Sociálna znevýhodnenosť

Transkrypt

1 Autorky: PhDr. Jana Tholtová doktorandka Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku PaedDr. Tatiana Gandelová doktorandka Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku PaedDr. Marcela Skočíková, PhD. Recenzentka: doc. PhDr. Ing. Emília Janigová, PhD. Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku Sociálna znevýhodnenosť

2

3 Sociálna znevýhodnenosť 3 Obsah Obsah Úvod...7 TEORETICKÁ ČASŤ Základné pojmy Vývin osobnosti dieťaťa zo sociálne znevýhodneného prostredia Sebapoznávanie ako predpoklad sebauplatnenia a profesionálnej orientácie u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia Typy a druhy znevýhodnenia Zdravotné znevýhodnenie Sociokultúrne znevýhodnenie Psychosociálny hendikep Rodina Rodinný systém Rodina a sociálne znevýhodnenie Následky psychickej deprivácie u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia Výchova a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia Učiteľ žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia Výchovný poradca Psychológ Sociálny pedagóg...48

4 4 Sociálna znevýhodnenosť Obsah 5.5 Špeciálny pedagóg Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP) Centrum špeciálnopedagogického poradenstva (CŠPP) Tretí sektor Dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia a špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby (ŠVVP) Poradenský proces v oblasti kariérovej prípravy žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia Možnosti podpory výchovno-vzdelávacieho procesu a výber vhodnej intervencie pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v škole Poradenský proces v CPPPaP a CŠPP Posúdenie štruktúry záujmov Posúdenie celkovej úrovne všeobecných mentálnych schopností Diagnostika osobnostných predpokladov Posúdenie čiastkových schopností a zručností Pozornosť, pracovné tempo, percepčná záťaž Pamäť Tvorivosť Matematické schopnosti Hodnotenie reči a jazykových schopností Analýza získaných údajov, tvorba osobného, kariérneho profilu, správy...102

5 Sociálna znevýhodnenosť 5 Obsah PRAKTICKÁ ČASŤ Preventívny, stimulujúci skupinový program pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia zameraný na rozvoj osobnosti, sociálnej interakcie, emočnej inteligencie a na kariérovú prípravu Práca so skupinou Vedenie skupiny Zásady optimálnej komunikácie v skupine Organizácia skupinovej aktivity Preventívny skupinový program Ukážky skupinových programov pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia Námety na úvodné pohybové aktivity ( rozohrievacie aktivity ) Námety na tvorivé dielne, rozvíjanie pracovných zručností Poznanie seba samého ako forma úspechu v kariére alebo rozvíjanie osobnosti dieťaťa a jeho emočnej inteligencie prostredníctvom skupinového programu Proces učenia, učebné štýly a dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia VARK Dotazník na zistenie učebných štýlov Typológia (rozdelenie, druhy) učebných štýlov Učebné štýly klasifikované podľa zmyslových preferencií Učebné štýly podľa prevažujúcich druhov inteligencie...240

6 6 Sociálna znevýhodnenosť Obsah 16. Učebné štýly podľa D. A. Kolba Povrchový a hĺbkový prístup k učeniu Námety na rozvoj kognitívnych procesov dieťaťa zo sociálne znevýhodneného prostredia Aktivity orientované na vytvorenie pozitívnej klímy v triede Kariéra, profesijná orientácia dieťaťa zo sociálne znevýhodneného prostredia Aktivity a námety na zistenie profesijnej orientácie Etika správania, rozvoj estetického vnímania, budovanie úcty k ľuďom bez rozdielu národnosti, rasy, sociálneho statusu Spoločenská etiketa a kódex správania Prvé kontakty nadväzovanie stykov medzi ľuďmi Použitá a odporúčaná literatúra...385

7 Sociálna znevýhodnenosť 7 Úvod Úvod V každom je slnko, len ho treba nechať vyjsť. (Sokrates) Pri tvorbe a písaní tejto publikácie sme vychádzali z uvedeného motta a odborná prax nám ukazuje, že aj v deťoch zo sociálne znevýhodneného prostredia je veľa skrytých talentov, schopností, zručností, len ich treba nájsť a ďalej rozvíjať. Dieťa je dar, je najväčší poklad, túži po láske, objatí a porozumení. Túži mať priateľov, kamarátov, dôverníkov. Úloha rodičov, pedagógov, odborníkov je hľadať cesty, ako pomáhať deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia v úspešnom začlenení sa do triedneho kolektívu, do spoločnosti. Príručka pozostáva z dvoch častí: teoretickej a praktickej. Teoretická časť ponúka základné informácie ohľadom terminológie a základných pojmov: sociálne znevýhodnenie, sociálne prostredie, rodina, škola, potreby dieťaťa, sociálny status, výchova a vzdelávanie. Praktická časť je venovaná praktickým námetom, skupinovým aktivitám a programom, ktorými môžete rozvíjať osobnosť dieťaťa zo sociálne znevýhodneného prostredia, jeho kognitívne procesy, interpersonálne vzťahy, ponúka návody na vytvorenie pozitívnej klímy v triede, návody, ako pomôcť dieťaťu v príprave na budúce povolanie, tréning komunikácie, peer program a námety na tvorivé dielne. Veríme, že objavíte cesty, ako pomáhať deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, a uvedená príručka Vám pri tom bude nápomocná. Skutky sú silnejšie ako slová... Autorky

8 8 Sociálna znevýhodnenosť Základné pojmy TEORETICKÁ ČASŤ 1. Základné pojmy Naša ústava zaručuje každému dieťaťu právo na vzdelanie. Je však mnoho faktorov pôsobiacich z vonkajšieho prostredia dieťaťa, ktoré jeho prístup k vzdelaniu priamo alebo nepriamo ovplyvňujú. V nedávno zverejnených výstupoch z rôznych výskumov OECD napríklad vyplýva, že deti, ktoré pochádzajú z rodín s nízkymi príjmami, majú len 20% šancu, že skončia strednú školu. Koľko takýchto detí máme vlastne v našich školách? V niektorých štúdiách sa uvádza, že len v slovenských základných školách je takýchto žiakov takmer Pomerne často dostávajú status žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale tento pojem sa nepoužíva prísne jednotne, ustálene, často je rôzne chápaný a vykladaný. Práve vzhľadom na túto nejednotnosť považujeme za potrebné uviesť na začiatku našej publikácie základné pojmy, ktoré v našej práci budeme používať, ale aj také, ktoré je potrebné vysvetliť práve preto, lebo s danou problematikou priamo či nepriamo, viac alebo menej súvisia. Sociálny styk ide o proces odovzdávania informácií a vytvárania medziľudských vzťahov, či už v širšom, alebo užšom kontexte, predstavuje druh spoločenských vzťahov. Sociálne vzťahy sú vzťahy medzi jednotlivcami v sociálnej skupine, ktoré majú rôznu intenzitu, šírku, kvalitu, rozsah. Sociálna rola, status vyjadrujú postavenie jednotlivca v sociálnej skupine, spoločnosti, ktoré vzniká na základe rovnosti alebo nerovnosti, nadradenosti, podradenosti. Sociálne normy sú všeobecne dané pravidlá pre jednotlivca, skupinu, ktoré určujú spôsob spoločenského správania, kontrolný systém, stanovenie sankcií v prípade ich nedodržiavania. Sociálna nerovnosť sociálnu nerovnosť možno charakterizovať ako stav, v ktorom členovia spoločnosti nemajú rovnaký prístup

