa ho). V poľštine je slovosled iný, porov. nie będę go się bać, nie bałbym się go. o predložkách v oboch jazykoch je pri skloňovaní rodových zámen on, ona, ono, oni, ony one vždy tvar s hláskou [ň] na neho, k nemu, k nej, o ňu, o nej, o nich, na ne, s ňou, s ním, s nimi na niego, ku niemu/do niego, ku/do niej, o nią, o niej, o nich, na nie, z nią, z nim, z nimi. Osobné pronominá sa delia na: bezrodové (ja, ty, my, vy, sa, čo wy, się, co) a rodové (on, ona, ono, oni, ony one). Bezrodové personálne pronominá oľština lovenčina oľština lovenčina N ja ja N my my G mnie/mię mňa/ma G nas nás D mnie/mi mne/mi D nam nám A mnie/mię mňa/ma A nas nás L (o) mnie mne L (o) nas nás I mną mnou I nami nami N ty ty N wy vy G ciebie/cię teba/ťa G was vás D tobie/ci tebe/ti D wam vám A ciebie/cię teba/ťa A was vás L (o) tobie tebe L (o) was vás I tobą tebou I wami vami ersonálne pronominá ty, wy majú v hovorovej poľštine tvary vokatívu, ktorý je synkretický s nominatívom (Ej, ty, obejrzyj się! Wy tam, ciszej mówcie!). re poľštinu je príznačný rovnaký tvar pronomina ja v G a D, t. j. mnie. Rodové personálne pronominá oľština lovenčina oľština lovenčina G MAKULÍNA L N on- on- Nžo on-i on-i N iné on-e on-y G jego/z niego/go jeho/z neho/ho G ich/z nich ich/z nich D jemu/ku niemu/mu jemu/k nemu/mu D im/ku nim im/k nim A jego/na niego/go/nań jeho/na neho/ho/naňho/naň A ich/na nich ich/na nich Anž je/na nie ich/na ne L (o) nim ňom L (o) nich nich I nim ním I nimi nimi FEMINÍNA N on-a on-a N on-e on-y G jej/bez niej jej/bez nej G ich/bez nich ich/bez nich D jej/ku niej jej/k nej D im/ku nim im/k nim A ją/na nią ju/na ňu A je/na nie ich/na ne L (o) niej nej L (o) nich nich I nią ňou I nimi nimi NEUTRÁ N on-o on-o N on-e on-y G jego/bez niego/go jeho/bez neho/ho G ich/bez nich ich/bez nich 204 t r a n a

3 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami D jemu/ku niemu/mu jemu/k nemu/mu D im/ku nim im/k nim A je/nie jeho/ho/neho/naň A je/na nie ich/na ne L (o) nim ňom L (o) nich nich I nim ním I nimi nimi Špecifické je v slovenčine aj v poľštine jednoslovné spojenie akuzatívnej či genitívnej prepozície, ktorá sa končí na vokál, a zámena on, ono: na-ň-, o-ň-, za-ň-, pre-ň-, preň-ho, ceze-ň-, nade-ň-, pode-ň-, na-ň-ho, do-ň- weń, doń, zań, nań. oľské tvary sú v porovnaní so slovenskými knižné a omnoho menej frekventované. Tieto spojenia majú rovnaké významy ako predložkové väzby o neho, pre neho, na neho, za neho, do neho w niego, do niego, za niego, na niego Reflexíva ersonálne reflexívum nemá nominatívny tvar, v G, D a A má v slovenčine krátke tvary (sa, si), ktoré sa používajú ako enklitiky v pozícii na druhom mieste po slove s prízvukom Videl sa tam. Kúpil si (sebe/pre seba) to. Dlhé tvary zámen sa v slovenčine a poľštine používajú po predložkách ( na seba na siebie), na začiatku výpovede a pri dôraze ( seba nevidia siebie nie widzą, sebe to nekúpili sobie tego nie kupili). Zámenný tvar sa/się sa prehodnocuje v gramatických pasívnych tvaroch na gramatickú morfému (vyrába sa), vo verbálnych lexémach na derivačnú morfému (skloniť sa) alebo v reflexívach tantum na prázdnu lexikálnu morfému (smiať sa), zámenný tvar si sa prehodnocuje na derivačnú morfému (pomyslieť si) a na prázdnu morfému (všimnúť si). V poľštine je frekventovaný len krátky enklitický tvar się v G a A, porov. ekvivalenciu reflexív typu myslieť si s poľskými nereflexívnymi verbami myśleć. oľština lovenčina N G siebie/się seba D sobie (k) sebe/si A siebie/się (na) seba/sa L (o) sobie sebe I (z) sobą (so) sebou osesíva V skloňovaní adjektiválneho posesíva môj mój sú v obidvoch jazykoch