9 Sociálna znevýhodnenosť 9 k sociálnym zdrojom, najmä k tým najvýznamnejším, a to k materiálnemu bohatstvu, moci a prestíži (Sopóci, Búzik, 1999, s. 7). Materiálne bohatstvo inak nazvané ekonomické postavenie, moc a prestíž sú častými faktormi, na základe ktorých vznikajú teórie sociálnych stratifikácií. Základom sociálnej stratifikácie však môže byť aj etnicita, pohlavie, vek, rasa atď. (Sopóci, Búzik, 1999, s. 8). Nimi sa jednotlivci či skupiny ľudí zaraďujú k príslušnej sociálnej triede. Čo podmieňuje sociálnu rovnosť či nerovnosť? 1. Príjmová nerovnosť Je obyčajne najviditeľnejšia, charakterizovaná finančným príjmom rodiny a jej členov, závislá od počtu spoločne alebo samostatne hospodáriacich jednotiek (rodiny). 2. Nerovnosť v spotrebe a životnom štýle Súvisí s príjmovou nerovnosťou. Vyjadruje sa v spotrebe nižšej kvality, menšieho rozsahu, nízkej pestrosti používaných značiek tovarov a v povahe konzumovaných položiek. 3. Statusová nerovnosť Rozdielny rozsah prestíže, roly, postavenia, moci či majetku. 4. Nerovnosť v schopnostiach, vo vzdelaní a v prístupe k vzdelaniu Základné pojmy Rozdielna kvalita učiteľov, vybavenie škôl, nedostupnosť, rozdielne technicko- -materiálové vybavenie, chýbajúci asistenti, školskí špeciálni pedagógovia. 5. Nerovnosť na trhu práce Rodová diskriminácia, diskriminácia na základe veku, skúseností, etnických skupín, kvalifikácie.

10 10 Sociálna znevýhodnenosť Základné pojmy Sociálna exklúzia ako synonymum sociálneho vylúčenia nahradilo v európskom politickom priestore používanie pojmu chudoba (Mareš, 1999, s. 165). Za adekvátny pojem k sociálnej exklúzii považujeme aj pojem sociálna izolácia. Sociálne vylúčenie zahŕňa rozmanité formy neuznania, alienácie (odcudzenia), nerešpektovania ľudskej dôstojnosti, znevýhodnenia či deprivácie (Ondrejkovič, 2009, s. 101). Tieto formy sprevádza najmä fyzické osamotenie jednotlivca, rodiny či celej skupiny osôb od majoritnej spoločnosti. Kultúrne znevýhodnenie podľa Ministerstva kultúry Slovenskej republiky ( chápe znevýhodnené skupiny obyvateľstva ako marginalizované, na okraj spoločnosti vytláčané skupiny ľudí, často vystavené sociálnej a kultúrnej izolácii a rôznym formám diskriminácie. Väčšinou sa ocitajú bez prístupu k informáciám, trhu práce, vzdelaniu a kultúre a bez celkovej účasti v procese rozhodovania o spoločenských procesoch. V najširšom slova zmysle sem patria zdravotne postihnutí občania, rómske komunity žijúce v osadách alebo na mestskej periférii, deti a mládež, starší ľudia, azylanti, bezdomovci, nezamestnaní a ďalší ľudia ohrození chudobou a sociálnym vylúčením atď. Tieto skupiny sú často odkázané na pomoc a dobrú vôľu štátu. Ide v podstate o tých najviac ohrozených a najbezbrannejších. Špeciálnym prípadom znevýhodnených skupín sú niektoré skupiny detí, žien a vo všeobecnejšej rovine sa k nim viažuca téma rodovej problematiky a rodovej integrácie. Napríklad pre rómsku populáciu má veľký význam kultúra, tradície, jazyk, čo je potrebné zohľadňovať aj pri individuálnej a skupinovej práci s dieťaťom a rodinou. Preto ako priority rozvoja kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva sú uvádzané napríklad: vytváranie podmienok na uľahčenie prístupu ku kultúrnym hodnotám pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva, vytváranie podmienok na podporu trvalej udržateľnosti inštitúcií rozvíjajúcich kultúru znevýhodnených skupín obyvateľstva, odstraňovanie fyzických i mentálnych bariér v prístupe ku kultúre znevýhodnených skupín obyvateľstva, informovanie o kultúre znevýhodnených skupín obyvateľstva a bariérach,

11 Sociálna znevýhodnenosť 11 Základné pojmy rozširovanie tradičného chápania kultúry smerom k prierezovému systému, zahŕňajúceho a prestupujúceho všetky oblasti života, neredukovaného na úzku oblasť umenia, napomáhanie vytvárania špecifických kultúrnych hodnôt znevýhodnených skupín obyvateľstva, vnímanie kultúry ako integrujúceho mechanizmu spájajúceho minoritnú kultúru s majoritnou a pristupovanie ku kultúre ako k systému fungujúcemu na univerzálnom princípe rovnosti v rozmanitosti, zabezpečenie znevýhodneným skupinám obyvateľstva prístup k informáciám, ktoré sa týkajú napĺňania ich kultúrnych potrieb a vyrovnávania šancí v oblasti kultúry, pomoc znevýhodneným skupinám obyvateľstva prostredníctvom kultúry znižovať riziká vylúčenia a zapájať ich do procesu sociálneho začleňovania prostredníctvom kultúrnych mechanizmov, sprístupňovanie informácií o marginalizovaných skupinách smerom k majoritnej spoločnosti, podporovanie a vytváranie vhodného právneho, inštitucionálneho a finančného prostredia na ochranu a rozvoj kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva, prostredníctvom kultúrnych mechanizmov prispievať k odstraňovaniu bariér v prístupe ku kultúre a tým k zmierneniu sociálnych rozdielov, izolácie a marginalizácie znevýhodnených skupín obyvateľstva, vytváranie podmienok na vznik rôznych informačných databáz o znevýhodnených skupinách obyvateľstva a ich kultúrnych potrebách, posilňovanie spolupráce rezortu kultúry s orgánmi štátnej správy a samosprávy, ktoré sa zaoberajú témou kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva s cieľom získavania informácií, výmeny skúseností a koordinácie podpory.

12 12 Sociálna znevýhodnenosť Základné pojmy Výchovne menej podnetné prostredie taktiež súvisí so sociálne znevýhodneným prostredím. Zároveň je nutné zdôrazniť, že výchovne málo podnetné prostredie sa môže vyskytovať nielen v nepriaznivých sociálnych podmienkach, ale aj v ekonomicky veľmi dobrých. Počet detí zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v posledných rokoch zvyšuje, čo je podmienené hlavne (Rosinský, Klein, 2008, s ): značnými populačnými prírastkami rómskeho obyvateľstva pri poklese prírastkov majoritného obyvateľstva, rastom nezamestnanosti ľudí, nástupom drog a rôznych lákadiel doby, stratou zdravého rodinného života. Sociálne znevýhodnené prostredie (ďalej iba SZP ) Časopis PEDAGOGIKA.SK, 2014, Vol. 5. (No. 1: 5 27) uvádza: Okrem skutočnosti, že neexistuje jednotná (operačná) definícia sociálne znevýhodneného prostredia, ďalším problémom je fakt, že pravdepodobne aj pre chýbajúcu definíciu dochádza k jeho voľnému priraďovaniu k rozličným obsahom: raz je použitý na pomenovanie detí pochádzajúcich z rómskeho etnika (bez toho, aby na to bolo explicitne upozornené), inokedy pre deti z ekonomicky zaostalého prostredia, prípadne pre deti z kultúrne zaostalého prostredia a podobne. S absenciou definície tohto pojmu súvisí aj používanie jeho rôznych modifikácií: rómske deti sociálne a stimulačne zanedbané (Spoločné memorandum o inklúzii, 2003), deti zo znevýhodneného socioekonomického prostredia (Dočkal, Farkašová, 2004), deti zo znevýhodneného sociálneho prostredia (Farkašová, Kundrátová, 2004), rómske deti zo sociálne znevýhodneného prostredia (Fliegel, 1992), znevýhodnené sociálne skupiny (Kariková, Kasáčová, 2005) alebo deti zo sociokultúrne znevýhodneného prostredia, s tým, že z textu obvykle nie je dostatočne jasné, čo presne použité pomenovanie vyjadruje. Napríklad Ľuptáková (2005) uvádza, že... v literatúre býva také prostredie (rodinné prostredie rómskeho etni-

13 Sociálna znevýhodnenosť 13 Základné pojmy ka) označované ako sociálne znevýhodnené či výchovne málo podnetné. Toto tvrdenie vyvoláva dojem synonymického používania sociálnej znevýhodnenosti a nízkej výchovnej podnetnosti. Horňák, Petrasová (2001) redukujú synonymické používanie pojmov označením: rómske dieťa zo sociálne slabšieho a výchovne menej podnetného prostredia. Nie je zriedkavé, že v jednom a tom istom dokumente na pomenovanie tej istej skutočnosti použijú autori dvoj- aj trojnásobne modifikovaný výraz: sociálne znevýhodnené prostredie, socioekonomicky znevýhodnené prostredie, sociálne zanedbané prostredie. Portik (2003, s. 65) napríklad na jednej strane publikácie kumuluje nasledujúce pojmy: rómske deti z jazykovo a sociálne znevýhodneného prostredia, sociálne menej podnetné prostredie, znevýhodnené prostredie, malopodnetné prostredie. (Citované: PEDAGOGIKA.SK, 2014, Vol. 5. (No. 1: 5 27), statpedu.sk/sk/sections/view/statne-vzdelavacie-programy/statnyvzdelavaci-program) Bakošová napríklad za SZP v širšom slova zmysle považuje také sociálne prostredie, kde absentujú základné psychologické, pedagogické, materiálne, kultúrne i demografické faktory, ktoré prispievajú k integrite osobnosti. Zaraďuje sem prostredie, v ktorom sa nachádzajú faktory ako negramotnosť, nízka životná úroveň, nízky stupeň vzdelania, nezamestnanosť, chudoba, alkoholizmus, zdravotné postihnutie, spolužitie viacerých generácií v malom priestore, násilie, nezáujem o deti, nízka miera starostlivosti o deti (Bakošová, 2004, s. 43). Za základné kritériá pre sociálne znevýhodnené prostredie sú obyčajne považované: dysfunkčná rodina, chudoba a hmotná núdza, nedostatočné vzdelanie rodičov, príp. zákonných zástupcov (ak aspoň jeden z nich nezískal vzdelanie poskytované základnou školou), nevyhovujúce bytové a hygienické podmienky,

14 14 Sociálna znevýhodnenosť Základné pojmy vyučovací jazyk školy je iný ako jazyk, ktorým hovorí osoba v domácom prostredí, segregované rómske komunity (osady), sociálna exklúzia. Školský zákon chápe a definuje SZP: ako prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne a jazykové podmienky nedostatočne stimuluje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností jednotlivca, nepodporuje jeho efektívnu socializáciu a neposkytuje dostatok primeraných podnetov na rozvoj osobnosti. Spôsobuje sociálno-kultúrnu depriváciu, deformuje intelektuálny, mravný a citový rozvoj jednotlivca. Z aspektov edukácie dieťa z týchto dôvodov môžeme považovať za žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Sociálne znevýhodneným prostredím je v zmysle školského zákona pre žiaka rodina: ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a príjem rodiny je najviac vo výške životného minima, v ktorej aspoň jeden z rodičov alebo osoba, ktorej je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, patrí do skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, v ktorej najvyššie ukončené vzdelanie rodičov je základné alebo aspoň jeden z rodičov nemá ukončené základné vzdelanie, ktorá má neštandardné bytové a hygienické podmienky (napr. žiak nemá vyhradené miesto na učenie, nemá vlastnú posteľ, nie je zavedená elektrická prípojka a pod.), vyučovací jazyk školy je iný než jazyk, ktorým hovorí dieťa v domácom prostredí.

15 Sociálna znevýhodnenosť 15 Vývin osobnosti dieťaťa zo SZP Dieťa/žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia Za žiaka zo SZP je potom považovaný žiak, ktorý spĺňa najmenej tri z vyššie uvedených piatich kritérií. Riziká používania pojmu SZP Používanie pojmu sociálne znevýhodnené prostredie (dieťa) môže so sebou prinášať však aj isté riziká, na ktoré by sme nemali zabúdať. Rodinná anamnéza, história rodiny, hodnotový systém rodiny sú veľmi citlivé údaje a označenie dieťaťa za dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia by nemalo viesť k hodnoteniu rodiny, posudzovaniu výchovných prístupov a pod. Týmto by sa nemalo uberať z dôstojnosti rodičov a ich dieťaťa, ktoré má právo na vzdelávanie a výchovu. Znevýhodnené prostredie môže mať prechodný alebo dlhotrvajúci charakter, a to v závislosti od viacerých symptómov danej rodiny (schopnosť riešiť problémy, fyzické a psychické predpoklady rodičov, dedičnosť, pomoc blízkych, charity a pod.). V centre našej pozornosti je dieťa (žiak), ktoré môže získať podľa svojich schopností, zručností najvyššie možné vzdelanie, môže sa naučiť žiadaným vzorcom správania, získať sociálnu a emocionálnu podporu. 2. Vývin osobnosti dieťaťa zo sociálne znevýhodneného prostredia Vývin a formovanie osobnosti Človek je tvor spoločenský, pretože sa rodí do určitého sociálneho a kultúrneho prostredia. Proces jeho zoznamovania sa s týmto prostredím sa nazýva socializácia. Je to proces sociálneho učenia, t. j. učenia, ktoré sa odohráva v sociálnych situáciách a vyžaduje si osvojenie žiaducich spôsobov správania.