prvky menného skloňovania v N a A, v ostatných pádoch má slovenčina posesívne skloňovanie bez vokálu e v koncovkách -ho, -mu (porov. aj typ otcov), poľština má v pádoch okrem N a A zložené skloňovanie podľa adjektív. osesívne pronominá jeho jego, jej, ich, ktoré vznikli z genitívnych tvarov osobných zámen, sú v obidvoch jazykoch nesklonné. oľština lovenčina oľština lovenčina G MAKULÍNA L N mój- môj- Nžo moi moj-i N iné moj-e (m-e) moj-e G moj-ego (m-ego) môj-ho G moich (m-ych) moj-ich D moj-emu (m-emu) môj-mu D moim (m-ym) moj-im Ažo moj-ego (m-ego) môj-ho Ažo moich (m-ych) moj-ich Ažz moj-ego (m-ego) môj-ho Ažz moj-e (m-e) moj-e Anž mój môj Anž moj-e (m-e) moj-e L (o) mo-im (m-ym) moj-om L (o) moich (m-ych) moj-ich I mo-im (m-ym) moj-ím I moimi (m-ymi) moj-imi 205 t r a n a

4 8 RONOMINÁ (ZÁMENÁ ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ (ČÍLOVKY LICZEBNIKI) FEMINÍNA N moj-a (m-a) moj-a N moj-e (m-e) moj-e G moj-ej (m-ej) moj-ej G moich (m-ych) moj-ich D moj-ej (m-ej) moj-ej D moim (m-ym) moj-im A moj-ą (m-ą) moj-u A moj-e (m-e) moj-e L (o) moj-ej (m-ej) moj-ej L (o) moich (m-ych) moj-ich I moj-ą (m-ą) moj-ou I moimi (m-ymi) moj-imi NEUTRÁ N moj-e (m-e) moj-e N moj-e (m-e) moj-e G mojego (m-ego) môj-ho G mo-ich (m-ych) moj-ich D moj-emu (m-emu) môj-mu D mo-im (m-ym) moj-im A moj-e (m-e) moj-e A moj-e (m-e) moj-e L (o) mo-im (m-ym) moj-om L (o) mo-ich (m-ych) moj-ich I mo-im (m-ym) moj-ím I mo-imi (m-ymi) moj-imi Tvary vokatívu, ktorý je synkretický s nominatívom, má uvedené posesívne pronominum v konštrukciách typu: Moja kochana mamo!, Mój miły gościu!. odľa typu môj s koncovkami ako pri posesívnych adjektívach (otcov-ho, otcov-mu) a pri vzore kuli (kuli-ho, kuli-mu) sa v slovenčine skloňujú posesíva tvoj, náš, váš a reflexívne posesívum svoj. V poľštine sú pri type mój a) neutrálne dlhé tvary (mojego/twojego); b) knižné krátke kontrahované tvary v celej paradigme (mego/twego), okrem nominatívu maskulín (mój, moi). V poľštine má pronomen nasz, wasz adjektívne skloňovanie: oľština lovenčina oľština lovenčina G MAKULÍNA a NEUTRÁ L Nm nasz- náš- Nžo nas-i naš-i Nn nasz-e naš-e N iné nasz-e naš-e G nasz-ego náš-ho G naszych naš-ich D nasz-emu náš-mu D naszym naš-im Ažo, žz nasz-ego náš-ho Ažo naszych naš-ich Am iné nasz- náš Am iné nasz-e naš-e An nasz-e naš-e An nasz-e naš-e L (o) nasz-ym naš-om L (o) naszych naš-ich I nasz-ym naš-ím I naszymi naš-imi FEMINÍNA N nasz-a naš-a N nasz-e naš-e G nasz-ej naš-ej G nasz-ych naš-ich D nasz-ej naš-ej D nasz-ym naš-im A nasz-ą naš-u A nasz-e naš-e L (o) nasz-ej naš-ej L (o) nasz-ych naš-ich I nasz-ą naš-ou I nasz-ymi naš-imi Tvar vokatívu je synkretický s nominatívom a používa sa v osloveniach typu: Kochany nasz naczelniku!. V slovenčine sa môže posesívnosť vyjadriť aj datívom, ktorý sa v slovakistike označuje ako posesívny datív (bližšie porov ): môj otec je chorý otec mi je chorý; jeho otec zomrel otec mu zomrel. V poľštine sa o posesívnom datíve uvažuje vo frazeologizmoch Ojciec dzieciom. Na imię jej Kasia. (Encyklopedia językoznawstwa ogólnego, 2003, s. 108), resp. o kumulácii sémy in/benefitnosť a posesívnosť (Dąbrowska, 1997): Józefowi umarł ojciec., porov. Jeho matka/matka mu zomrela. Jego matka/matka mu umarła., Brat mu je chorý. Brat mu choruje., estra sa im vydáva. iostra im wychodzi za mąż. 206 t r a n a

5 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami Demonstratíva Zámenné paradigmatické skloňovanie je pri deklinácii vždy rodových demonstratív ten, tá ta, to, tento, knižne sa používa aj pronomen onen ów, owa, owo, aj ona, ono, v obidvoch jazykoch má prvky menného skloňovania. ri zámene ten v slovenčine je t-ový základ stály, podobne ako pri adjektívach nepodlieha alternácii (tí, tie tvrdá výslovnosť, v poľštine ci). odľa zámena ten sa skloňujú všetky jeho deriváty (tamten, tenhľa, ten istý, tenže), ale pri zámene tento je v genitíve tvar tohto, nie tohoto. oľština lovenčina oľština lovenčina G MAKULÍNA L N ten ten Nžo/iné ci/te tí/tie G tego toho G tych tých D temu tomu D tym tým Ažo tego toho Ažo tych tých Ažz tego toho Ažz te tie Anž ten ten Anž te tie L (o) tym tom L (o) tych tých I tym tým I tymi tými FEMINÍNA N ta tá N te tie G tej tej G tych tých D tej tej D tym tým A tę tú A te tie L (o) tej tej L (o) tych tých I tą tou I tymi tými NEUTRÁ G L N to to N te tie G tego toho G tych tých D temu tomu D tym tým A to to A te tie L (o) tym tom L (o) tych tých I tym tým I tymi tými Demonstratíva taký, takýto taki sa skloňujú ako adjektíva, adverbiálne demonstratíva tam, tak, toľko, toľkoto tyle sú neflektívne. oľština (ako napr. aj ruština) má redukovaný dvojstupňový systém demonstratív (opozícia bližší a vzdialený: ten a tamten), slovenčina a čeština majú trojstupňový systém demonstratív (Běličová, 1998, apierz, 2003), napr. tento ten tamten, porov. tento, tentohľa, tento tu, tuto ten ten tamten, tamtoten, henten, taký takýto taki. oľština lovenčina oľština lovenčina G MAKULÍNA L N ów onen Nž/nž owi/owe oní/oné G owego oného G owych oných D owemu onému D owym oným Ažo owego oného Ažo owych oných Ažz owego oného Ažz owe oné Anž ów onen Anž owe oné L (o) owym onom L (o) owych oných I owym oným I owymi onými FEMINÍNA N owa oná N owe oné G owej onej G owych oných D owej onej D owym oným 207 t r a n a

6 8 RONOMINÁ (ZÁMENÁ ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ (ČÍLOVKY LICZEBNIKI) A ową onú A owe oné L (o) owej onej L (o) owych oných I ową onou I owymi onými NEUTRÁ N owo ono (oné) N owe oné G owego oného G owych oných D owemu onému D owym oným A owo ono (oné) A owe oné L (o) owym onom L (o) owych oných I owym oným I owymi onými Demostratíva sa používajú na referenčnú deixu aj na koreferenčnú deixu, porov. apierz (2003) Interogatíva oľština lovenčina oľština lovenčina N kt-o kt-o N c-o č-o G k-ogo k-oho G cz-ego č-oho D k-omu k-omu D cz-emu č-omu A k-ogo k-oho A c-o č-o L (o) k-im k-om L (o) cz-ym č-om I k-im k-ým I cz-ym č-ím V slovenskej deklinácii sa prejavuje analógia medzi skloňovaním interogatív kto a čo (G, D, L). ronomen kto je vždy maskulínne (pri zhode vyžaduje vždy tvar maskulína: Kto to urobil? Hanka.), čo je neutrálne (Čo sa stalo? Katastrofa.). Interogatíva sa používajú aj ako relatíva (ovedz, kto to urobil.). odľa zámen kto, čo sa skloňujú všetky ich deriváty (niekto, nikto, dačo, ktosi). Adjektiválne interogatíva sa skloňujú podľa adjektív ( aký jaki, Npl. jacy, ktorý który, Npl. którzy), slovenské pronomen čí sa skloňuje podľa adjektív, poľský ekvivalent czyj sa skloňuje ako mój (Npl. czyi), adverbiálne interogatíva sú neflektívne ( kam dokąd, kde gdzie, kedy kiedy, koľko ile, ilu) Relatíva Relatíva sú zhodné s interogatívami, uvádzajú vedľajšie vety ako konjunkcie, ale na rozdiel od konjunkcií nestrácajú autosyntagmatickosť a flektívnosť Determinatíva oľština lovenčina oľština lovenčina G MAKULÍNA L N wszystek- všetok- Nžo/nž wszysc-y/wszystki-e všetc-i/všetk-y G wszystki-ego všetk-ého G wszystk-ich všetk-ých D wszystki-emu všetk-ému D wszystk-im všetk-ým Ažo Ažo wszystk-ich všetk-ých Ažz Ažz wszystki-e všetk-y Anž wszystek- všetok- Anž wszystki-e všetk-y L (o) wszystk-im všetk-om L (o) wszystk-ich všetk-ých I wszystk-im všetk-ým I wszystk-imi všetk-ými FEMINÍNA N wszystk-a všetk-a N wszystki-e všetk-y G wszystki-ej všetk-ej G wszystk-ich všetk-ých D wszystki-ej všetk-ej D wszystk-im všetk-ým A wszystk-ą všetk-u A wszystki-e všetk-y 208 t r a n a