16 16 Sociálna znevýhodnenosť Vývin osobnosti dieťaťa zo SZP Na životnej ceste sa človek musí vyrovnávať s úlohami, tranzitnými a náročnými situáciami, problémami, so sociálne znevýhodneným prostredím, segregáciou, s konfliktami, ktoré majú pôvod buď v prostredí, alebo v ňom samom. Situácie, ktoré vo zvýšenej miere kladú nároky na človeka, sa vyskytujú v každom štádiu vývinu osobnosti. Tvoria ich tzv. vývinové úlohy, s ktorými sa každý človek musí vyrovnať (Koščo, 1979, s. 79). Súčasťou prípravy človeka na plnenie rozličných vývinových úloh a riešenie rozličných životných situácií je formalizovaný proces výchovy a vzdelávania a v jeho rámci prijímanie, spracúvanie a využívanie informácií rozličných foriem, úrovní a druhov. Pojem špecifických informácií vzťahujúcich sa na rôzne aspekty vývinu osobnosti definujeme ako: vnímateľný obraz takého poznaného, predpokladaného alebo prežitého obsahu skutočnosti, ktorý je využiteľný pri plnení rôznych špecifických profesionálnych vývinových úloh a riešení špecifických situácií v celom biodromálnom vývine osobnosti (Koščo, 1979, s. 105). Profesionálny vývin prebieha v procese neustálej interakcie osobnosti so sociálnym prostredím teda aj s tým sociálne znevýhodneným v neustálom prijímaní, triedení, spracovávaní a využívaní informácií. Pre tento vývin je veľmi dôležité poznať celú osobnosť jej štruktúru. Štruktúra osobnosti vyjadruje vnútorné usporiadanie osobnosti, t. j. skladbu prvkov, dispozícií, ktoré sú chápané ako funkčné elementy, resp. ako elementy funkcií rôznych kategórií. Štruktúra poukazuje na určitý trvalejší stav, relatívne stále usporiadanie, ale súčasne i na správanie tohto usporiadaného celku (Nakonečný, 1995). Osobnosť tak chápeme ako usporiadaný celok, nie však celok nemenný. Štruktúru osobnosti každého dieťaťa, teda aj toho zo SZP, vytvára rad psychických vlastností osobnosti schopnosti, temperament, charakter, motívy, postoje, záujmy a potreby, ktoré je potrebné poznať a mať na pamäti vo výchovno-vzdelávacom procese.

17 Sociálna znevýhodnenosť 17 Vývin osobnosti dieťaťa zo SZP Z dôvodu čo najrovnomernejšieho vývinu osobnosti je preto pre dieťa zo SZP nesmierne dôležité všetkými dostupnými prostriedkami spoločnosti podporiť do maximálnej možnej miery vytváranie maximálne stimulujúceho prostredia či už doma, v škole, alebo v mimoškolských aktivitách. Normalita osobnosti normalita duševného vývoja vyplýva z porovnávania výkonov jednotlivca so širším populačným rámcom daného vekového obdobia. Odchýlky majú aspekt kvantitatívny (hyper hypo) aj kvalitatívny (úzkosť, strach, závislosť, neintegrovanosť a pod.). Vzájomne sa líšia pôvodom (organické funkčné), rozsahom (čiastkové širšie), priebehom (prechodné trvalé). Pre dieťa sú východiskovým stavom biologické a sociálne podmienky, ktoré predurčujú jeho zdravý fyzický a psychický vývoj: rodina bez genetickej zaťaženosti, optimálne tehotenstvo a pôrod, dobrá socioekonomická situácia rodiny, dobrá úroveň hygienického a kultúrneho prostredia, úplnosť rodiny (či už vlastnej, alebo náhradnej), telesné a duševné zdravie rodičov, citová zrelosť rodičov, dostatok lásky, záujmu, porozumenia atď. Výchovné chyby rodičov (nejednotnosť, nedôslednosť, neprimerané tresty, ľahostajnosť, netrpezlivosť, mrzutosť, krutosť), neuspokojivé rodinné pomery (nestabilita rodinného života, časté sťahovanie, úteky, časté konflikty a napätie, alkoholizmus) sú častými príčinami neurotických príznakov u detí. Najčastejšie sa stretávame s nasledujúcimi prejavmi: nočné pomočovanie (enuresis nocturna), zajakavosť (balbuties), mutizmus, tiky, bolesti hlavy, strachy, úzkosti, fóbie, depresívne syndrómy, hysterické reakcie, psychomotorický nepokoj, pohybová stereotypnosť, nutkavé reakcie, nočný des, poruchy spánku, onánia.

18 18 Sociálna znevýhodnenosť Vývin osobnosti dieťaťa zo SZP 2.1 Sebapoznávanie ako predpoklad sebauplatnenia a profesionálnej orientácie u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia Podstatou sebapoznania je utváranie vlastného self-konceptu u detí zo SZP, ktorý úzko súvisí s formovaním vlastného sebavedomia, utváraním sebahodnotenia a vlastného celkového sebaobrazu. U týchto detí predstavuje prioritu, ktorou je potrebné sa seriózne a systematicky zaoberať, preto sa tejto téme budeme viacej venovať. V praktickej časti nájdete aktivity na rozvíjanie osobnosti dieťaťa, jeho emocionálnej inteligencie, sebavedomia, sebahodnotenia a celkového budovania a rozvoja self-konceptu. Sebahodnotenie, sebavedomie ovplyvňuje komunikáciu, správanie dieťaťa, jeho reakcie, vytváranie a budovanie sociálnych vzťahov, školské výkony aj proces voľby budúceho povolania. Ak chceme porozumieť deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, pozrime sa spolu na teoretické východiská tvorby self-konceptu. Sebavedomie Pohľad do učebníc psychológie nám toho veľmi veľa o sebavedomí nepovie. Napriek tomu sa v praxi s týmto termínom stretávame v dnešnej dobe veľmi často. Najčastejšie vtedy, keď to so sebavedomím nie je úplne v poriadku, najmä keď je zašliapnuté, ponížené, prípadne tam, kde je nadmerne vysoké, jednoducho povedané, keď je sebavedomie nezdravé a to v rôznych jeho aspektoch. Sebavedomím prežíva človek hodnotu vlastného ja i subjektívny postoj k sebe samému, ktorý do značnej miery odráža to, ako nás hodnotia iní (Kondáš 1979, s. 190). Avšak nie všetci sme rovnako citliví na to, ako nás hodnotí sociálne okolie. Niektorí podliehajú tomuto hodnoteniu príliš, iní si ho veľmi nevšímajú. Podľa Křivohlavého (in Psychologie dnes, 9/2001) je sebavedomie subjektívnym vedomím vlastnej hodnoty. Tak sa postupne dostávame k pojmu, ktorému sa v psychológii naopak venuje väčšia pozornosť k self-esteemu, teda sebahodnoteniu či sebaoceneniu. Křivohlavý

19 Sociálna znevýhodnenosť 19 Vývin osobnosti dieťaťa zo SZP uvádza, že v posledných desiatich rokoch sa tejto problematike venujú autori vo viac ako odborných príspevkoch. Psychologický slovník uvádza niekoľko definícií sebahodnotenia. Medzi iným aj to, že: sebahodnotenie je stav mysle, ktorý sa vyznačuje neprítomnosťou neistoty, ostychu a je sprevádzaný vierou v seba a svoje schopnosti, bez prítomnosti podceňovania, ale i preceňovania (Hartl, Hartlová, 2000, s. 523). Systém sebavedomia je podľa Horneyovej (in Hall, Lindzey, 1997, s. 132) tvorený z dvoch fenoménov, ktoré sa vyskytujú spoločne, a to: neurotická hrdosť a sebanenávisť. Neurotická hrdosť Horneyová ju označuje ako falošnú hrdosť, pretože je založená na idealizovanom self a zároveň ho podporuje. Avšak neustále zlyhávanie aktuálneho self v bežnom živote produkuje sebanenávisť, resp. kritiku seba samého, a tak každé zlyhávanie podľa Horneyovej zvyšuje sebanenávisť a zároveň aj potrebu človeka potvrdiť si úctu v rámci idealizovaného self. Zvýšené sebavedomie hypertrofovaným sebavedomím označujú Hartl, Hartlová v Psychologickom slovníku súbor vzorcov správania sa jednotlivca, ktorými ho vyzbrojila rodinná výchova, vyznačujúci sa takým silným a nezraniteľným sebavedomím, že akákoľvek kritika jednotlivcom neotrasie. Tento typ sebavedomia je často označovaný ako syndróm kačacieho peria, po ktorom veľmi ľahko kĺže voda, ktorá sa ho takmer ani nedotkne, tak ako kritika u človeka so zvýšeným sebavedomím. Znížené sebavedomie pod zníženým sebavedomím rozumieme najmä zníženie vlastnej ceny, hodnoty. Nízke sebavedomie má svoje korene už v detstve, kde sa vytvára najmä prostredníctvom výrokov a hodnotení, ktoré dieťa dostáva od svojich blízkych v rodine, priateľov, spolužiakov a učiteľov. Tieto kľúčové osoby vo vývine dieťaťa často priraďujú dieťaťu nálepky, ktorými ho označujú (najmä ako hlupáka, lajdáka, nemehlo, neschopného a pod.).