7 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami L (o) wszystki-ej všetk-ej L (o) wszystk-ich všetk-ých I wszystk-ą všetk-ou I wszystk-imi všetk-ými NEUTRÁ N wszystk-o všetk-o N wszystki-e všetk-y G wszystki-ego všetk-ého G wszystk-ich všetk-ých D wszystki-emu všetk-ému D wszystk-im všetk-ým A wszystk-o všetk-o A wszystki-e všetk-y L (o) wszystk-im všetk-om L (o) wszystk-ich všetk-ých I wszystk-im všetk-ým I wszystk-imi všetk-ými Determinatíva vymedzujú v dvoch smeroch: a) kvantitatívne (pozitívne: každý każdy, všetci wszyscy; negatívne: nikto nikt, nič nic, nijaký żaden, ničí niczyj, nikam nigdzie, nikde nigdzie, nikdy nigdy); b) kvalitatívne (stotožňovacie: ten istý ten sam, tenże; odlišovacie: iný inny). oľština lovenčina oľština lovenčina G MAKULÍNA L N sam 56 sám Nžo/iné sami/same sami/samy G samego samého G samych samých D samemu samému D samym samým Ažo samego samého Ažo samych samých Ažz samego samého Ažz same samy Ainé sam sám A iné same samy L (o) samym samom L (o) samych samých I samym samým I samymi samými FEMINÍNA N sama sama N same samy G samej samej G samych samých D samej samej D samym samým A samą samu A same samy L (o) samej samej L (o) samych samých I samą samou I samymi samými NEUTRÁ N samo samo N same samy G samego samého G samych samých D samemu samému D samym samým A samo samo A same samy L (o) samym samom L (o) samych samých I samym samým I samymi samými Adjektívne pronominá patria ku kvalitatívnemu kongruentnému skloňovaniu podľa vzoru pekný (iný inny, nijaký żaden, každý każdy, Npl. os. każdzi) alebo cudzí (ničí), poľský ekvivalent niczyj sa skloňuje podľa mój. ronomen sám, všetok sa v slovenčine skloňuje ako číslovka jeden, pronomen samý sa skloňuje ako adjektívum pekný. ronominá s komponentom ten, kto, čo co majú zámenné skloňovanie. lovenské adjektiválne pronomen samý má v poľštine zámenný ekvivalent sam alebo je uvedený význam vyjadrený lexikálne pomocou wyłącznie (samí chlapci sami chłopcy/wyłącznie chłopcy), apierz (2003, s. 34) Indefinitá Niekoľko desiatok neurčitých slovenských pronomín zodpovedá len niekoľkým poľským pronominám, porov. apierz (2003, s. 30). V poľštine sa neurčitosť vyjadruje najčastejšie 56 oľské zámeno sam je ekvivalentom slovenského zámena sám (am to zrobiłem., Został w domu sam., am sobie przeczysz.) alebo adjektíva samotný (Czytał do samego południa.). Zriedka korešponduje so slovenským zámenom ten istý: To ten sam człowiek. (Je to ten istý človek.). Ekvivalentom slovenského zámena samý je význam lexikálne vyjadrený pomocou tylko, wyłącznie a sam (Były tam tylko/wyłącznie/same kobiety. Boli tam samé ženy.). 209 t r a n a

8 8 RONOMINÁ (ZÁMENÁ ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ (ČÍLOVKY LICZEBNIKI) postfixom -ś, ktorý sa pridáva k interogatívam, pričom sa v poľštine aj v slovenčine skloňujú rovnako ako interogatíva: ktoś, coś, jakiś, czyjś, gdzieś, kiedyś. lovenčina má širší repertoár neurčitých (indefinitných) zámen: niekto, niečo, nejaký, niečí, niekde, niekedy; dakto, dačo, dajaký, dačí, dakde, dakedy; voľakto, voľačo, voľajaký, voľačí, voľakde, voľakedy atď. Modifikácia sa realizuje v smere: a) neurčitosti od opytovacích zámen: prefixálne indefinitá: dakto, dačo, dajaký, daktorý, dakde, dakedy, dakoľko; voľakto, voľačo, voľaktorý, voľakde, voľakedy; všelikto, všeličo, všelikde; niekto, niečo, nejaký, niektorý, niekde, niekedy, niekoľko; podaktorý, poniektorý; niejaki, niektóry, nieco, niejako; postfixálne indefinitá: ktosi, čosi, ktorýsi, akýsi, kdesi, kedysi, kamsi, koľkosi; ktoś, coś, jakiś, czyjś, gdzieś, kiedyś; b) ľubovoľnosti od opytovacích zámen: prefixálne indefinitá: bárskto, bársčo, bársaký, bársktorý, bárskde, bárskedy; hocikto, hocičo, hocijaký, hociktorý, hocikde, hocikedy; byle kto, byle co, byle jaki, byle czyj, byle gdzie, byle kiedy; postfixálne indefinitá: ktokoľvek, čokoľvek, ktorýkoľvek, akýkoľvek, kdekoľvek, kedykoľvek, kamkoľvek; ktokolwiek, cokolwiek, jakikolwiek, czyjkolwiek, gdziekolwiek, kiedykolwiek; ktośkolwiek, cośkolwiek, jakiśkolwiek, gdzieśkolwiek; kto bądź, co bądź, jaki bądź, gdzie bądź, ktokolwiek bądź, cokolwiek bądź, jakikolwiek bądź, gdziekolwiek bądź, kiedykolwiek bądź Derivácia pronomín ronominá sú derivačne uzavretou skupinou, súvisí to s ich všeobecným významom na hranici plnovýznamových slovných druhov a gramatických slov. ronominá sa odvodzujú zo zámen sufixálne (onaký, inakší), prefixálne (prečo, načo, začo), špecificky kompozične (tamto, kdečo, kadečo). Zriedkavý je viacslovný typ aký-taký, taký istý a postfixálne tvorenie (tomuto, čosi, toto, čokoľvek). refixálne a postfixálne utvorené pronominá majú rovnaké skloňovanie ako ich motivanty. Najväčší derivačný potenciál majú opytovacie pronominá, čiastočne ukazovacie pronominá. Modifikácia sa realizuje v smere: a) neurčitosti od opytovacích zámen: prefixálne indefinitá: príklady pozri 8.1.8; b) konkretizácie a zdôraznenia od ukazovacích zámen: prefixálne determinatíva: dotiaľ, dovtedy, odvtedy, odtade, potade, potiaľ, stade; postfixálne determinatíva: tento, tenhľa, toľkýto, takýto, tuhľa, tutohľa, tentohľa, tamže, tenže. Od opytovacích zámen sa tvoria prefixálne aj vymedzovacie pronominá (nikto, nič, nijaký, nikde, nikdy) a neflektívne interogatívne pronominá bez zmeny klasifikácie (nakedy, odkedy, dokedy, skade, pokade). Derivácia iných slovných druhov zo zámen je možná, ale zriedkavá: tykať, onikať, vykať, mojkať, osvojiť si, svojeť, svojský, tentovať, ondiať, každučký, samučký, vždycky, dakedajší, onehdajší, niekdajší, voľakedajší, tunajší, tamojší. V poľštine sú pri numerálnom pronomen koľko osobitné lexémy: pre jednotky kilku/kilka, pre viac než desať: kilkunastu/kilkanaście, pre desiatky: kilkudziesięciu/kilkadziesiąt, pre stovky: kilkuset/kilkaset. orov. aj lexémy, ktoré sa vzťahujú na kolektíva: kilkoro, kilkanaścioro, kilkadziesięcioro; wieleset, paręset; lexémy, ktoré sa vzťahujú na zlomkové numeráliá: ile, ileś, ilekolwiek. 210 t r a n a

9 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami 8.2 NUMERÁLIÁ Číslovky (numeráliá) sú pomenovania kvantitatívnych významov. odľa presnosti pomenovania sa delia na určité a neurčité (málo, veľa, mnoho, trochu), ďalšie delenie: primárne základné kardináliá kolektívne násobné adverbiálne zlomkové jeden, dva dwa, nula zero, sto, tisíc tysiąc jedny, dvoje dwoje, troje, štvoro czworo, pätoro pięcioro trikrát/tri razy trzy razy, stokrát/sto ráz stokroć, stokrotnie, sto razy pol pół, štvrť ćwierć sekundárne 57 radové ordináliá násobné adjektívne druhové prvý pierwszy, druhý drugi, tretí trzeci, štvrtý czwarty, stý setny, tisíci tysięczny dvojnásobný podwójny, dwukrotny; trojnásobný potrójny, trzykrotny, štvornásobný poczwórny, czterokrotny; stonásobný stokrotny dvojaký dwojaki, trojaký trojaki, štvoraký czworaki, storaký sturodzajowy/stu rodzajów Gramatické kategórie vyplývajú z formálnych vlastností numerálií podľa toho, či sú substantívne, adjektívne alebo adverbiálne. ubstantívne číslovky majú v samostatnom postavení