20 20 Sociálna znevýhodnenosť Vývin osobnosti dieťaťa zo SZP Znížené sebavedomie u človeka je často priestorom pre vznik komplexu menejcennosti v dôsledku priraďovania negatívnych hodnotení od iných a v dôsledku vlastných osobných sklamaní a zlyhaní v rôznych životných situáciách. Pocity menejcennosti sa veľmi často vyskytujú najmä ako dôsledok neuspokojených potrieb po sebauplatnení a vlastnom úspechu. Zdroje nízkeho sebavedomia (Křivohlavý, in Psychologie dnes, 9/2001): perfekcionizmus nie som taký dokonalý, aký by som chcel byť, pocity viny previnil som sa voči tomu či onomu nariadeniu a nesiem za to vinu, zahanbenie, stud to či ono som urobil zle, pasivita mal som niečo urobiť, a neurobil som to, zranenie, psychická trauma som tým hlboko poznamenaný, nekompetencia nie som schopný, neviem, nedokážem, neviem si rady, odmietnutie neprijali ma medzi seba, zbavili sa ma, vylúčili ma, obeť neprávom ma obviňujú, odsudzujú, zlyhanie sebaovládania neovládol som svoje pokušenia, túžby, vášne a priania, sociálna izolácia som spoločensky mimo, neprijímajú ma medzi seba. Zdravé, primerané sebavedomie je charakteristické primeranou mierou sebavedomia, ktoré je základom životnej rovnováhy. Vznik a počiatky formovania zdravého sebavedomia spadajú do obdobia detstva, kde obdobne ako u zníženého sebavedomia zohrávajú dôležitú úlohu kľúčové osoby, s ktorými dieťa prichádza dennodenne do kontaktu. Pokiaľ sa dieťa stretáva počas detstva s uznaním, primeranou podporou a ocenením v sociálnych sférach, v ktorých sa pohybuje (rodina, ško-

21 Sociálna znevýhodnenosť 21 Vývin osobnosti dieťaťa zo SZP la, priatelia, voľnočasové aktivity), vytvára sa priestor pre vznik zdravej osobnosti. Dôležité je, aby ocenenia a pochvala neboli nezaslúžené, pretože vzniká riziko, že pri opakovanom stretnutí s realitou zažijú deti sklamanie, ktoré môže viesť v budúcnosti k ťažkostiam vo vnímaní a posudzovaní seba samého a svojich schopností. Sebahodnotenie, utváranie sebahodnotenia Slovo sebahodnotenie sa skladá z dvoch častí seba a hodnotenie tým nám naznačuje aj samotný význam. Průcha a kol. uvádza, že hodnotiť znamená zisťovať, posudzovať niečí výkon, oceňovať niečo, zisťovať hodnotu a pri sebahodnotení ide teda o hodnotenie seba (Pedagogický slovník, 1998, s. 192). Sebahodnotenie zahŕňa to, ako si človek váži sám seba, akú má mienku o sebe, svojich schopnostiach, výkonoch, o tom, čo v živote dosiahol, a, samozrejme, sebahodnotenie zhŕňa aj odraz osobnej a spoločenskej prestíže. Človek vo vzťahu k sebe realizuje dve aktivity: pozoruje a hodnotí seba samého, pričom sám je tým, kto pozoruje, a zároveň aj pozorovaným. McGee uvádza štyri pramene nášho sebahodnotenia (in Křivohlavý, 2001): výkon ak sa máme pozitívne hodnotiť, mali by sme mať nejaké podklady, že to či ono vieme, poznáme a dokážeme. To nás potom následne oprávňuje pozitívne sa ohodnotiť; uznanie zo strany druhých to, za koho sa považujem, pramení do určitej miery aj z toho, ako ma vidia ostatní, ako si ma cenia a aký status mám medzi nimi; neprítomnosť chýb vo vlastnej činnosti tí, ktorí robia chyby, by si mali znížiť známku vo svojom sebahodnotení a tí, čo chyby nerobia, naopak, teda známku zvýšiť; neprítomnosť nedostatkov ten, kto nevie, nepozná či niečo nedokáže, je spoločensky mimo, a to by sa malo odraziť aj v jeho sebahodnotení.

22 22 Sociálna znevýhodnenosť Vývin osobnosti dieťaťa zo SZP Naopak Ellison vyčlenil tri zdroje sebahodnotenia (in Křivohlavý, 2001): vzhľad ako po všetkých stránkach vyzerám (v porovnaní s ostatnými), výkon čo v porovnaní s ostatnými dokážem, viem, sociálny status ako ďaleko som to v sociálnom rebríčku spoločenského hodnotenia dotiahol. Aj tieto zdroje ovplyvňujú celkový vývoj dieťaťa zo SZP. Sebaobraz Sebachápanie je zložitým odrazom vlastnej osobnosti, patrí medzi dôležité aspekty osobnosti človeka a jeho formovanie závisí aj od porovnávania sa s inými ľuďmi. Kondáš nazýva sebachápanie zložitým odrazom seba v komplexe ja a okolie (1977, s. 190). Obraz o sebe zahŕňa podľa Kondáša aj predstavu ideálneho ja. Medzi ideálnym a skutočným reálnym obrazom o sebe však existujú rozdiely. Horneyová hovorí vo svojom pohľade na osobnosť človeka taktiež o ideálnom sebaobraze, ktorý rozvíjajú najmä ľudia s bazálnou anxietou a zároveň opovrhujú aktuálnym a reálnym self (in Hall, Lindzey 1997, s. 132). V súvislosti s idealizovaným sebaobrazom si ľudia často vytvárajú systém požiadaviek na seba, ktoré sú postavené na mal by som. Väčšinou sú však tieto požiadavky príliš náročné a ťažké, človeka vyčerpávajú a často vedú k myšlienkam, ktoré následne reálny sebaobraz človeka znehodnocujú. Na pozadí idealizovaného obrazu je reálny sebaobraz, resp. v terminológii Karen Horneyovej je to reálny self, ktorý sa objavuje až vtedy, keď sa človek začne vyrovnávať s bazálnou anxietou a začne riešiť vnútorné konflikty spôsobené rozdielmi medzi ideálnym a reálnym sebaobrazom. Schopnosti Ide o osobnostné predpoklady na vykonávanie určitej činnosti, ktoré tejto činnosti zodpovedajú a zaručujú jej úspešnú realizáciu. (Košč, 1994, s. 28).