vlastnú kategóriu pádu, čiastočne rodu životnosti, napr. boli siedmi. Numeráliá 1 4 majú v nesamostatnom postavení zhodu (jeden človek, dvaja ľudia), numeráliá 5 a viac môžu mať v nominatíve zhodu v spojení so životnými maskulínami (piati ľudia), inak majú väzbu s Gpl. (päť ľudí, žien, stolov, detí), syntagmaticky sú prívlastkami. Adjektívne numeráliá majú zhodu číslovkového tvaru s nadradeným substantívom (prví sú muži), adverbiálne sú neflektívne (tretíkrát). Rozdiely medzi jazykmi sú lexikálne (nula zero), ale hlavne hláskoslovné (tri trzy, päť pięć, piaty piąty) či ortografické (dva dwa), porov. Mieczkowska, Zásady tvorenia sú rovnaké: -násť -naście, -desiat -dziesiąt, sto -ście, -sta, -set, porov. tvorenie základných a radových čísloviek: KARDINÁLIÁ ZÁKLADNÉ ČÍLOVKY ORDINÁLIÁ RADOVÉ ČÍLOVKY oľština lovenčina oľština lovenčina 0 zero nula 0. zerowy nultý 1 jeden, -a, -o jeden, -a, -o 1. pierwszy prvý 2 dwa (dwaj/dwóch/dwu, dwie) dva (dvaja, dve) 2. drugi druhý 3 trzy (trzej/trzech) tri (traja) 3. trzeci tretí 4 cztery (czterej/czterech) štyri (štyria) 4. czwarty štvrtý 5 pięć (pięciu) päť (piati) 5. piąty piaty 6 sześć (sześciu) šesť (šiesti) 6. szósty šiesty 7 siedem (siedmiu) sedem (siedmi) 7. siódmy siedmy 8 osiem (ośmiu) osem (ôsmi) 8. ósmy ôsmy 9 dziewięć (dziewięciu) deväť (deviati) 9. dziewiąty deviaty 10 dziesięć (dziesięciu) desať (desiati) 10. dziesiąty desiaty 11 jedenaście (jedenastu) jedenásť (jedenásti) 11. jedenasty jedenásty 12 dwanaście (dwunastu) dvanásť (dvanásti) 12. dwunasty dvanásty 13 trzynaście (trzynastu) trinásť (trinásti) 13. trzynasty trinásty 14 czternaście (czternastu) štrnásť (štrnásti) 14. czternasty štrnásty 15 piętnaście (piętnastu) pätnásť (pätnásti) 15. piętnasty pätnásty 16 szesnaście (szesnastu) šestnásť (šestnásti) 16. szesnasty šestnásty 20 dwadzieścia (dwudziestu) dvadsať (dvadsiati) 20. dwudziesty dvadsiaty 21 dwadzieścia jeden (dwudziestu jeden) dvadsaťjeden (jedenadvadsiati) 21. dwudziesty pierwszy dvadsiaty prvý 57 V slovenčine sa ako numeráliá nie vždy vyčleňujú a pokladajú sa za adjektíva (okolová, 1995). 211 t r a n a

10 8 RONOMINÁ (ZÁMENÁ ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ (ČÍLOVKY LICZEBNIKI) 22 dwadzieścia dwa dvadsaťdva 22. dwudziesty drugi dvadsiaty druhý (dwudziestu dwóch) (dvadsiati dvaja) 23 dwadzieścia trzy dvadsaťtri (dvadsiati 23. dwudziesty trzeci dvadsiaty tretí (dwudziestu trzech) traja) 30 trzydzieści (trzydziestu) tridsať (tridsiati) 30. trzydziesty tridsiaty 50 pięćdziesiąt (pięćdziesięciu) päťdesiat (päťdesiati) 50. pięćdziesiąty päťdesiaty 90 dziewięćdziesiąt deväťdesiat 90. dziewięćdziesiąty deväťdesiaty (dziewięćdziesięciu) (deväťdesiati) 100 sto (stu) sto 100. setny stý oľština lovenčina oľština lovenčina 101 sto jeden (stu jeden) stojeden 101. sto pierwszy stoprvý 150 sto pięćdziesiąt stopäťdesiat 150. sto pięćdziesiąty stopäťdesiaty (stu pięciudziesięciu) (stopäťdesiati) 200 dwieście (dwustu) dvesto 200. dwusetny dvestý 300 trzysta (trzystu) tristo 300. trzechsetny trojstý 400 czterysta (czterystu) štyristo 400. czterechsetny štvorstý 500 pięćset (pięciuset) päťsto 500. pięćsetny päťstý 600 sześćset (sześciuset) šesťsto 600. sześćsetny šesťstý 1000 tysiąc (o tysiącu osobach) tisíc tysięczny/tysiączny tisíci 1001 tysiąc jeden tisíc jeden tysiąc pierwszy tisíci prvý 2000 dwa tysiące dvetisíc dwutysięczny dvojtisíci 5000 pięć tysięcy päťtisíc pięciotysięczny päťtisíci milion milión milionowy miliónty dwa miliony dva milióny dwumilionowy dvojmiliónty pięć milionów päť miliónov pięciomilionowy päťmiliónty Základným postupom tvorenia čísloviek je kompozícia bez spájacej submorfémy (päť-st-o). Jednotlivé koreňové morfémy čísloviek sa často píšu v sklonnej podobe osobitne. Tvorenie spájaním morfém je v zásade neobmedzené až po nekonečno, tým sa číslovky odlišujú od ostatných slovných druhov Kardináliá Číslovky 1 4 majú kvantitatívne kongruentné osobitné skloňovanie; podľa vzoru päť sa skloňujú číslovky 5 a vyššie. Niektoré numeráliá sú výnimkami a skloňujú sa ako substantíva, napr. sto (neutrum), tisíc, milión (maskulína), miliarda (feminínum) tysiąc, milion, miliard (maskulína), ktoré majú substantívne skloňovanie ako substantíva príslušného rodu. ri skloňovaní troch základných čísloviek a ich derivátov je v slovenčine špecifická gramatická morféma s infixom -aj-, a to v N pri spájaní so životnými maskulínami: dv-aj:a, tr-aj:a, obaj:a, aj ostatné číslovky (4 99) vyjadrujú v spojení so životnými maskulínami životnosť (piati, štyria, deväťdesiati deviati muži), porov. dwaj staruszkowie dvaja starčekovia, sześciu kolegów šiesti kolegovia/šesť kolegov. oľština lovenčina oľština lovenčina MAKULÍNA N jeden- jeden- Nžo/nž jedn-i/jedn-e 58 jedn-i/jedn-y G jedn-ego jedn-ého G jedn-ych jedn-ých D jedn-emu jedn-ému D jedn-ym jedn-ým Ažo jedn-ego jedn-ého Ažo jedn-ych jedn-ých Ažz jedn-ego jedn-ého Ažz jedn-e jedn-y Anž jeden- jeden- Anž jedn-e jedn-y L (o) jedn-ym jedn-om L (o) jedn-ych jedn-ých I jedn-ym jedn-ým I jedn-ymi jedn-ými 58 lurálová forma číslovky jeden v obidvoch jazykoch je skupinovou číslovkou (jedny husle, jedne skrzypce). 212 t r a n a

11 M. okolová M. Vojteková W. Mirosławska M. Kyseľová: lovenčina a poľština. ynchrónne porovnanie s cvičeniami FEMINÍNA N jedn-a jedn-a N jedn-e jedn-y G jedn-ej jedn-ej G jedn-ych jedn-ých D jedn-ej jedn-ej D jedn-ym jedn-ým A jedn-ą jedn-u A jedn-e jedn-y L (o) jedn-ej jedn-ej L (o) jedn-ych jedn-ých I jedn-ą jedn-ou I jedn-ymi jedn-ými NEUTRÁ N jedn-o jedn-o N jedn-e jedn-y G jedn-ego jedn-ého G jedn-ych jedn-ých D jedn-emu jedn-ému D jedn-ym jedn-ým A jedn-o jedn-o A jedn-e jedn-y L (o) jedn-ym jedn-om L (o) jedn-ych jedn-ých I jedn-ym jedn-ým I jedn-ymi jedn-ými Číslovka dva, oba má v slovenčine duálový inštrumentál dvoma, oboma dnes už len ako variant popri tvare dvomi, obomi, v poľštine sa duálové tvary vyskytujú aj v ostatných pádoch (dwóch/dwu; obóch/obu). V Nsg. v spojení s osobnými maskulínami sú tri fakultatívne tvary: dwaj + substantívum v nominatíve (dwaj chłopcy)/dwóch + substantívum v genitíve (dwóch chłopców)/dwu + substantívum v genitíve (dwu chłopców); analogicky aj obydwaj/obydwóch/obydwu. oľština lovenčina oľština lovenčina Nžo dw-aj dv-aja Nžo trz-ej, czter-ej tr-aja, štyr-ia dw-óch/dw-u ( + Gen.) trzech, czterech ( + Gen.) Nnž dw-a dv-a Nnž trz-y, czter-y tr-i, štyr-i Nf dwi-e dv-e Nf trz-y, czter-y tr-i, šty-ri Nn dw-a miasta (dwoje dzieci) dv-e Nn trz-y, czter-y tr-i, štyr-i G dw-óch/dw-u dv-och G trz-ech, czter-ech tr-och, štyr-och D dw-om/dw-u dv-om D trz-em, czter-em tr-om, štyr-om Amžo dw-óch/dw-u dv-och Amžo trz-ech, czter-ech tr-och, štyr-och Am dw-a dv-a Am trz-y, czter-y tr-i, štyr-i Af dwi-e dv-e Af trz-y, czter-y tr-i, štyr-i An dw-a miasta dv-e An trz-y, czter-y tr-i, štyr-i L (o) dw-óch/dw-u dv-och L (o) trz-ech, czter-ech tr-och, štyr-och I dw-oma; pre feminína dwi-ema/dw-oma dv-oma/ dv-omi I trz-ema, czter-ema tr-omi/tr-oma, štyr-mi V poľštine sa odlišuje kontext: Rozmawialiśmy z dwojgiem ludzi. (muž a žena) a z dwoma ludźmi s dvoma ľuďmi (rovnakého pohlavia). Nie było dwóch/dwojga ludzi. owiedziałem to czterem osobom, ale czworgu dzieciom. Rozmawiali o trzech sprawach, studentach/trojgu