23 Sociálna znevýhodnenosť 23 Vývin osobnosti dieťaťa zo SZP V literatúre nachádzame viaceré definície, vymedzenia schopnosti, ale v tomto prípade sa stretávame s jednotným výkladom u všetkých autorov, ktorí sa zhodujú na tvrdení, že ide o určitý predpoklad na vykonávanie určitej činnosti. Pokiaľ však ide o klasifikáciu schopností, tu už nachádzame rôznorodé pohľady na problematiku ich triedení. Obr. 1: Klasifikácia schopností (Košč, 1994, s. 29)

24 24 Sociálna znevýhodnenosť Vývin osobnosti dieťaťa zo SZP Často sa stretávame s tvrdením, že človek sa s určitými schopnosťami rodí. Opak je však pravdou. Schopnosti človeka sú vždy výsledkom vývinu, ktorý ovplyvňuje proces výchovy a vzdelávania, ale tiež pôsobenie prostredia. Vrodené sú však isté anatomicko-fyziologické vlastnosti organizmu vlohy. Učiteľ potrebuje poznať, aké sú schopnosti všetkých jeho žiakov, tých zo SZP však obzvlášť, aby vedel využívať vhodné metódy a formy práce počas výchovno-vzdelávacieho procesu. Vlohy predstavujú základ pre vývoj schopností, sú len predpokladom ich utvárania. Schopnosti sa môžu vyvinúť v rozličnom stupni, a to ako nadanie, talent, genialita. Nadanie súhrn takých schopností, ktoré umožňujú istej osobe v istej oblasti nadpriemerné výkony. Talent dosahovať mimoriadne vynikajúce schopnosti. Genialita mimoriadne rozvinutý talent, vplyvom ktorého môžu vzniknúť vrcholné, geniálne diela (Boroš, 1977). Temperament Temperament označuje dynamickú stránku osobnosti. Najstaršou typológiou je typológia Hippokrata a Galena, ktorí uvádzajú štyri temperamenty sangvinik, cholerik, melancholik, flegmatik. Jej základom je teória, ktorá vychádza z predstavy, že temperament človeka závisí od prevládania jednej zo štyroch telesných tekutín krvi (sangius), hlienu (phlegma), žlče (cholé) a čiernej žlče (melancholé) (Košč, 1994, s. 25). C. G. Jung zaviedol pojmy introverzia a extroverzia, pričom introverta opisuje ako človeka uzavretého a extroverta ako človeka otvoreného, spoločenského. H. Eysenck prevzal triedenie introvert a extrovert a priradil k nemu neuroticizmus (alebo labilitu) a stabilitu. Spranger rozoznáva šesť základných typov ľudskej individuality človek teoretický, praktický, estetický, sociálny, mocenský, náboženský.

25 Sociálna znevýhodnenosť 25 Vývin osobnosti dieťaťa zo SZP Poznanie typológií človeka nám dáva len základnú informáciu o reakcii a dynamike osobnosti na vonkajší podnet. Na základe príslušnosti človeka k danému typu ho nemožno zaškatuľkovať. Toto poznanie nám poskytuje iba základný obraz o človeku a viac-menej vystihuje reakcie v smere protipólov (introvert extrovert, stabilný labilný, cholerik flegmatik, melancholik sangvinik). Takto vyhranené rysy osobnosti, ako sú opísané v typológiách, sa však v praxi nenachádzajú. Otázka temperamentu nám ponúka možnosť porozumieť niektorým prejavom u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. LABILITA náladový úzkostlivý rigidný triezvy pesimistický rezervovaný nespoločenský tichý INTROVERZIA MELANCHOLIK obozretný rozvážny zmierlivý ovláda sa spoľahlivý vyrovnaný pokojný FLEGMATIK nedotklivý nepokojný útočný vznetlivý vrtkavý impulzívny aktívny CHOLERIK SANGVINIK EXTROVERZIA spoločenský prístupný zhovorčivý bezstarostný nenútený čulý optimistický dobrý vodca STABILITA

26 26 Sociálna znevýhodnenosť Vývin osobnosti dieťaťa zo SZP Charakter Charakter je individuálna sústava podstatných vlastností osobnosti, ktoré sú pre človeka príznačné, vyjadrujú jeho vzťahy ku skutočnosti a prejavujú sa v jeho správaní a skutkoch (Boroš, 1977, s. 210). Schopnosti, temperament, charakter nám dávajú odpovede na otázku, aký človek je, aké je dieťa zo SZP. Aby sme však lepšie porozumeli sebe samému, nestačí poznať len to, akí sme, ale musíme si odpovedať aj na otázku, ako konáme, ako sa správame, čo nás vedie k tomu, že sa správame tak, ako sa správame. Dostávame sa k dynamike osobnosti a k problematike motivácie správania u dieťaťa zo SZP. Ako motivovať dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré každý deň rieši náročné životné situácie? Asi to nebude ľahké, ale v praktickej časti tejto publikácie nájdete zopár námetov. Motivácia označuje zdroje, dôvody, príčiny správania. Motív je činiteľ, ktorý zvyšuje intenzitu výkonu a správania. Je to energetický a regulačný činiteľ. Potreby sú základné motívy, vystupujúce vtedy, keď má človek nedostatok podnetov, ktoré pre neho majú význam (Boroš, 1977, s. 179). Americký psychológ A. Maslow vytvoril hierarchiu potrieb, z ktorej vyplýva, že uspokojovanie potrieb sa deje od fyziologických potrieb cez psychologické až k potrebám sebaaktualizujúcej sa osobnosti. Neskôr pridal na vrchol pyramídy potrebu transcendencie (sebapresahovania), ktorou sa človek stavia do istej perspektívy (Košč, 1994, s. 39). Hierarchiu potrieb podľa A. Maslowa uvádzame v obr. 2.

27 Sociálna znevýhodnenosť 27 Vývin osobnosti dieťaťa zo SZP Potreba sebatranscendencie Potreba uskutočniť svoj jedinečný potenciál. Potreby sebaaktualizácie Potreba ocenenia: niečo dosiahnuť, byť kompetentný, získať uznanie. Potreba prináležania a lásky: byť akceptovaný, niekam patriť. Psychologické potreby Potreba bezpečia: cítiť sa chránený, v bezpečí, mimo nebezpečenstvo. Fyziologické potreby: uspokojenie hladu, smädu a sexuálneho pudu. Fyziologické (základné) potreby Obr. 2: Hierarchia potrieb podľa A. Maslowa (Košč, 1994, s. 40) Ďalším druhom motivačných síl sú záujmy a postoje. Záujmy sú odvodené potreby, ktoré sa uspokojujú vykonávaním určitej činnosti (Košč, 1994, s. 39). Postoje sú odvodenými motivačnými predpokladmi reagovať určitým spôsobom na určité motivačne závažné podnety (Košč, 1994, s. 40). Motivácia je širokou problematikou. Základom dosiahnutia úspechu je motivovať seba samého k spolupráci a aktivite, čo možno realizovať poznaním vlastných záujmov, ktoré môžu byť zdrojom, prípadne návodom, ako riešiť svoju životnú dráhu, kariéru. Keď sa pozrieme na hierarchiu potrieb podľa A. Maslowa, čo to v praxi znamená pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia?

28 28 Sociálna znevýhodnenosť Typy a druhy znevýhodnenia Často nie sú naplnené základné fyziologické ani psychologické potreby, čo predstavuje pre dieťa veľmi náročnú situáciu. Aby prežilo, nastupujú kompenzačné mechanizmy, dieťa hľadá naplnenie základných potrieb v inom sociálnom prostredí ulica, partia, okolie, verejnosť, kluby a pod. Vplyvom tohto nedostatku sa môže meniť charakter dieťaťa, motivácia, postoje, temperament, jeho výkonnosť, znižuje sa jeho sústredenosť, koncentrácia pozornosti. Môže ísť o dlhodobý stres v dôsledku SZP, zanedbávanie, týranie, čo negatívne ovplyvňuje psychický vývin dieťaťa. Dieťa prežíva nedostatok pozitívnej emočnej väzby, čo sa prejaví na jeho zníženej sebadôvere a sebaistote, ťažšie udržiava stabilné sociálne väzby, priateľstvá. Hrozí riziko, že sa dieťa uchýli ku krádeži, klamstvu, podvádzaniu, aby naplnilo základné fyziologické potreby, aby predišlo hladu. 3. Typy a druhy znevýhodnenia Pod znevýhodnením môžeme rozumieť akúkoľvek odlišnosť, ktorá nemusí byť spojená s hendikepom viditeľným na prvý pohľad. Hranica, keď sa odlišnosť začína meniť na hendikep, teda znevýhodnenie, je často daná sociokultúrne, špecificky vyplýva z požiadaviek spoločnosti a jej inštitúcií, ako je napr. škola. Znevýhodnenie ako také má svoje dôsledky a môže dieťa viac alebo menej stigmatizovať, prípadne sťažovať mu bežný denný život. Formy znevýhodnenia môžu byť rôzne. V literatúre sa stretávame najčastejšie s tromi základnými variantmi:

29 Sociálna znevýhodnenosť 29 Typy a druhy znevýhodnenia 1. zdravotný hendikep zdravotne postihnutí žiaci majú často nejakým spôsobom limitované predpoklady na zvládnutie bežných nárokov školy a vyučovania, 2. sociokultúrny hendikep predstavuje obmedzenia v oblasti žiaducich sociokultúrnych zručností, schopností. V takomto prípade prebehla socializácia iným spôsobom než z pohľadu majoritnej skupiny. Týmto spôsobom bývajú najčastejšie znevýhodnené deti z minoritných skupín a etník, cudzinci, deti dlhodobo sociálne zanedbávané, 3. psychosociálny hendikep komplex znevýhodnení, ktoré ovplyvňujú rozvoj detskej osobnosti. Tento typ hendikepu býva najčastejšie výsledkom narušenia alebo rozpadu rodinného spoločenstva, či nevhodného, neprimeraného prístupu k deťom zo strany rodičov (Vagnerová, 2005). 3.1 Zdravotné znevýhodnenie Vzdelávanie zdravotne hendikepovaného dieťaťa môže prinášať ťažkosti najmä v dvoch oblastiach: školské vzdelávanie a socializácia v školskom prostredí. Zdravotné znevýhodnenie sa prejavuje vo výučbe obmedzením rozvoja niektorých schopností a zručností. Úspešnosť zdravotne znevýhodnených detí v bežnej škole závisí od mnohých faktorov, medzi tie najčastejšie patria najmä závažnosť postihnutia, aktuálny zdravotný stav, osobnostné vlastnosti dieťaťa, úroveň sociálnych zručností a miera sebahodnotenia. Sociálne aspekty zdravotného znevýhodnenia Postoj dospelých ku zdravotne znevýhodnenému dieťaťu je charakteristický často najmä prevahou súcitu a vyvoláva prevažne hyperprotektívne reakcie. Zdravotné znevýhodnenie zásadne mení postavenie dieťaťa v rodine, škole aj rovesníckej skupine. Znevýhodnené deti majú často ťažkosti, najmä v dôsledku nedostatku kompetencií, pri nadväzovaní sociálneho kontaktu, nevedia, ako by mali reagovať, často nie sú schopné správať sa očakávaným spôsobom, majú ťažkosti pri komunikácii s rovesníkmi a sú vystavené väčšiemu tlaku a stresujúcemu hodnoteniu, s ktorým sa musia nejakým spôsobom vyrovnať.

30 30 Sociálna znevýhodnenosť Typy a druhy znevýhodnenia Ak sa ku zdravotnému znevýhodneniu pridruží aj sociálne znevýhodnené prostredie, dieťa môže zažívať naozaj neprimeranú emočnú záťaž na svoju psychiku. 3.2 Sociokultúrne znevýhodnenie Sociokultúrny hendikep vzniká pôsobením iných sociokultúrnych vplyvov, odlišnej socializácie. Úspešná či aspoň prijateľná forma integrácie je kvalitatívne vyšším stupňom adaptácie. Je výsledkom procesu, ktorý zahŕňa sociálne, kognitívne, emočné učenie, trvá určitý čas a ktorý je spojený s celým spektrom problémov. Dôsledky sociokultúrnych odlišností Jednou z najdôležitejších súčastí sociokultúrnej vybavenosti je jazyk. Komunikačné problémy sú jednou z mnohých príčin adaptačných ťažkostí cudzincov alebo niektorých špecifických minorít, a to najmä v škole. Dieťa, ktoré nemá potrebné jazykové kompetencie, sa orientuje v akejkoľvek sociálnej situácii horšie, následkom toho nemôže adekvátne reagovať, často sa dostáva do pozície sociálneho outsidera. Neschopnosť verbálne komunikovať na primeranej úrovni môže pre dieťa predstavovať stigmatizáciu. Nedostatok komunikačných kompetencií môže byť často príčinou vzniku sociálnej izolácie, preto v praktickej časti nájdete námety na sociálny a komunikačný tréning. Sociokultúrne podmienené sú aj hodnoty a normy správania a z toho dôvodu môžu byť viac či menej odlišné od majoritnej spoločnosti, teda i školy. Medzi novými hodnotami a pravidlami môže byť zásadný rozdiel, dokonca až rozpor, ktorý môže vytvárať napätie. Niekedy pre tieto deti nemusí byť úplne jasné a zrozumiteľné, čo je správne a čo nie, čo je žiaduce a naopak, čo neprijateľné. Vzťahy v rovesníckej skupine Dieťa so sociokultúrnou odlišnosťou sa musí porovnávať s rovesníkmi, ktorí sú v mnohých smeroch odlišní, majú zdanlivo viacej výhod na všetkých úrovniach. Toto porovnávanie môže viesť k pocitom neistoty, zni-