studentach; widzieli go z dwoma psami, ale z dwojgiem dzieci; pięć kobiet, ale pięciu studentów päť žien, päť študentov/piati študenti. oľština lovenčina oľština lovenčina a) flektívne b) neflektívne a) flektívne b) neflektívne Nžo pięci-u piat-i Nžo piętnast-u pätnást-i Niné pięć päť Niné piętnaści-e pätnásť G pięci-u piat-ich G piętnast-u pätnást-ich D pięci-u piat-im D piętnast-u pätnást-im Ažo pięci-u piat-ich päť Ažo piętnast-u pätnást-ich pätnásť Ainé pięć päť Ainé piętnaści-e pätnásť L (o) pięci-u piat-ich L (o) piętnast-u pätnást-ich I pięci-u/ pięci-oma piat-imi I piętnast-u/ piętnast-oma pätnást-imi 213 t r a n a

12 8 RONOMINÁ (ZÁMENÁ ZAIMKI) A NUMERÁLIÁ (ČÍLOVKY LICZEBNIKI) orov. skloňovanie 6 19, desiatky a stovky do 900 (sto stu, dwieście dwustu, trzysta trzystu). Číslovky 5 a vyššie sa spájajú so substantívami v Gpl. Číslovky, ktoré možno písať osobitne, sa pokladajú za jednu lexému, ak im zodpovedá jeden číselný zápis, napr (tisíc deväťsto deväťdesiatšesť). V účtovníctve, v poštových poukážkach píšeme číslovky dovedna (tisícpäťdesiat). V slovenčine sa číslovka dvesto neskloňuje, v poľštine sa skloňujú obidva komponenty: dwieście dwustu, porov. aj flexiu prvého komponentu pri pięciuset (od 500 do 900), ale trzysta trzystu, czterysta czterystu a) flektívne b) neflektívne a) flektívne b) neflektívne Nžo pięćdziesięci-u päťdesiat-i Nžo pięciuset Niné pięćdziesiąt päťdesiat Niné pięćset G pięćdziesięci-u päťdesiat-ich G pięciuset D pięćdziesięci-u päťdesiat-im D pięciuset päťdesiat päťsto Ažo pięćdziesięci-u päťdesiat-ich Ažo pięciuset Ainé pięćdziesiąt päťdesiat Ainé pięćset L (o) pięćdziesięci-u päťdesiat-ich L (o) pięciuset I pięćdziesięci-u/pięćdziesięci-oma päťdesiat-imi I pięciuset Ordináliá Radové číslovky sú adjektiváliá, najčastejšie sa skloňujú podľa vzoru pekný či skôr krásny (prvý, druhý, piaty, ôsmy), zriedkavo cudzí (tretí) a tvoria sa zväčša pravidelne od základných čísloviek. V slovenčine sa radové číslovky vyjadrujú číslom a bodkou, v poľštine iba číslom (pri označovaní hodín, dátumu, čísla strany v bibliografickom údaji, porov. 1. máj 1 maja) alebo číslom a bodkou (v ostatných prípadoch, napr. yn chodzi do 5. klasy.) Zlomkové numeráliá Vyskytujú sa v obidvoch jazykoch: 1/2 pol pół; 1,5 poldruha półtora, 1/3 jedna tretina jedna trzecia, 1/4 štvrtina, štvrť jedna czwarta, ćwierć, 1/5 pätina jedna piąta. Číslovka półtora (litra) má v mužskom a strednom rode koncovku -a, v ženskom -ej: półtorej godziny. Desatinné čísla: 0,2 nula celých, dve desatiny zero i dwie dziesiąte; 3,24 tri celé, dvadsaťštyri stotín trzy i dwadzieścia cztery setne; 3,245 tri celé, dvesto štyridsaťpäť tisícin trzy i dwieście czterdzieści pięć tysięcznych Kolektíva Kolektíva sa používajú v obidvoch jazykoch v tej istej funkcii ako kardináliá v spojení s pomnožnými substantívami: dvoje huslí dwoje skrzypiec, troje dverí troje drzwi, pätoro nohavíc, jedny nožnice pięcioro spodni, jedne nożyce. oľské tvary kolektív sa používajú navyše aj na označenie skupín rozličného pohlavia (było nas pięcioro bolo nás päť/boli sme piati) a pri mláďatách (czworo kurcząt štyri kurence). V slovenčine sa tu využívajú tvary základných čísloviek pre životné maskulína: dvaja profesori (pán a pán profesor, pán profesor a pani profesorka) dwoje profesorów (pan i pani profesor), traja súrodenci (bez rozlíšenia rodu) troje rodzeństwa (s rozlíšením rodu), porov. Mieczkowska, 2003, s oľština lovenčina oľština lovenčina N dwoje N czworo G dwojga G czworga D dwojgu D czworgu A dwoje dvoje A czworo štvoro L o dwojgu L o czworgu I dwojgiem I czworgiem 214 t r a n a