31 Sociálna znevýhodnenosť 31 Typy a druhy znevýhodnenia žovaniu sebavedomia, sebahodnotenia a zároveň sa môže týmto spôsobom stimulovať strach zo zlyhania. Prijatie rovesníckou skupinou, primeraná adaptácia v rovesníckej skupine je pre tieto deti rovnako dôležitá ako pre ostatné. Motiváciu ku školskému výkonu ovplyvňuje hodnota a význam vzdelania, ktoré nemá pre ľudí z odlišných prostredí rovnakú hodnotu alebo ho chápu inak vo vzťahu k deťom rôzneho pohlavia. V rodinách cudzincov sa podľa Vagnerovej (2005) môžeme stretnúť s oboma extrémnymi postojmi ku školskej práci ich detí. Škola môže byť pre nich úplne bezvýznamná, pretože ich zaťažujú iné problémy, ale môže to byť aj naopak. 3.3 Psychosociálny hendikep Psychosociálny hendikep je z hľadiska svojej etiológie podľa Vagnerovej (2005) dôsledkom dysfunkčnosti rodiny ako takej. Rodina ako primárne sociálne prostredie zásadne ovplyvňuje rozvoj detskej psychiky. Vo všeobecnosti Vagnerová udáva najmä dva zdroje problémov, a to: problémy vyplývajúce z narušeného vzťahu medzi rodičmi, problémy, ktoré sú dôsledkom narušeného správania vo vzťahu rodiča k dieťaťu. Dôsledky narušeného vzťahu medzi rodičmi V prvom prípade ide najmä o problémy súvisiace s rozpadom rodiny, rozpadom manželského súžitia manželov, partnerov. Rodina ako taká je jednou z dôležitých súčastí pri formovaní identity detí v období puberty. Rodina by mala v tejto fáze biodromálneho vývinu vytvárať primerané emočné zázemie a pocit bezpečia, istoty, ktorú pubescent v tomto období najviac potrebuje. V prípade, že je rodinné prostredie a rodinné zázemie nejakým spôsobom narušené, že vzťahy medzi rodičmi primeraným spôsobom nefungujú, rodina ako taká prestáva fungovať z hľadiska svojich základných cieľov a funkcií a táto situácia sa môže veľmi negatívne odzrkadliť u detí.

32 32 Sociálna znevýhodnenosť Rodina Deti rozvádzajúcich sa, znevýhodnených rodičov sa môžu často cítiť menejcenné, opakovane zahanbované, v prípade, že ich rodičia počas rozvodového konania opúšťajú alebo o ne neprejavujú záujem, prípadne jeden z rodičov musí utekať z domu, bývajú vyhadzovaní z domu, bytu a pod. Rozpad rodiny sa však vo svojich dôsledkoch prejavuje aj vo vzťahu detí ku škole. A tak dlhodobý stres spôsobený rozpadom rodiny môže viesť k zhoršeniu školského prospechu, zníženiu motivácie podávať výkony, ale aj k negatívnym prejavom v správaní. Ešte väčšiu záťaž ako konflikty vyplývajúce z rozpadu manželstva rodičov môže pre dieťa znamenať domáce násilie v kombinácii so sociálnym znevýhodnením. Domáce násilie, a to aj v prípade, ak je dieťa len pozorovateľ či svedok, značným spôsobom zasahuje do osobnosti detí a pôsobí na ne deštruktívne. Skúsenosti s rodičovským násilím oberajú deti o prežívanie pozitívnych emócií spojených s pocitom bezpečia, domova. Deti, ktoré sú opakovane svedkom domáceho násilia, mávajú častejšie emočné problémy (prežívajú viacej negatívnych emócií, sú úzkostnejšie) a vo väčšej miere sa u nich prejavujú ťažkosti v správaní, bývajú konfliktné, demotivované a majú znížené školské výsledky práve v dôsledku domáceho násilia. Už aj nepatrný podnet v nich vyvoláva agresívne reakcie. 4. Rodina Ako prvé sociálne prostredie, s ktorým sa dieťa stretáva, je rodina. Kvalita rodinného prostredia, aktívne počúvanie, pozitívny záujem o dieťa, pozitívne odmeňovanie súvisí aj s kvalitou emočného rozvoja dieťaťa, jeho prežívania a vytvárania primeranej sebadôvery. Rodina zásadným spôsobom ovplyvňuje psychický a fyzický rozvoj dieťaťa. 4.1 Rodinný systém Rodina je primárnou skupinou, v ktorej dieťa vyrastá, získava prvé sociálne návyky, vytvára si emocionálne väzby, získava prvé vzorce správania. Rodinu si nemôžeme vyberať, ale vzťahy, ktoré sa v nej vytvárajú, sú

33 Sociálna znevýhodnenosť 33 Rodina pre všetkých nás veľmi dôležité. Ide o najvýznamnejšie sociálne prostredie, ktoré nás nejakým spôsobom formuje, dáva nám základy pre náš budúci život vrátane profesijnej orientácie. Pre zdravý fyzický a psychický vývin dieťaťa je dôležitým faktorom pocit istoty, bezpečia, rodinného ukotvenia, rozvíjanie emocionálnej inteligencie, pocity blízkosti, lásky, pohladenia. V rodinách sociálne znevýhodnených tomu tak nie je vždy a dieťa následne môže čeliť viacerým ťažkostiam. Rodina je dynamickým prostredím, plným rôznorodosti, čo sa týka vzťahov, komunikácie, výchovných prístupov, jazyka; ide o prostredie, v ktorom sa uspokojujú všetky potreby dieťaťa alebo naopak, v ktorom dochádza k frustrácii a deprivácii. Rodina poskytuje zázemie na uspokojovane materiálnych, citových a spoločenských potrieb. Každá rodina má svoje normy, zásady, pravidlá, isté tradície, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu, ovplyvňujú výchovné prostredie rodičov. Harmonická osobnosť sa rozvíja prevažne v harmonickej rodine. Ak rodina zápasí s rôznymi ťažkosťami, tieto ovplyvňujú vývin, správanie a reakcie dieťaťa. Rodinné prostredie chápeme ako súhrn podmienok: materiálnych Určujú životný štandard rodiny: finančná a ekonomická situácia rodiny, príjem, zabezpečovanie základných životných potrieb členov rodiny, zamestnanosť/nezamestnanosť rodičov, spôsob bývania (vlastné miesto, priestor na učenie, prípadné chýbanie elektriny, vody atď.), lokalita, v ktorej rodina žije, vysoko špecifické podmienky bývania, celkový životný štandard a pod.

34 34 Sociálna znevýhodnenosť Rodina materiálnych Nedostatok v materiálnej oblasti: tento faktor ovplyvňuje kvalitu stravovania, bývania, obliekania, vybavenie školskými pomôckami a pod. Ak rodičia zápasia o živobytie, ovplyvňuje to ich správanie prítomná môže byť nervozita, agresivita, zvýšená úzkosť, konfliktnosť. Tieto reakcie dieťa vníma a postupne si ich osvojuje ako sociálnu normu. Ovplyvňuje to v konečnom dôsledku kvalitu jeho vzťahov s okolím. Atmosféra v rodine, vzťahy a ich stabilita, bezpečie, citové zázemie, konflikty a spôsob ich riešenia, hierarchia hodnôt a pod. psychologických demografických kultúrnych Negatívne dopady na dieťa majú najmä: klamstvá, podvody, nevhodné návyky, nedostatok alebo chýbanie vnútornej disciplíny, nejednotnosť, dvojkoľajnosť vo výchove detí, rozdielnosť záujmov, názorov, pováh, málo životných skúseností jedného alebo aj oboch rodičov a pod. Veľkosť rodiny, štruktúra rodiny, vek rodičov a pod. Negatívne dopady často vnímame pri viacgeneračnom bývaní, viacpočetnej rodine. Celkový morálny kódex rodiny, zvyky a tradície a ich dodržiavanie, vzdelanosť a povolanie rodičov a pod. Rodinný systém ako uzavretý celok formuje osobnosť dieťaťa. Pritom na toto formovanie pôsobia viaceré faktory vnútri rodiny: 1. samotná organizácia rodiny jej vnútorná štruktúra, prípadná tvorba koalície voči jednému z rodičov, zloženie rodiny, viacgeneračné rodiny, viacpočetné rodiny, rodiny s chýbajúcim členom, neštandardné rodiny, hierarchia vnútri rodiny, hranice, pravidlá, tradície, počet súrodencov, postavenie matky v rodine, zamestnanie, práca a pod.,